znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 202/2013-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2013 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka prerokoval sťažnosť I. R., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. C., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 630/1998 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo I. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Košice   II   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   19   C 630/1998 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e v označenej veci konať bez zbytočných prieťahov.

3. I. R. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom desaťtisíc eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Košice   II p o v i n n ý   zaplatiť   mu   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára 2013 doručená sťažnosť I. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 630/1998.

2.   Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   konanie   vo   veci   začalo   pôvodne návrhom   na   určenie   hranice   medzi   susednými   pozemkami,   na   vydanie   časti   pozemku neoprávnene zabraného, náhradu škody a odstránenie plotu žalovanými podaným 1. augusta 1988   jeho   matkou   M.   R.   Mestskému   súdu   v Košiciach.   Vec pôvodne   zaevidovaná pod sp. zn.   Nc   3444/1988   bola   ďalej   vedená   pod   sp. zn. 19 C 1167/1988,   v konaní na okresnom   súde   bola   pôvodne   vedená   pod   sp. zn. 19 C 9/1993   a v súčasnom   období je vedená   pod   sp.   zn.   19   C   630/1998.   Sťažovateľ   poukázal   na   skutočnosť,   že konanie vo veci   trvá   už   takmer   25   rokov   a   je   poznačené   rozsiahlymi   zbytočnými   prieťahmi a neefektívnou činnosťou všeobecných súdov, a preto žiada, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   630/1998,   prizná   mu   primerané finančné zadosťučinenie v sume 21 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril predseda okresného súdu,   ktorý   uviedol   podrobný   prehľad   vo   veci   uskutočnených   úkonov   a konštatoval, že v konaní sa vyskytli dlhšie aj kratšie obdobia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti súdu. Poukázal tiež na potrebu vykonania znaleckého posudku a zmenu účastníkov konania.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci pre správne posúdenie namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

7. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

8. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo,   postupuje   v ňom   súd   i bez   ďalších   návrhov   tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

9. Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh   i z vyjadrení   účastníkov   vyplýva,   že   predmetná   vec o určenie hranice medzi susednými pozemkami, na vydanie časti pozemku neoprávnene zabraného,   náhradu   škody   a odstránenie   plotu   nie   je   na   okresnom   súde   ani   po   viac ako 25 rokoch   právoplatne   skončená.   Tento   stav   výrazne   vplýva   na   psychický   stav sťažovateľa, ktorý je na jednej strane vystavený verbálnym útokom žalovaných a na druhej strane   záťaži   pokračovať   v konaní   pred   súdom,   zabezpečovať   dôkazy   a zúčastňovať sa pojednávaní.

10.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru),   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: a) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, b) správanie účastníka súdneho konania a c) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria   ústavný súd   prihliada   aj na predmet sporu   (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

a) Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom posudzovaného konania   vedeného   okresným   súdom   je   konanie   o určenie   hranice   medzi   susednými pozemkami, ktoré tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Veci však možno priznať určitú zložitosť, a to z dôvodu, že v konaní je potrebné na odborné posúdenie   veci   vypracovanie   znaleckého   posudku.   Dĺžka   doterajšieho   konania   mala za dôsledok   aj   zmeny   v účastníkoch   konania   vyvolané   úmrtím   pôvodnej   navrhovateľky a žalovanej, ako aj pristúpením nového vlastníka pozemku do konania.

b) Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   v posudzovanom   konaní   vedenom okresným   súdom   nezistil   žiadne   zásadné   okolnosti,   ktorými   by   sťažovateľ,   ktorý sa stal účastníkom konania v roku 2009 (resp. jeho právna predchodkyňa), mohli prispieť ku vzniku prieťahov v posudzovanom konaní.

c) Ďalším kritériom bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Dĺžku konania vo veci   vedenej   na   okresnom   súde,   ktorá   predstavuje   takmer   25   rokov,   je   potrebné považovať   za   neakceptovateľnú   a neudržateľnú.   Konanie   ako   celok   je   poznamenané prieťahmi a neefektívnou činnosťou súdu pri zabezpečovaní znaleckého, resp. kontrolného znaleckého   posudku,   nesprávnym   posúdením   príslušnosti   okresného   úradu   na   konanie, ako aj   neodôvodneným   zastavením   časti   konania.   Prieťahy   v konaní   priznal   vo   svojom vyjadrení aj okresný súd.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že v konaní došlo k zbytočným   prieťahom,   t.   j.   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

12. Pretože   ústavný   súd   zistil   porušenie   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru   okresným   súdom,   prikázal   tomuto   súdu,   aby   vo   veci   konal bez zbytočných   prieťahov,   a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

13. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti prípadu, povahu veci, celkovú dĺžku konania, ale i správanie sťažovateľa (po jeho vstupe do konania) dospel k záveru, že v danom prípade suma 10 000 € zodpovedná primeranému finančnému zadosťučineniu za ujmu, ktorú utrpel.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo svojej doterajšej   judikatúry   v obdobných   prípadoch   a zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd neuložil okresnému súdu uhradiť sťažovateľovi trovy konania podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde,   pretože   žiadne   vyčíslenie   trov   ústavnému   súdu   nepredložil.   V sťažnosti   žiadal, aby trovy konania boli priznané advokátovi JUDr. Z. S., ktorému udelené splnomocnenie odvolal. Za právneho zástupcu si sťažovateľ následne zvolil JUDr. J. C., ktorý sa vyjadril iba k potrebe ústnosti pojednávania pred ústavným súdom.

15. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2013