znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 202/07-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   M.   S.,   B.,   ktorou   namietala   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava IV sp. zn. 11 C 85/05 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 255/06, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. augusta 2007 doručená sťažnosť Ing. M. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 11 C 85/05 a Krajského súdu   v Bratislave (ďalej len „krajský   súd“)   sp.   zn. 9 Co 255/06. Sťažovateľka v odôvodnení svojej sťažnosti okrem iného uvádza:

„Správcovské   bratislavské   družstvo   (ďalej   len   SBD)   vstúpilo   do   výkonu   správy bytového domu v B. s účinnosťou od 01.07.2001 na základe Zmluvy o výkone správy č. 1/2001 zo dňa 19.06.2001, podsunutej vlastníkom bytov na podpis na neuznášaniaschopnej schôdzi, konanej dňa 27.06.2001 (...)

Po oboznámení sa so stavom veci, dokumentujúcom nekonanie orgánov, ktoré podľa Ústavy SR majú poskytnúť občanovi ochranu (...), sťažovateľka podala dňa 01.03.2005 na Okresný súd Bratislava IV návrh na začatie konania v právnej veci o určenie neplatnosti Zmluvy o výkone správy č. 1/2001 zo dňa 19.06.2001 a jej dvoch dodatkov. Až do doby nariadeného   pojednávania   na   01.03.2006   sťažovateľka   –   navrhovateľka   prekonávala peripetie (...)

Priebeh   súdnych   konaní   jednoznačne   potvrdil,   že   súd   si   osvojil   iba   argumenty právneho zástupcu odporcu.

Z tohto poznatku vyplýva obava sťažovateľky, že by v dovolaní opäť neuspela, lebo argumenty proti dôvodom rozhodnutia uvedené v tejto sťažnosti by sa mohli v dovolaní chápať ako jediné, čo je podľa ustanovenia § 236 ods. 2 O.s.p. neprípustné. (...)

Prvostupňový   ani   odvolací   súd   sa   vôbec   nezaoberal   odkazmi   sťažovateľky   na prieťahy v konaní orgánov činných v trestnom konaní a kauzu posudzoval izolovane bez preskúmania merita veci (...)“

Sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   na   základe   posúdenia   sťažnosti   takto rozhodol:

„1. Základné právo Ing. M. S. bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   predmetnej   záležitosti   v primeranej   lehote podľa čl.   6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava IV, spis. zn. 11C 85/05 a Krajského súdu v Bratislave, spis. zn. 9 Co 255/06, v konaní bolo porušené. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV, spis. zn. 11C 85/05-65 zo dňa 1.3.2006 a Krajského súdu v Bratislave, spis. zn. 9 Co 255/06 zo dňa 24.   mája   2007,   bolo   vydané   bez   ohľadu   na   prebiehajúce   vyšetrovanie   na   Krajskom riaditeľstve PZ v B., Úrad justičnej a kriminálnej polície, č. sp. 2 Kv 193/02, trvajúce už viac ako 6 rokov.

2.   Rozhodnutím   Krajského   súdu   v Bratislave   a Rozhodnutím   Okresného   súdu Bratislava IV bolo porušené základné právo, preto prikazuje Krajskému súdu v Bratislave Rozhodnutie pod spis. zn. 9 Co 255/06 zo dňa 24. mája 2007 zrušiť

3. Okresného súdu Bratislava IV a Krajský súdu v Bratislave je povinný uhradiť Ing. M. S. trovy súdneho konania vo výške 19.902,- Sk (12.000,- Sk poplatky v kolkoch, 7.245,- Sk   poplatok   právnemu   zástupcovi   odporcu,   657,-   Sk   ostatné   výdavky   –   poštovné, kopírovanie, cestovné) na adresu Ing. arch. M. S., B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

4. Ing. M. S. priznáva zadosťučinenie v sume....“

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   na   predbežnom   prerokovaní odmietnuť uznesením   bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých   nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka tvrdí, že k porušeniu jej namietaných základných práv a slobôd došlo v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 11 C 85/05 a krajského súdu vedenom pod sp. zn. 9 Co 255/06 najmä tým, že orgány činné v trestnom konaní nekonali primerane rýchlo   v konaní,   ktoré   viedla   Generálna prokuratúra   Slovenskej   republiky   a následne   aj príslušná krajská a okresná prokuratúra pri vyšetrovaní trestného činu, ktorý mal súvisieť s prerokúvanou vecou v uvedených konaniach.

Sťažovateľka   v sťažnosti   ďalej   popisuje   skutkový   stav,   ktorý   súvisí   s konaním okresného súdu sp. zn. 11 C 85/05 a krajského súdu sp. zn. 9 Co 255/06, a tak dôvodí svoj právny názor, ktorým je vyslovenie neplatnosti Zmluvy o výkone správy č. 1/2001 z 19. júna 2001.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

  Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú   súvislosť   (príčinná   súvislosť)   medzi   namietaným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   a   túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Ústavný súd v danom prípade zistil, že takáto príčinná súvislosť neexistuje, a to znamená, že namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo dôjsť   k porušeniu práv označených sťažovateľkou, pretože doterajšia dĺžka konania, s prihliadnutím na charakter súdneho sporu, nepredstavovala takú intenzitu, ktorá by mohla zasiahnuť do základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedených   dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažnosť   nespĺňa   ani   zákonom   predpísané   náležitosti,   avšak   vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd už nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľku na odstránenie jej nedostatkov.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2007