znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 202/03

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Daniela Švábyho na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2003 prerokoval podanie F. B., bytom P.; F. B. ml., bytom P.; M. B., bytom P.; A. V., bytom P.; F. B. st., bytom P.; J. M., bytom S.; zastúpených advokátom JUDr. M. U., P., o námietke predpojatosti sudcu Jána Auxta vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 150/03 a takto  

r o z h o d o l :

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ján Auxt   n i e   j e   v y l ú č e n ý z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 150/03.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. októbra 2003   doručené   podanie   F.   B.   a spol.,   bytom   P.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   zastúpených advokátom JUDr. M. U., P., označené ako „Odmietnutie sudcu pre zaujatosť“. Sťažovatelia zastúpení   advokátom   JUDr.   M.   U.   v zmysle   ustanovenia   §   28   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. (v podaní nesprávne označeného ako č. 120/1993 Z. z.) o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odmietajú sudcu JUDr. Jána Auxta pre postup, ktorý v nich „vyvoláva“ pochybnosti o jeho zaujatosti k prejednávaniu ich sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 150/03 podanej dňa 27. januára 2003. Ich sťažnosť nebola k dnešnému dňu prejednaná a sťažovatelia sú toho názoru, že JUDr. Ján Auxt opakovanými výzvami na odstránenie nedostatkov a predložením písomností, ktoré už predložili   a sú   obsahom   spisu,   v   skutočnosti   hľadá   len   zámienku   na   zamietnutie   ich sťažnosti.   Sú toho názoru, že z jeho strany nie je záujem o prejednanie veci bez prieťahov v stanovenej lehote a v zmysle Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj medzinárodných dohovorov.

K odôvodneniu svojho návrhu sťažovatelia uvádzajú: „Dňa 27. 1. 2003 sme podali sťažnosť pre porušenie našich práv na spravodlivé konanie bez prieťahov a porušenie práva na ochranu majetku vo veci nášho návrhu na vpratanie nehnuteľnosti vedených pod sp. zn. 17 C 636/95 na Okresnom súde v Poprade, ktorý sme podali 21. 6. 1995. Predmetom našej sťažnosti bol postup Okresného súdu v Poprade a prieťahy v konaní ako aj naša márna snaha domôcť sa svojich vlastníckych práv.

Dňa 2. 4. 2003 sme boli vyzvaní na odstránenie nedostatkov podania. Konkrétne k upresneniu   podania   a uvedeniu,   aké   základné   práva   a slobody   boli   postupom   súdu porušené.

Po   splnení   tejto   požiadavky   sme   boli   vzápätí   vyzvaní   druhou   výzvou   zo   dňa 24. 4. 2003 k preukázaniu, že aj ostatní sťažovatelia podali sťažnosť na zbytočné prieťahy predsedovi prvostupňového súdu.

Dňa 5. 5. 2003 sme ústavnému súdu doručili podanie označené ako „Odstránenie nedostatkov“   vrátane   v prílohe   pripojeného   listu   predsedu   Okresného   súdu   v Poprade označenom ako „Prieťahy v konaní“ jedného zo sťažovateľov.

Dňa 12. 5. 2003 sme boli opätovne treťou výzvou vyzvaní k odstráneniu nedostatkov uvedených už v predošlých výzvach.

V našom podaní zo dňa 21. 5. 2003 sme uviedli, že zákon nevyžaduje, aby každý z účastníkov konania podával sťažnosť individuálne ak sa jedná o účastníkov v spoločnej veci. Zároveň sme predložili aj iné sťažnosti a žiadosti podané účastníkmi konania týkajúce sa   veci,   ktorých   zoznam   bol   uvedený   v tomto   podaní.   Nakoľko   od   odoslania   týchto písomností, teda od mája 2003 sme už viac neboli Ústavným súdom SR vyzvaní k ďalšiemu odstráneniu nedostatkov, považovali sme nami zaslané písomnosti za dostačujúce. Dňa 4. 10. 03 sme Ústavnému súdu SR odoslali podanie ako „informácia o ďalšom vývoji   vo   veci“.   Následne   sme   boli   v poradí   už   štvrtou   výzvou   vyzvaní   k odstráneniu nedostatkov   a predloženiu   dokumentov   potvrdzujúcich,   že   aj   ostatní   účastníci   konania podali   sťažnosť   na   prieťahy   vo   veci   sp.   zn.   17   C   636/95   vedenej   na   Okresnom   súde v Poprade a veci sp. zn. E 83/02.

Keďže po odoslaní listu s informáciou o ďalšom vývoji vo veci zo dňa 4.10.03 sme boli po takmer piatich mesiacoch opakovane vyzvaní k odstráneniu nedostatkov, dávame do pozornosti Ústavnému súdu SR, že písomnosti o ktoré sme boli požiadaní výzvou zo dňa 7.10.03   sme   už   písomne   predložili   v listoch   zo   dňa   5.5.2003   a 21.5.2003   a teda   sa   už nachádzajú v spise sp. zn. Rvp 150/03.

Z uvedeného   postupu   a opakovaných   výziev   na   odstránenie   nedostatkov   pri prejednávaní veci JUDr. J. Auxtom je podľa nás evidentné, že od začiatku hľadá len vhodnú zámienku na základe ktorej by mohol našu sťažnosť zamietnuť ako neodôvodnenú. Tento zaujatý postup podľa nášho názoru nedáva záruku pre objektívne prejednanie veci v zmysle Ústavy SR. Žiadame preto o pridelenie veci inému sudcovi spravodajcovi Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

Uvedené námietky predpojatosti a svoje vyjadrenie k námietkam sudca bez meškania oznámil predsedovi   ústavného súdu, ktorý   v zmysle platného Rozvrhu   práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2003 predložil tieto námietky na rozhodnutie podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sudca vo svojom vyjadrení z 21. októbra 2003 uviedol, že vzhľadom na to, že nemá žiaden   pomer   k prejednávanej   veci,   ani   k účastníkom   konania,   resp.   ich   právnemu zástupcovi, necíti sa byť vo veci zaujatý.

II.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Podľa druhého odseku tohto zákonného ustanovenia sudca oznámi dôvody vylúčenia podľa odseku 1 bez meškania predsedovi ústavného súdu.

Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   účastník   konania   môže   vyhlásiť,   že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník vyhlásiť najneskôr do začiatku ústneho pojednávania.

Podľa   §   28   ods.   2   druhej   vety   zákona   o ústavnom   súde   ak   ide   o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát (...).

Z odôvodnenia   námietky   predpojatosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   nie   sú   spokojní s procesným   postupom   sudcu   spravodajcu   v predmetnej   veci,   z čoho   vyvodzujú,   že   „v skutočnosti hľadá len zámienku na zamietnutie našej sťažnosti“, „že z jeho strany nie je záujem o prejednanie veci bez prieťahov“.

Z vyhlásenia namietaného sudcu vyplýva, že sa necíti byť vo veci zaujatý, pretože nemá žiadny pomer tak k prejednávanej veci ako aj účastníkom konania, resp. ich právnemu zástupcovi.

Po preskúmaní obidvoch vyjadrení dospel ústavný súd k záveru, že dôvody námietok o   predpojatosti   sudcu   Jána   Auxta   sú   zjavne   neopodstatnené   a nie   sú   dostačujúce   na osvedčenie jeho pomeru k veci, k účastníkom konania, resp. ich zástupcom a nemôžu byť teda dôvodom na jeho vylúčenie.

Z tohto dôvodu I. senát ústavného súdu rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2003