znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 201/2016-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla2016 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorejkoná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn.Rvp 10239/2015ažsp. zn.Rvp 10242/2015,sp. zn.Rvp 10726/2015,sp. zn.Rvp 11084/2015ažsp. zn.Rvp 11088/2015,sp. zn.Rvp 11824/2015,sp. zn.Rvp 12212/2015, sp. zn. Rvp 12213/2015, sp. zn. Rvp 12215/2015, sp. zn. Rvp 13066/2015,sp. zn. Rvp 13067/2015, sp. zn. Rvp 13511/2015, sp. zn. Rvp 13607/2015, sp. zn.Rvp 13608/2015, sp. zn. Rvp 13762/2015, sp. zn. Rvp 13763/2015, sp. zn. Rvp 14205/2015,sp. zn. Rvp 14410/2015, sp. zn. Rvp 14411/2015, sp. zn. Rvp 14653/2015 až sp. zn.Rvp 14657/2015,sp. zn.Rvp 14977/2015,sp. zn.Rvp 15560/2015ažsp. zn.Rvp 15567/2015,sp. zn.Rvp 15656/2015ažsp. zn.Rvp 15658/2015,sp. zn.Rvp 16909/2015 až sp. zn. Rvp 16912/2015 vo veci namietaného porušenia jej základnýchpráv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právpodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právapodľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Žilina,Okresného súdu Čadca, Okresného súdu Ružomberok, Okresného súdu Dolný Kubín,Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Okresného súdu Námestovo a následne postupomKrajského súdu v Žiline a ich uzneseniami uvedenými v prílohe rozhodnutia a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 10239/2015ažsp. zn.Rvp 10242/2015,sp. zn.Rvp 10726/2015,sp. zn.Rvp 11084/2015ažsp. zn.Rvp 11088/2015,sp. zn.Rvp 11824/2015,sp. zn.Rvp 12212/2015, sp. zn. Rvp 12213/2015, sp. zn. Rvp 12215/2015, sp. zn. Rvp 13066/2015,sp. zn. Rvp 13067/2015, sp. zn. Rvp 13511/2015, sp. zn. Rvp 13607/2015, sp. zn.Rvp 13608/2015, sp. zn. Rvp 13762/2015, sp. zn. Rvp 13763/2015, sp. zn. Rvp 14205/2015,sp. zn. Rvp 14410/2015, sp. zn. Rvp 14411/2015, sp. zn. Rvp 14653/2015 až sp. zn.Rvp 14657/2015,sp. zn.Rvp 14977/2015,sp. zn.Rvp 15560/2015ažsp. zn.Rvp 15567/2015,sp. zn.Rvp 15656/2015ažsp. zn.Rvp 15658/2015,sp. zn.Rvp 16909/2015 až sp. zn. Rvp 16912/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. Rvp 10239/2015.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od 6. júla 2015do 21. decembra 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jejzákladných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)a práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupomOkresného súdu Žilina, Okresného súdu Čadca, Okresného súdu Ružomberok, Okresnéhosúdu Dolný Kubín, Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Okresného súdu Námestovo(ďalej len „okresné súdy“) a následne postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajskýsúd“) a ich uzneseniami uvedenými v prílohe rozhodnutia (ďalej len „napadnuté uzneseniaokresných súdov“ a „napadnuté uznesenia krajského súdu“).

Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne saopakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov,ako aj krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdeniarelevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnúprávnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciuprávnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

V petite podaných sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví, že napadnutými uzneseniami okresných súdov a krajského súdu došlok porušeniu ňou označených práv zaručených v ústave, dohovore, dodatkovom protokolea charte, zruší napadnuté uznesenia krajského súdu a napadnuté uznesenia okresných súdova veci vráti okresným súdom na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančnézadosťučinenie a úhradu trov konania.

Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal aj dočasné opatrenie,ktorým by odložil vykonateľnosť napadnutých uznesení krajského súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle§ 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanieveci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 10239/2015ažsp. zn.Rvp 10242/2015,sp. zn.Rvp 10726/2015,sp. zn.Rvp 11084/2015ažsp. zn.Rvp 11088/2015,sp. zn.Rvp 11824/2015,sp. zn.Rvp 12212/2015, sp. zn. Rvp 12213/2015, sp. zn. Rvp 12215/2015, sp. zn. Rvp 13066/2015,sp. zn. Rvp 13067/2015, sp. zn. Rvp 13511/2015, sp. zn. Rvp 13607/2015, sp. zn.Rvp 13608/2015, sp. zn. Rvp 13762/2015, sp. zn. Rvp 13763/2015, sp. zn. Rvp 14205/2015,sp. zn. Rvp 14410/2015, sp. zn. Rvp 14411/2015, sp. zn. Rvp 14653/2015 až sp. zn.Rvp 14657/2015,sp. zn.Rvp 14977/2015,sp. zn.Rvp 15560/2015ažsp. zn.Rvp 15567/2015,sp. zn.Rvp 15656/2015ažsp. zn.Rvp 15658/2015,sp. zn.Rvp 16909/2015 až sp. zn. Rvp 16912/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnua skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobesťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súduplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami okresných súdov

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súdmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťamiiba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automatickynezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súdpri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, žeochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnymorgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jejprerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislostiultima ratioinštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatnýchorgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Pokiaľ ide o postup okresných súdov a napadnuté uznesenia okresných súdov,ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možnépodať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňoupodané sťažnosti v tejto ich časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomociústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pozornosti ústavného súdu nad rámec uvedeného neušlo, že sťažovateľkaprostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti podanéústavnému súdu, s návrhmi nedoručila i napadnuté uznesenia okresných súdov. Predloženierozhodnutia všeobecného súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje, je pritom podľa § 50 ods. 2zákona o ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na konštantnú prax ústavného súdu pri posudzovaní opakujúcich saneúplných a neakceptovateľných podaní sťažovateľky, právne zastúpenej kvalifikovanýmprávnym zástupcom, ústavný súd poznamenáva, že v prípade napadnutých uzneseníokresných súdov by tu bol dôvod i na ich odmietnutie z dôvodu nedostatku náležitostípredpísaných zákonom (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich zistenídospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožnás jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými saústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne záveryvšeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako ajrozsudkov rozhodcovského súdu ako exekučných titulov koncipovaných na podkladeneprijateľných podmienok v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úverekoncipovaných formulárovou formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznostina podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvoraEurópskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti CsabaCipania spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpores § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnychexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalšíchzákonov v znení neskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpores § 214 ods. 1 OSP a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadomna totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentáciia skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov ajv prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľkesú notoricky známe dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálenýprávny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetunapadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantnýchzmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchtosťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnenímsvojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 220/2011 z 9. júna 2011, sp. zn.I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.I. ÚS 381/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 410/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.I. ÚS 3/2013 zo 16. januára 2013, sp. zn. I. ÚS 110/2013 z 20. februára 2013, sp. zn.I. ÚS 146/2013 z 13. marca 2013, sp. zn. I. ÚS 157/2013 z 13. marca 2013, sp. zn.I. ÚS 745/2013 z 11. decembra 2013, sp. zn. I. ÚS 99/2014 z 5. marca 2014, sp. zn.I. ÚS 100/2014 z 5. marca 2014, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011,II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. II. ÚS 337/2012 z 13. septembra 2012, sp. zn.II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 79/2013 z 7. februára 2013, sp. zn.II. ÚS 365/2013 z 26. júna 2013, sp. zn. II. ÚS 344/2013 z 19. júna 2013, sp. zn.II. ÚS 562/2013 z 30. októbra 2013, sp. zn. III. ÚS 178/2014 z 4. marca 2011, sp. zn.III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn.III. ÚS 488/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn.III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 173/2014 z 4. marca 2014, sp. zn.III. ÚS 176/2014 z 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 178/2014 z 4. marca 2014, sp. zn.III. ÚS 214/2014 z 25. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 297/2014 z 24. apríla 2014, sp. zn.IV. ÚS 299/2012 z 7. júna 2012, sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn.IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 51/2013 z 31. januára 2013, sp. zn.IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 181/2014 z 20. marca 2014, sp. zn.IV. ÚS 182/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 183/2014 z 20. marca 2014, sp. zn.IV. ÚS 186/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 187/2014 z 20. marca 2014 atď.), ktoréskončili odmietnutím podobných a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tamuvedených.

Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálenéprávne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia.Zároveň ústavný súd prízvukuje, že sťažovateľka ani nevzniesla žiadny presvedčivýdôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomnýchstanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozsudok ESĽP vo veci Lino CarlosVarela Assalino proti Portugalsku z 25. 4. 2002, sťažnosť č. 64336/01, ako aj rozsudkyNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 218/2009, sp. zn. 3 Cdo 51/2011,sp. zn. 3 Cdo 186/2012, sp. zn. 7 Cdo 56/2011).

Napodporusvojejargumentácieústavnýsúdupriamujepozornosťsťažovateľky aj na rozhodnutia Súdneho dvora sp. zn. C-76/10 zo 16. novembra 2010vydané vo veci iniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdnehodvora (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08a C-76/10) dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva, ktoré podporujúprávne závery ústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú ajsťažovateľke notoricky známe. V ostatnom poukazuje na rozsudok Súdneho dvoraz 27. februára 2014 vo veci sp. zn. C 470/12, bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom jesťažovateľka, pozn.), v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že„možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875, bod 32, a MostazaClaro, C 168/05, Zb. s. I 10421, bod 25)“.

Ústavný súd taktiež dodáva, že v súčasnom období platná právna úpravaformulovaná v § 58 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnejčinnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktorá bola zavedenázákonom č. 335/2012 Z. z. a je účinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadeniapojednávania pred rozhodnutím exekučného súdu o zastavení vedeného exekučnéhokonania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j) Exekučného poriadku len ako s fakultatívnoumožnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné pre objasnenie veci. K sťažovateľkounamietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadkuv spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku (právna úprava, ktorá bola účinná v časeod 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012, pozn.) ústavný súd konštatuje, že aj v prípade,ak by tento postup nebol zo strany všeobecných súdov dodržaný (nariadenie pojednávaniapred vyhlásením exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, pozn.), nepredstavoval by taképorušenie označených práv sťažovateľky, ktoré by svojou intenzitou bolo spôsobilézasiahnuť do ňou označených práv v takom smere, aby ústavný súd mohol vysloviť ichporušenie (napr. I. ÚS 367/2014). Naostatok postup podľa § 57 ods. 5 Exekučného poriadkuani neprichádzal do úvahy v žiadnom z napadnutých konaní okresného súdu z dôvoduneúčinnosti predmetnej právnej úpravy.

V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnostitýkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenostia nedostatku právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.Pozornosti ústavného súdu pritom neušlo, že sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 13762/2015a sp. zn. Rvp 14205/2015 sú totožné, keďže napádajú tie isté rozhodnutia ako Okresnéhosúdu Žilina, tak aj krajského súdu, ako aj že krajský súd sťažovateľkou napadnutýmuznesením sp. zn. 2 CoE 53/2015 z 29. júla 2015 meritórne nepreskúmaval uznesenieOkresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5 Er 1754/2014-7 z 20. februára 2015, pretožeodvolanie proti označenému uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka oneskorene,v dôsledku čoho ňou použitej argumentácii proti napádaným uzneseniam chýba akákoľvekprávna relevancia. Uvedené však nič nemení na celkovej absencii dôvodov na prijatievšetkých sťažností, ktoré sú špecifikované v záhlaví tohto uznesenia, čo vedie k ichodmietnutiu. Prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania ústavný súd podanésťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákonao ústavnom súde).

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých uznesení krajského súdua okresných súdov, vrátenie vecí okresným súdom na ďalšie konanie a priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia, ako i úhrady trov konania) stratilo opodstatnenie,preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

Nad rámec uvedeného ústavný súd v závere dodáva, že právny zástupca sťažovateľkyaj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopreduvedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnaký spôsob ichvybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietania neexistujúcich porušenízákladných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitnéhobráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jehozásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získaniemateriálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a jeto porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016

Príloha k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 201/2016

Por.č.sp. zn. sťažností

vedených ústavným

súdom (Rvp)sp. zn. uznesení

okresných súdovsp. zn. uznesení

Krajského súdu v Žiline

Okresný súd Žilina1.10242/2015č. k. 18 Er 443/2007-36z 11. októbra 2013sp. zn. 3 CoE 57/2014z 26. marca 20152.10726/2015č. k. 20 Er 1010/2005-24zo 7. augusta 2012sp. zn. 20 CoE 21/2015z 12. mája 20153.11084/2015č. k. 18 Er 3901/2006-44z 11. októbra 2013sp. zn. 20 CoE 19/2015z 12. mája 20154.12212/2015č. k. 20 Er 700/2003-25z 2. augusta 2012č. k. 8 CoE 5/2015-108z 29. apríla 20155.12213/2015č. k. 24 Er 1241/2004-17z 19. septembra 2012č. k. 5 CoE 48/2013-56z 28. marca 20136.13607/2015č. k. 20 Er 1673/2007-56z 27. novembra 2013sp. zn. 20 CoE 58/2015z 9. júna 20157.8.13762/201514205/2015č. k. 20 Er 372/2006-15zo 6. augusta 2012č. k. 2 CoE 64/2015-70z 29. júla 20159.14653/2015č. k. 18 Er 4015/2006-55z 27. novembra 2013sp. zn. 3 CoE 55/2015z 27. augusta 201510.14654/2015č. k. 24 Er 854/2003-32z 18. októbra 2012sp. zn. 7 CoE 106/2013z 11. decembra 201311.15563/2015č. k. 18 Er 3637/2009-32z 9. októbra 2013sp. zn. 3 CoE 84/2015z 27. augusta 201512.15564/2015č. k. 18 Er 1259/2006-35z 18. októbra 2012č. k. 5 CoE 14/2014z 28. februára 201413.15565/2015č. k. 24 Er 757/2003-60z 18. októbra 2012č. k. 7 CoE 18/2014-106z 31. marca 201414.15656/2015č. k. 18 Er 1772/2005-23zo 7. augusta 2012sp. zn. 1 CoE 75/2015z 21. júla 201515.16912/2015č. k. 24 Er 756/2003-44z 18. októbra 2012 v spojenís opravným uznesenímč. k. 24 Er 756/2003-61sp. zn. 1 CoE 21/2014z 25. marca 2015

z 13. augusta 2013

Okresný súd Čadca16.11088/2015č. k. 13 Er 288/2004-23z 30. septembra 2011sp. zn. 3 CoE 42/2014z 12. februára 201517.11824/2015sp. zn. 6 Er 226/2014zo 4. apríla 2013sp. zn. 9 CoE 4/2015z 31. marca 201518.13511/2015sp. zn. 13 Er 824/2006z 12. decembra 2012sp. zn. 1 CoE 13/2015z 21. apríla 201519.14411/2015č. k. 11 Er 208/2007-25z 15. júla 2013sp. zn. 3 CoE 132/2014z 26. marca 201520.14655/2015č. k. 12 Er 1425/2006-35z 15. júla 2013sp. zn. 7 CoE 73/2014z 28. novembra 201521.14656/2015č. k. 12 Er 1026/2006-21z 8. februára 2012sp. zn. 3 CoE 92/2014z 26. februára 201522.14977/2015č. k. 6 Er 62/2004-26z 20. septembra 2013sp. zn. 2 CoE 87/2015zo 16. septembra 201523.15560/2015č. k. 8 Er 167/2015-19 z 13.marca 2012sp. zn. 2 CoE 27/2015z 10. júna 201524.15561/2015č. k. 11 Er 164/2005-17z 13. novembra 2013sp. zn. 3 CoE 126/2014z 26. februára 201525.15562/2015č. k. 6 Er 341/2004-32z 8. novembra 2011sp. zn. 2 CoE 23/2015z 3. júna 201526.15657/2015č. k. 6 Er 442/2004-34zo 7. novembra 2011sp. zn. 3 CoE 147/2014z 12. februára 201527.16909/2015č. k. 5 Er 485/2010-18z 8. januára 2013č. k. 2 CoE 57/2015-69z 29. júla 2015

Okresný súd Ružomberok28.11085/2015č. k. 3 Er 4/2007-37zo 4. marca 2014sp. zn. 3 CoE 137/2014z 9. apríla 2015

Okresný súd Dolný Kubín29.10239/2015č. k. 5 Er 5/2009-122z 12. mája 2014sp. zn. 3 CoE 149/2014zo 16. apríla 201530.10240/2015č. k. 7 Er 38/2007-55 zo 14.októbra 2013sp. zn. 3 CoE 94/2014zo 16. apríla 201531.13067/2015č. k. 10 Er 303/2009-63z 1. októbra 2014sp. zn. 1 CoE 43/2015z 21. apríla 2015

Okresný súd Liptovský

Mikuláš32.10241/2015č. k. 6 Er 1098/2005-24z 22. júna 2012sp. zn. 9 CoE 6/2015z 31. marca 201533.11086/2015č. k. 3 Er 603/2007-51z 5. novembra 2013sp. zn. 3 CoE 143/2014zo 16. apríla 201534.11087/2015č. k. 7 Er 609/2008-68z 10. júla 2014č. k. 5 CoE 3/2015-167z 24. marca 201535.12215/2015č. k. 7 Er 10/2009-87z 10. júla 2014č. k. 10 CoE 93/2014-169z 30. apríla 201536.13066/2015č. k. 8 Er 627/2008-20 z 25.februára 2013sp. zn. 20 CoE 50/2015z 9. júna 201537.15566/2015č. k. 5 Er 1754/2014-7z 20. februára 2015č. k. 2 CoE 53/2015-35z 29. júla 201538.15567/2015č. k. 5 Er 10/2005-25z 13. apríla 2011sp. zn. 2 CoE 81/2015zo 16. septembra 201539.15658/2015č. k. 5 Er 1824/2014-19z 20. februára 2015sp. zn. 20 CoE 83/2015z 25. augusta 201540.16910/2015č. k. 5 Er 1343/2014-8z 19. januára 2015sp. zn. 3 CoE 79/2015z 1. októbra 2015

Okresný súd Námestovo41.13608/2015č. k. 3 Er 249/2008-24z 11. mája 2011č. k. 3 CoE 12/2015z 30. júla 201542.13763/2015č. k. 6 Er 839/2009-78z 29. apríla 2013sp. zn. 20 CoE 85/2015z 29. júla 201543.14410/2015č. k. 3 Er 1542/2008-70z 5. novembra 2014sp. zn. 3 CoE 19/2015z 30. júla 201544.14657/2015č. k. 3 Er 2240/2014-16z 19. novembra 2014č. k. 41 CoE 194/2015z 12. augusta 201545.16911/2015č. k. 5 Er 1841/2008-24z 27. marca 2012sp. zn. 3 CoE 105/2015z 22. októbra 2015