znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 201/2015-59

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   augusta   2015v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a   zo   sudcov   Petra   Brňákaa Milana   Ľalíka   prerokoval   prijatú   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Lackom, Zámocká 32,Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej   republiky   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Zvolen   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.16 C 121/2008 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom   Okresného   súdu   Zvolen   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   16   C   121/2008p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Zvolen p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.16 C 121/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2 000   €(slovom dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Zvolen p o v i n n ý   zaplatiť jej do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Zvolen j e   p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právnehozastúpenia v sume 432,30 € (slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať centov) na účet advokátaJUDr. Petra Lacka, Zámocká 32, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtonálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola23. decembra 2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Lackom,Zámocká 32, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 121/2008.

Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla,   že   sa „návrhom   na   začatie   konania   zo   dňa 14. 10. 2008 domáhala, aby Okresný súd Zvolen... zaviazal ⬛⬛⬛⬛ ako odporkyňu zaplatiť Sťažovateľke sumu 5.607,88 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia“.

Konanie je na okresnom súde vedené pod sp. zn. 16 C 121/2008. V ďalšej častisťažnosti   sťažovateľka   popisuje   priebeh   konania   pred   okresným   súdom   a uvádza,   že„už viac ako 6 rokov sa Okresný súd nevie vysporiadať s otázkou určenia výšky nájomného za užívanie nehnuteľností a to aj napriek tomu, že cestou súdom nariadeného znaleckého dokazovania je táto otázka riešená už viac ako 4 roky... v období neefektívneho znaleckého dokazovania Okresný súd nevykonal takmer žiaden úkon smerujúci k odstráneniu stavu právnej   neistoty   účastníkov   konania.   Opakovane   znalcov   urgoval,   lehoty   na   podanie znaleckých   posudkov   predlžoval   a   krajný   a   ako   sa   ukázalo   jediný   účinný   prostriedok urýchlenia konania (uloženie pokuty) použil jediný krát. Tým, že Okresný súd nevyužil príslušné zákonné opatrenia na vykonanie potrebných úkonov a nezabezpečil včas všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie vo veci samej, spôsobil zbytočné prieťahy v súdnom konaní. (II. ÚS 68/01).“.

Sťažovateľka   požaduje   primerané   finančné   zadosťučinenie,   ktorého   priznanieodôvodňuje takto:

„Sťažovateľka sa už od roku 1992 (od smrti svojho otca) snaží získať úžitok zo svojho dedičstva   –   Rodinného   domu,   ktorého   je   väčšinovou   spoluvlastníčkou   v   podiele   7/12 a Pozemkov, ktorých je spoluvlastníčkou v podiele 5/12. Nehnuteľnosti však užíva výlučne jej sestra ⬛⬛⬛⬛, ktorá jej bráni od roku 1993 vstúpiť do Rodinného domu, avšak náhradu za užívanie Rodinného domu a Pozemkov nad rámec spoluvlastníckeho podielu jej neplatí. Vstup do Rodinného domu jej umožnila až v roku 2009 pri obhliadke znalca v rámci konania   15   C   262/04.   Keďže   dedičstvo   po   rodičoch   neužíva,   snaží   sa   za   svoj   podiel na dedičstve získať   aspoň finančnú   náhradu. Mimosúdnou   cestou nepochodila   a tak   to skúša prostredníctvom súdu. V minulosti bola dlhodobo nezamestnaná a teraz je starobnou dôchodkyňou.   Finančné   prostriedky   získané   z   náhrady   za   spoluvlastnícke   podiely, by podstatne zlepšili jej životnú situáciu. Sťažovateľka má mesačný príjem cca. 300,- Eur mesačne a tvrdí, že žije z 3 až 4 Eur na deň. Pritom však za korešpondenciu a advokátov od začiatku sporu už údajne zaplatila údajne viac ako 6.500,- Eur. Napriek tomu, že bola v súdnych konaniach väčšinou zastúpená advokátmi, väčšinou v nich nebola úspešná, resp. veľmi dlho trvajú. Aj napriek všetkému stále verí, že jej pravda sa ukáže. Od roku 1993 trvajúce súdne spory týkajúce sa jej dedičstva po rodičoch ju veľmi psychicky zaťažujú. V rámci všetkých súdnych konaní sa stretávala s prieťahmi súdov (v dedičskom konaní ich konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu) a obštrukciami spôsobovanými, ktoré ju veľmi citovo rozrušovali. So sťažnosťami na prieťahy v konaní sa sťažovateľka mnohokrát obrátila na orgány štátnej správy súdov. Väčšinou však prieťahy neboli   zistené.   V   snahe   posunúť   veci   ďalej,   medializovala   svoj   problém   vo   viacerých časopisoch a na internete, a protestovala pred Ministerstvom spravodlivosti SR. V roku 2003 sa na svoj prípad snažila upozorniť hladovkou. Neúspech v konaní, resp. ich trvanie ju naozaj silno traumatizujú. Situácia je pre sťažovateľku silne stresujúca a spôsobuje jej stály psychický nátlak. Neustále hľadá spôsoby, ako by sa legálnym spôsobom dostala k úžitku zo svojho dedičstva, avšak dosiaľ neúspešne.

Vzhľadom   na   uvedené   máme   za   to,   že   len   konštatovanie   porušenia   práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd by nebolo dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Preto navrhujeme, aby jej Ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,-- EUR.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol: „Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen vo veci sp. zn. 16 C 121/2008 porušené bolo;

Okresnému súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 121/2008 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov;

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000,-- Eur...,   ktoré   je   Okresný   súd   Zvolen   povinný   jej   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti nálezu; priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 477,43 Eur, ktorú je Okresný súd Zvolen povinný vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Petra Lacka, do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 201/2015-34 z 29. apríla 2015 prijal sťažnosťna ďalšie konanie.

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby savyjadrili,   či   trvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Predsedníčkuokresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti.

Na výzvu ústavného súdu reagovala predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn.Spr 750/15 z 27. mája 2015 doručeným ústavnému súdu 2. júna 2015, v ktorom okreminého uviedla:

„Z obsahu spisu sp. zn. 16C/121/2008 som nezistila, že by v konaní pred okresným súdom vznikli bezdôvodné prieťahy, ktoré by boli spôsobené súdom. Súd v predmetnej právnej veci pravidelne konal. K celkovej dĺžke konania prispelo správanie sa účastníkov konania a ich právnych zástupcov, keď právny zástupca navrhovateliek súdu neoznámil zmenu   adresy   na   doručovanie   písomností   a   z   uvedeného   dôvodu   mu   boli   opakovane doručované   zásielky   súdu   (3   krát   uznesenie   súdu,   ktorým   bolo   rozhodnuté   o   žiadosti navrhovateliek o oslobodenie od súdneho poplatku, tiež aj platobný rozkaz pôvodne vydaný vo veci), z dôvodu neoznámenia návrhov na doplnenie dokazovania, bol urgovaný na ich oznámenie. Právny zástupca tiež žiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie k znaleckému posudku   a   bol   aj   urgovaný   na   doručenie   otázok   na   doplňujúce   znalecké   dokazovanie. Účastníci konania opakovane, 2 krát (z toho právny zástupca navrhovateľky 1 krát) žiadali súd o odročenie pojednávaní z dôvodu PN odporkyne a čerpania dovolenky jej právneho zástupcu, poruchy na vozidle právneho zástupcu navrhovateľky s tým, že navrhovateľka a odporkyňa trvali na účasti ich právnych zástupov na pojednávaní. Pojednávania boli odročené   za   účelom   rozhodnutia   o   procesných   návrhoch   (návrhu   právneho   zástupcu odporkyne o prerušenie konania, pripojenia ďalších spisov vedených na tunajšom súde, o návrhu právneho zástupcu navrhovateľky na zmenu petitu žaloby, o námietkach právneho zástupcu   odporkyne   týkajúcej   sa   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   navrhovateľky, zabezpečenia   ďalších   listinných   dôkazov   pre   účely   rozhodnutia   vo   veci,   ale   najmä za účelom potreby nariadenia znaleckého dokazovania a z dôvodu spochybňovania záverov znaleckého dokazovania následného zabezpečenia odborného stanoviska Ústavu súdneho inžinierstva   v   Žiline,   nariadenia   doplňujúceho   a   tiež   na   návrh   právneho   zástupcu navrhovateľky   kontrolného   znaleckého   dokazovania   na   určenie   všeobecnej   ceny nehnuteľností   v   období   uplatnenom   žalobkyňami,   zistenia   trhového   nájomného   v   obci v danom čase a mieste a určenia výšky nájomného za užívanie predmetných nehnuteľností po   zohľadnení   prenájmu   pozemkov.   Spis   bol   za   účelom   rozhodovania   o   opravných prostriedkoch   podaných   účastníkmi   konania   proti   procesným   rozhodnutiam   predložený odvolaciemu   súdu,   a   to   v   období   od   30.   11.   2009   do   13.   01.   2010   a   tiež   v   období od 25. 09. 2014 do 13. 05. 2015.

Ide o objektívne skutočnosti, ktoré mali vplyv na dĺžku konania aj bez subjektívneho zavinenia sudcu. Hoci súdne konanie trvá objektívne dlhú dobu, nezistila som vo veci subjektívne zapríčinené prieťahy súdom v súdnom konaní.

Zároveň   uvádzam,   že   súhlasím   s   tým,   aby   Ústavný   súd   SR   upustil   od   súdneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

Právny zástupca sťažovateľky zaujal stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresnéhosúdu listom z 23. júna 2015, v ktorom okrem iného uviedol:

„... na podanej sťažnosti trváme v celom rozsahu.... súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od súdneho pojedávania o prijatej sťažnosti.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen   „zákon   o   ústavnom   súde“)   upustil   od   ústneho   pojednávania   v   danej   veci,   pretožepo oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru,že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 16 C 121/2008.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry,   v súlade   s ktorou   účelom základného   práva na prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osobadomáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súdesa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto   zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilosplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosťpre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť lenz dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie   odročuje,   predsedasenátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postupsamotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvéhokritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konanía jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I. ÚS 19/00,   II. ÚS 32/02).   Podľa   uvedených   kritériíposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej stránkeide o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti, ktoré patrí k štandardnejrozhodovacej činnosti súdov. Po skutkovej stránke tiež nemožno hodnotiť vec ako zložitú,pričom je však potrebné uviesť, že rozhodnutie vo veci si vyžaduje vypracovanie znaleckýchposudkov.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konanípred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru.

Právny zástupca sťažovateľky neoznámil zmenu sídla kancelárie, v dôsledku čohobola   zásielka   okresného   súdu   s   uznesením   okresného   súdu   č.   k.   16 C   121/2008-37zo 16. januára   2008,   ktorým   bola   sťažovateľka   oslobodená   od   súdnych   poplatkov,opakovane   vrátená   ako   nedoručená.   Doručenie   predmetného   uznesenia,   bez   ktoréhonemohol okresný súd vo veci konať, tak bolo úspešné až po troch mesiacoch od jehovydania   predmetného   uznesenia   z   dôvodov   na   strane   právneho   zástupcu   sťažovateľky.Na výzvu okresného súdu z 27. januára 2009 na oznámenie svedkov v lehote 7 dní reagovalprávny zástupca sťažovateľky až po jednom mesiaci, a to až na urgenciu okresného súdu27. januára   2009.   Na   výzvu   okresného   súdu   z   28.   septembra   2010   na   vyjadreniek znaleckému posudku č. 129/2010 v lehote 10 dní reagoval právny zástupca sťažovateľkyopätovne   až   po   urgencii   okresného   súdu   22.   novembra   2010.   Pojednávanie   nariadenéna 30. apríl 2011 bolo odročené na 30. máj 2011 z dôvodov na strane právneho zástupcusťažovateľky, ktorý sa na pojednávanie nedostavil pre poruchu na motorovom vozidle.

Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlok porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd považuje za potrebné na úvod tretieho hodnotiaceho kritéria uviesť, žekonanie na okresnom súde začalo 14. októbra 2008 a do dnešného dňa, teda ani po uplynutítakmer 7 rokov nebolo vo veci rozhodnuté ani prvostupňovým súdom, pričom takáto dĺžkakonania   je   sama   osobe   na   prvom   stupni   neprimeraná   a   dochádza   ňou   k   porušeniuzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. dohovoru.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupomokresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   16   C   121/2008   došlo   k   zbytočnýmprieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osobypodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie aleboiný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúťo priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súduprikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 121/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančnéhozadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľka   žiadala   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume20 000 €, čo odôvodňuje tým, že od roku 1992 sa snaží získať úžitok z dedičstva a od roku1993 trvajúce súdne spory ju psychicky zaťažujú.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   zakladajúce   namietané   porušenie   základnéhopráva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní, významveci pre sťažovateľku) ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke finančnézadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré jej je okresný súd povinný zaplatiť v lehote do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trovkonania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu,v celkovej sume 477,43 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzalz príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkonprávnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €.Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 €a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za dvaúkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia a podaniesťažnosti   ústavnému   súdu)   a   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2015(vyjadrenie   k stanovisku okresného   súdu) v   celkovej   sume   432,30   € vrátane   režijnéhopaušálu.   Právny   zástupca   si   uplatňoval   aj   nárok   na   zvýšenie   sumy   o 20   %,   keďže   jeplatiteľom DPH, avšak ústavnému súdu nepredložil osvedčenie o registrácii DPH.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcusťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtonálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015