znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 201/2013-17

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   29.   mája   2013 v zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka prerokoval   sťažnosť   Š.   K.,   Z.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   M.   P.,   P.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 117/2008 (pôvodne vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 29 C 78/2007) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Š. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Piešťany   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   117/2008 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v označenej veci konať bez zbytočných prieťahov.

3. Š. K. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý   zaplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Š. K. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,96 €, ktorú j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. P.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára 2013 doručená sťažnosť Š. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 117/2008 (pôvodne vedenom na Okresnom súde Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 78/2007), ktoré do podania sťažnosti ústavnému súdu nie je skončené.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 14. júna 2007   na   Okresnom   súde   Trnava   návrh   proti   mestu   Piešťany   (ďalej   len   „odporca“) na zaplatenie istiny v sume 395 626,10 Sk (13 132,38 €) s príslušenstvom. Konanie vo veci bolo   vedené   na   Okresnom   súde   Trnava   a dňom   1.   januára   2008   v dôsledku   prechodu výkonu súdnictva bola vec pridelená okresnému súdu. Okresný súd vykonal vo veci viaceré úkony, podľa tvrdení sťažovateľa je však jeho činnosť poznamenaná dlhšími obdobiami nečinnosti a neefektívnosťou konania, preto žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie   konanie   a vo   veci   rozhodol   nálezom,   ktorým   vysloví   porušenie   jeho   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s tým, aby okresnému súdu prikázal konať vo veci, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila podpredsedníčka okresného   súdu,   ktorá   uviedla   rozpis   procesných   úkonov   vykonaných   vo   veci.   Dlhé časové obdobia   nečinnosti   boli   spôsobené   objektívnymi   okolnosťami,   a   to   v   dôsledku organizačných   zmien   v súdnictve.   Ďalej poukázala   na skutočnosť,   že   okresný   súd   patrí z hľadiska   počtu   nevybavených   vecí   v civilnej   agende   k najzaťaženejším   na   Slovensku a v dôsledku   toho   sa   nedarí   podstatne   znižovať   stav   reštančných   vecí.   Vo   veci   došlo aj k opakovanej   zmene   zákonného   sudcu.   Posledný   úkon   bol   vykonaný   konajúcou sudkyňou v polovicu roku 2012.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci pre správne posúdenie namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Zo sťažnosti, z jej príloh a z vyjadrenia účastníkov konania i predloženého spisu okresného súdu vyplýva, že predmetná vec o náhradu škody nie je ani po takmer šiestich rokoch   právoplatne   ukončená,   v dôsledku   čoho   si   sťažovateľ   nemohol   vyriešiť   svoje bývanie   po   návrate   z USA,   resp.   ako   vlastník   nehnuteľnosti   s bytovými   jednotkami pre nedoriešené nájomné vzťahy z nich nemohol profitovať pri prenájme za komerčné ceny.

II.

6. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

7. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

8. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo,   postupuje   v ňom   súd   i bez   ďalších   návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

9.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru),   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03 a ďalšie) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými   sú:   a)   právna   a faktická   zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje,   b)   správanie účastníka   súdneho   konania   a c)   postup   súdu.   V súlade   s judikatúrou   Európskeho   súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

a) Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom posudzovaného konania vedeného okresným súdom je konanie o zaplatenie sumy 13 132,38 € s úrokom z omeškania odporcu. Sťažovateľ je vlastníkom bytového domu súp. č... na... ulici... v P., v ktorom sa nachádzajú 4 byty, ktoré obývajú (resp. obývali) nájomníci prikázaní do nájmu vtedajším   Mestským   národným   výborom   v P.   Predmetom   konania   je   náhrada   škody ako rozdiel medzi komerčným nájomným a regulovaným nájomným, ktoré platia nájomníci bytov.   Veci   možno   priznať   určitú   právnu   a faktickú   zložitosť.   Okresný   súd   sa   musí vysporiadať   s právnym   režimom   prenájmu   uvedených   bytov   z roku   1953,   nájomnými vzťahmi súčasných užívateľov bytov i režimom uplatnenia zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných   vzťahov   k bytom   a o   doplnení   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

b) Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ je v konaní na okresnom súde od začiatku právne zastúpený.   Počas   konania   došlo   k opakovanej   zmene   právneho   zástupcu   sťažovateľa, táto skutočnosť však na priebeh konania nemala zásadný vplyv a ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, ktorými by sťažovateľ prispel ku vzniku prieťahov v posudzovanom konaní.

c) Ďalším   kritériom   bol   postup   okresného   súdu   v predmetnej   veci.   Zo   spisu okresného súdu sp. zn. 4 C 117/2008 bolo zistené, že konanie na okresnom súde (spolu s konaním vedeným pôvodne na Okresnom súde Trnava) trvá už viac ako šesť rokov a jeho dĺžku   možno   považovať   za   neprimeranú.   Konanie   ako   celok   je   poznamenané tak nečinnosťou, ako aj neefektívnosťou. Okresný súd za obdobie takmer piatich   rokov (od 7. augusta 2007 do 22. júna 2012) nevykonal vo veci žiadny úkon, prieťahy v konaní nastali aj po 13. júli 2012, keď do podania sťažnosti ústavnému súdu neboli vykonané žiadne   úkony.   V predmetnej   veci   došlo   k   zmene   konajúceho   súdu   i opakovanej   zmene zákonného   sudcu.   Ústavný   súd   poznamenáva,   že   zmena   konajúceho   súdu   v dôsledku uplatnenia   organizačných   zmien   podľa   zákona,   príp.   zmena   zákonného   sudcu   nesmie byť účastníkovi konania na ujmu.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že predmetné konanie je poznamenané zbytočnými prieťahmi, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práv sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

11.   Ak   ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo právnickej osoby   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   vysloví,   že   k porušeniu   práva   došlo   právoplatným rozhodnutím,   opatrením   alebo   iným   zásahom,   prípadne   nečinnosťou,   zruší   také rozhodnutie opatrenie   alebo   iný   zásah,   prípadne   prikáže   tomu,   kto   právo   porušil, aby vo veci konal.

Ústavný   súd   rozhodol   v zmysle   ustanovenia   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona o ústavnom súde a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.

12.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   môže   ústavný   súd   zároveň   na   žiadosť osoby, ktorej práva   boli   porušené,   rozhodnúť   o priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia.   Keďže   ústavný   súd   rozhodol   o tom,   že   bolo   porušené   základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný   súd   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu,   povahu   veci,   celkovú   dĺžku   konania, ale i správanie sťažovateľa dospel k záveru, že v danom prípade suma 1 000 € zodpovedá primeranému finančnému zadosťučineniu za utrpenú ujmu sťažovateľa.

Pri   určení   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo svojej doterajšej   judikatúry   v obdobných   prípadoch   a   zo   zásad   spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne   alebo   sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Sťažovateľ bol vo veci úspešný,   a preto   bolo   potrebné   rozhodnúť   o úhrade   trov   konania   okresným súdom.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej   pomoci   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   a vypracovanie   sťažnosti)   v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v celkovej výške 275,96 €. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 29. mája 2013