znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 201/05-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. J. K., T., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Pn   2098/99   a postupom   Krajskej   prokuratúry v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. Kn 2116/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. J. K.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2004 doručená   sťažnosť   MUDr.   J.   K.,   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   podľa   čl. 127   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   postupom   Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou (ďalej aj „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod   sp.   zn.   Pn   2098/99   a postupom   Krajskej   prokuratúry   v Prešove   (ďalej   aj   „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kn 2116/99.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol nasledovné podstatné skutočnosti:

«Okresný úrad vo V., odbor životného prostredia ma výzvou sp. zn. 837/1999-Mi zo dňa   26.   5.   1999   vyzval   podľa   ustanovenia   §   54   ods.   1   Vyhlášky   č.   85/1976   Zb.   na zabezpečovanie účinných odvádzaní zrážkových vôd zo strechy svojho rodinného domu tak, aby   tieto   vody   nestekali   na   štátnu   cestu,   ani   na   jej   krajnicu.   Výzva   obsahovala   aj upozornenie,   že   jej   nerešpektovanie   bude   považované   za   porušenie   Stavebného   zákona a tiež   Cestného   zákona   a okresný   úrad   dá   podnet   na   konanie   príslušnému   cestnému správnemu orgánu.

Listom zo dňa 6. 8. 1999 sp. zn. 837/1999 okresný úrad, odbor životného prostredia dal podnet Okresnému úradu odboru cestného hospodárstva a dopravy na riešenie veci (odvádzanie zrážkových vôd zo strechy môjho rodinného domu) podľa Cestného zákona. Z obsahu tohto listu vyplýva, že okresný úrad, odbor životného prostredia v nadväznosti na výzvu zo dňa 26. 5. 1999 považoval moje konanie za také, ktoré porušuje Cestný zákon a postupoval spôsobom, na ktorý ma v citovanom liste upozornil.

Požiadal som Krajský úrad v P., odbor kontroly listom zo dňa 16. 6. 1999, aby preskúmal zákonnosť postupu Okresného úradu, odboru životného prostredia vo V. a túto sťažnosť som následne doplnil ďalšími podaniami.

Vo svojej odpovedi zo dňa 16. 8. 1999 Krajský úrad v P. moju sťažnosť vybavil ako neopodstatnenú.

Opätovne som sa na Krajskom úrade v P., odbore kontroly domáhal preskúmania postupu okresného úradu, pretože tak postupu, ako aj k jeho zisteniam, ku ktorým dospel okresný úrad, odbor životného prostredia som mal zásadné výhrady a nepovažoval som postup okresného úradu za zákonný.

Okresný úrad vo V. mi listom zo dňa 13. 6. 2000 sp. zn. Sť 48/2000, ktorý obsahuje aj vyjadrenia   k veciam   odlišným   ako   je   postup   odboru   životného   prostredia   v konaní   č. 830/999-Mi, uviedol, že postup tohto orgánu bol správny.

Vzhľadom na to, že ani okresný úrad, ani krajský úrad v reakciách na moje sťažnosti týkajúce sa postupu okresného úradu odboru životného prostredia v konaní č. 838/1990 neakceptovali mnou uvádzané výhrady k zákonnosti ich postupu, obrátil som sa podaním zo dňa 13. 3. 2002 na Krajskú prokuratúru v Prešove.

Toto moje podanie bolo postúpené Okresnej prokuratúre vo Vranove nad Topľou – odporcovi v 1. rade.

Listom zo dňa 3. 4. 2002 sp. zn. Pn 2098/99 mi bolo odporcom v 1. rade oznámené postúpenie môjho podania zo dňa 13. 3. 2002. Z uvedeného listu vyplýva, že podľa názoru odporcu v 1. rade, z obsahu tohto podania nie je zrejmé: „čoho sa orgánov prokuratúry domáhate“.   Odporca   v 1.   rade   mi   uložil   lehotu   do   20.   4.   2002   na   doplnenie   môjho podania.

Listom zo dňa 19. 4. 2002 podaným u odporcu v 1. rade v ten istý deň som uviedol, že žiadam o preskúmanie spisu sp. zn. Sť 235/99/00313-12 zo dňa 16. 8. 1999 odboru kontroly Krajského úradu v P. a spisu sp. zn. 837/1999/2001, Sť č. 36/99 Okresného úradu, odboru   životného   prostredia   vo   V.   V uvedenom   liste   som   žiadal   odporcu   v 1.   rade   aj o vykonanie ďalších prokurátorských opatrení.

Listom zo dňa 12. 7. 2002 sp. zn. Pn. 2098/99 mi odporca v 1. rade oznámil, že môj podnet v časti týkajúcej sa veci vedenej na OO PZ vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. ORP- 480/1999 bol vybavený ako opakovaný podnet Generálnou prokuratúrou SR, na vybavenie tej časti podnetu, ktorá sa týka veci vedenej na OO PZ Slovenská Kajňa pod sp. zn. ORP 127/99 je príslušný odporca v 1. rade. V liste bolo ďalej uvedené, že po preskúmaní spisu Obvodného oddelenia PZ Slovenská Kajňa sp. zn. ORP 127/99 neboli zistené nedostatky v postupe, či rozhodovaní policajného orgánu. List je ukončený vetou: „Týmto považujem Váš podnet za vybavený“.

Na deň 31. 7. 2002 ma odporca v 2. rade predvolal a bol som vypočutý. Vo svojej výpovedi,   ako   to   vyplýva   zo   záznamu,   ktorý   je   prílohou   tejto   sťažnosti,   som   výslovne uviedol, že svojimi podaniami adresovanými odporcovi v 2. rade som „vyslovoval svoju nespokojnosť so spôsobom konania a rozhodovania Okresného úradu, odboru životného prostredia vo V. sp. zn. Sp 837/1999/Mi, Sť. č. 36/99 a potvrdené rozhodnutím odboru kontroly KÚ v P., sp. zn. Sť 235/99/00313“. Ďalej som vo výsluchu uviedol doslova: „A práve toto rozhodnutie (okresného úradu, odboru životného prostredia) nepovažujem za správne   a vo   všetkých   svojich   predchádzajúcich   i terajších   podaniach   ho   namietam a žiadam krajskú prokuratúru o jeho preskúmanie. V súvislosti s týmto mojím konaním aj na podanie   z 13.   3.   2002   adresované   odporcovi   v 2.   rade,   ktoré   následne   bolo   postúpené odporcovi v 1. rade“. Poukázal som na to, že odporca v 1. rade sa opätovne nezaoberal predmetom   mojej   sťažnosti,   ktorým   je   nespokojnosť   s rozhodnutím   odboru   životného prostredia Okresného úradu vo V. Bol som poučený o tom, že o spôsobe vybavenia podnetu budem upovedomený najneskôr do 30 dní.

Opakovane som urgoval u odporcu v 2. rade vybavenie môjho podnetu. Vzhľadom   na   moju   nespokojnosť   a podľa   môjho   názoru   zaujatosť   prokurátorov činných   na   Okresnej   prokuratúre vo   Vranove nad Topľou   som požiadal   o odňatie veci odporcovi v 1. rade a následne aj odporcovi v 2. rade. Týmto žiadostiam nebolo vyhovené. Listom   zo   dňa   22.   12.   2003   sp.   zn.   Kn   2116/99   mi   bolo   oznámené   odporcom v 2. rade,   že   moje   podania   ako   neodôvodnené   odkladá,   pričom   v obsahu   tohto   listu nemožno nájsť žiadnu zmienku o tom, aké opatrenia alebo úkony odporca v 2. rade urobil pri vybavovaní môjho podnetu na preskúmanie postupu a rozhodnutia Okresného úradu vo V., odboru životného prostredia a Krajského úradu v P.

Doposiaľ mi odporcom v 1., ani v 2. rade nebolo oznámené, ako bol vybavený môj podnet na preskúmanie postupu týchto orgánov. (...)

Z doposiaľ   uvedených   skutočností   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   postupom   podľa citovaných ustanovení Zákona o prokuratúre obrátil na odporcov v 1. rade a v 2. rade, aby vykonali opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti,   teda vykonali opatrenia na odstránenie porušenia   zákonov   a ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   vykonanie ktorých sú odporcovia podľa Zákona o prokuratúre oprávnení.

Ako   vyplýva   z predložených   listinných   dôkazov   a predovšetkým   zo   zápisnice o výsluchu   sťažovateľa   u odporcu   v 2.   rade   dňa   31.   7.   2002   sťažovateľ   celkom   jasne, zreteľne   a zrozumiteľne   vyjadril,   čoho   sa   u odporcov   v 1.   rade   a v 2.   rade   domáha. Sťažovateľ sa domnieva, že takéto jasné a zrozumiteľné vysvetlenie adresoval aj odporcovi v 1. rade a to listom zo dňa 19. 4. 2002.

Ako je však zrejmé z pripojených listín, ani odporca v 1. rade, ani odporca v 2. rade doposiaľ neupovedomili sťažovateľa o spôsobe vybavenia podnetu, teda možno uzavrieť, že ho   nevybavili.   Sťažovateľ   si nerobí   nárok   urobiť   záver,   že v prípade,   že by   prokurátor Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou alebo Krajskej prokuratúry v Prešove sa nestotožnili po preskúmaní skutočností potrebných na rozhodnutie o jeho podnete s jeho názorom,   že došlo postupom Okresného úradu,   životného prostredia vo V.   a Krajského úradu v P. k porušeniu jeho práv nezákonným postupom týchto orgánov, že by tým bolo porušené jeho právo zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva v sťažovateľovom prípade na prokuratúre, neznamená právo   na   výsledok,   aký   sťažovateľ   chcel   dosiahnuť,   akokoľvek   by   bol   sťažovateľ presvedčený, že taký výsledok by bol opodstatnený a správny. Prokuratúre ako samostatná jednotná   sústava   štátnych   orgánov   je   jedným   z prostriedkov,   ktorým   štát   zabezpečuje ochranu   práv   a zákonom   chránených   záujmov   fyzických   osôb.   Ak   Zákon   o prokuratúre sťažovateľovi   umožňuje   obrátiť   sa   spôsobom   akým   to   sťažovateľ   urobil   na   orgány prokuratúry a zároveň upravuje postup týchto orgánov pri vybavovaní podnetov, potom postup v rozpore s týmito ustanoveniami Zákona o prokuratúre v sťažovateľovom prípade úplná ignorácia jeho podnetu, je odopretím jeho práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na tomto orgáne Slovenskej republiky. (...)

Sťažovateľ   považuje   za   primerané,   aby   mu   bolo   v tejto   veci   priznané   finančné zadosťučinenie.

Domnieva   sa,   že   porušenie   jeho   práva   odporcami   v 1.   a v 2.   rade,   ktorí   podľa ustanovenia § 3 Zákona o prokuratúre majú chrániť práva a zákonom chránené záujmy aj fyzických osôb a vykonávať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie, je mimoriadne závažné. Ak totiž   takýmto   spôsobom   konajú   orgány,   ktorých   základným   poslaním   je   chrániť   práva a záujmy   chránené   zákonom,   potom   sťažovateľ   stratil   dôveru   v zákonnosť   a ústavnosť postupu štátnych orgánov vôbec.

Sťažovateľ považuje za primerané, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 30.000,- Sk.»

Poukazujúc   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie „a po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom: Právo   sťažovateľa   domáhať   sa   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   inom orgáne Slovenskej republiky zakotvené v článku č. 46 ods. 1 Ústavy SR bolo postupom Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou vo veci vedenej pod sp. zn. Pn 2098/99 a Krajskej prokuratúry v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. Kn 2116/99 porušené. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresná prokuratúra vo Vranove nad Topľou konala vo veci vedenej na Okresnej prokuratúre vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. Pn 2098/99 bez prieťahov.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje,   aby   Krajská   prokuratúre   v Prešove konala vo veci vedenej na Krajskej prokuratúre v Prešove pod sp. zn. Kn 2116/99 bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 30.000,- Sk.

Odporcovia v 1. a v 2. rade sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej a druhej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.   Ak   porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46   ods.   1 ústavy postupom   Okresnej   prokuratúry   vo   Vranove nad Topľou   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   Pn   2098/99   a postupom   Krajskej   prokuratúry   v Prešove   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   Kn   2116/99,   pretože mu   listom   z   22.   decembra   2003   sp.   zn. Kn 2116/99 bolo krajskou prokuratúrou oznámené, že „moje podania ako neodôvodnené odkladá, pričom v obsahu tohto listu nemožno nájsť žiadnu zmienku o tom, aké opatrenia alebo   úkony   odporca   v 2.   rade   urobil   pri   vybavovaní   môjho   podnetu   na   preskúmanie postupu a rozhodnutia Okresného úradu vo V., odboru životného prostredia a Krajského úradu v P.“ Okrem toho sťažovateľ namietal, že: „Doposiaľ mi odporcom v 1., ani v 2. rade   nebolo   oznámené,   ako   bol   vybavený   môj   podnet   na   preskúmanie   postupu   týchto orgánov.“

V zmysle   §   31   ods.   1   zákona   č. 153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné   orgány.   Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podnety sťažovateľa, ktorými sa „obrátil na odporcov v 1. rade a v 2. rade, aby vykonali opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti“ podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre, a opakovaný   podnet   podľa   §   34   zákona   o prokuratúre   poskytujú   sťažovateľovi   účinnú ochranu   jeho   práv   a právom   chránených   záujmov   (mutatis   mutandis   IV.   ÚS   158/03). Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a teda i podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom. Zo sťažnosti nevyplýva, či sťažovateľ podal opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti vybavenia jeho podnetu, ktorý vybaví nadriadený prokurátor podľa   54   ods.   2   zákona   o prokuratúre.   Okrem   toho   sťažovateľ,   ktorý   je   zastúpený advokátkou,   neuviedol   žiadnu   skutočnosť,   ktorá   by   odôvodňovala   ospravedlnenie nevyužitia všetkých právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje.   Ústavný   súd   preto   konštatuje,   že   sťažovateľ,   ak   sa   domnieva,   že   označené prokuratúry porušili jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, nevyužil tie právne prostriedky, ktoré mu zákon účinne poskytuje na ochranu jeho práv voči postupu okresnej prokuratúry   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Pn   2098/99   a postupu   krajskej   prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kn 2116/99.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná   pre   nevyčerpanie   dostupných   a účinných   právnych   prostriedkov   ochrany základných práv a slobôd, a rozhodol o nej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2005