znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 200/2017-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2017 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Gembickým, E. Belluša 6752/8, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 54/2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2017 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 54/2015.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v procesnom postavení žalobkyne v konaní o zaplatenie 7 854 eur s príslušenstvom vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 54/2015 namieta prieťahy v konaní.

Ako ďalej sťažovateľka s poukazom na skutkové okolnosti posudzovanej právnej veci uvádza, „dňa 06.02.2015 som... podala na Okresnom súde Bratislava V žalobu o zaplatenie 7 854 eur s príslušenstvom. V konaní sa domáham zaplatenia uvedenej čiastky z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy na ojazdené motorové vozidlo...

Okresný súd Bratislava V až po druhej telefonickej urgencii a následnej písomnej žiadosti na zaslanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 08.09.2015 vydal 10.09.2015 výzvu na zaplatenie súdneho poplatku. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola doručená dňa 21.09.2015 a súdny poplatok uhradený dňa 24.09.2015.

Odstránenie prieťahov v konaní som žiadala dňa 01.06.2016 zaslaním žiadosti o urýchlenie konania - sťažnosť na nečinnosť. Dňa 20.06.2016 som obdržala odpoveď..., v ktorej mi bolo podpredsedníčkou súdu oznámené, že zákonný sudca JUDr. Viera Sandtnerová, bola (a aktuálne je) počas konania opakovane dlhodobo práceneschopná. Okresný súd Bratislava V vytýčil vôbec prvé pojednávanie vo veci na 22.09.2016. 21.09.2016 mi bolo telefonicky oznámené odročenie pojednávania z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne na neurčito.

Opakovane som žiadala o odstránenie prieťahov v konaní dňa 08.11.2016 zaslaním opakovanej žiadosti o urýchlenie konania - sťažnosť na nečinnosť súdu. 14.11.2016 mi bolo doručené predvolanie na pojednávanie na deň 06.12.2016. Dňa 24.11.2016 mi bola doručená odpoveď predsedu súdu na sťažnosť zo dňa 08.11.2016, v ktorej mi bolo oznámené, že termín konania už bol stanovený. K nečinnosti súdu, prípadne k neefektívnemu konaniu súdu nezaujal Okresný súd Bratislava V žiadne stanovisko. Prípisom

- oznámenie zo dňa 01.12.2016 mi bolo oznámené, že pojednávanie vytýčené na 06.12.2016 sa nebude konať z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne...

Domnievam sa, že uvedeným postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/54/2015 - nekonaním vo veci, prípadne konaním neefektívnym, došlo k porušenia môjho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie mojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o vec, ktorú súdy v rámci svojej rozhodovacej agendy bežne prejednávajú, teda nejde o vec neprimerane zložitú. Z dôvodu neprimerane dlhej doby nečinnosti Okresného súdu Bratislava V, finančných nákladov (splácanie úveru na predmet sporu, úrokov, obstaranie a oprava náhradného vozidla), ako aj z dôvodu dlhodobej právnej neistoty si uplatňujem primerané finančné zadosťučinenie vo výške 13 000 eur.“.

3. S ohľadom na uvedené sťažovateľka v závere podanej ústavnej sťažnosti ústavnému súdu navrhuje, aby nálezom vyslovil porušenie jej základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 54/2015, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a jej priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 13 000 eur, a úhradu trov konania.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 54/2015, ktorým malo byť porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 38/04, III. ÚS 199/02, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05).

10. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. III. ÚS 59/05, IV. ÚS 221/05).

11. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle citovaného článku ústavy.

Sťažovateľka žalobou zo 6. februára 2015 doručenou okresnému súdu 10. februára 2015 iniciovala začatie súdneho konania o zaplatenie 7 854 eur s príslušenstvom. Vec bola pridelená na rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. Viere Sandtnerovej a bola jej pridelená spisová značka 12 C 54/2015. Okresný súd výzvou z 10. septembra 2015 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu. Súdny poplatok bol zo strany sťažovateľky uhradený 24. septembra 2015. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 29. septembra 2015 doručeným okresnému súdu 2. októbra 2015.

Sťažovateľka listom z 1. júna 2016, ako i z 8. novembra 2016 žiadala vedenie okresného súdu o urýchlenie súdneho konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 12 C54/2015, na čo jej bolo zo strany vedenia okresného súdu odpovedané listami č. Spr. 2072/2016 zo 14. júna 2016 a č. Spr. 2133/2016 z 18. novembra 2016.

Listom č. Spr. 2072/2016 zo 14. júna 2016 podpredsedníčka okresného súdu JUDr. Martinusová sťažovateľke okrem iného oznámila, že zákonná sudkyňa JUDr. Sandtnerová vo veci konala do októbra 2015 a že v dôsledku opakovanej práceneschopnosti vo veci dosiaľ nenariadila žiaden termín pojednávania. Zároveň sťažovateľke prisľúbila sledovanie vybavenia veci s tým, že podanú sťažnosť dala zákonnej sudkyni na vedomie.

Termíny pojednávaní nariadené na 22. september 2016 a 6. december 2016 sa však z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne JUDr. Viery Sandtnerovej neuskutočnili a boli odročené na neurčito.

12. Podľa názoru ústavného súdu doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol   napriek možnosti efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo strany okresného súdu bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu v pre sťažovateľku významnej veci by eventuálne mohla spôsobiť porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

13. Lustráciou ústavného súdu bolo zistené, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 54/2015 bolo od 1. marca 2017 na základe opatrenia predsedu okresného súdu (zmenou rozvrhu práce č. 6 na rok 2017, pozn.) z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti JUDr. Viery Sandtnerovej prevzaté novou zákonnou sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou, ktorá vo veci nariadila termín pojednávania na 9. máj 2017.

14. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že keďže sťažovateľka v priebehu konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 54/2015 dvakrát využila svoje oprávnenie podať v zmysle zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sťažnosť na prieťahy v konaní, je potrebné v prípade sťažovateľkou tvrdených prieťahov v konaní dať okresnému súdu „príležitosť“ na poskytnutie nápravy, t. j. poskytnúť mu primeraný čas na odstránenie sťažovateľkou tvrdeného protiprávneho stavu, ktorý mal podľa nej porušiť jej práva zaručené ústavou, ako i dohovorom.

15. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti (ako aj ním vykonanej lustrácie, pozn.), vyhodnotil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 54/2015 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práv sťažovateľky, ktorá by zodpovedala ústavno-relevantnému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

17. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2017