znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  I. ÚS 200/2015-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   septembra   2015v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a   zo   sudcov   Petra   Brňákaa Milana   Ľalíka   (sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť   obchodnej   spoločnostiAZ FLEX, s. r. o., Štrková 968/10C, Žilina-Bytčica, zastúpenej advokátkou JUDr. IrenouŠurinovou,   advokátska   kancelária,   Hollého   31,   Žilina,   vo   veci   namietaného   porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehotezaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 169/2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti AZ FLEX, s. r. o., na prerokovanie vecibez zbytočných   prieťahov   zaručené   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právona prejednenie záležitosti v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenompod sp. zn. 32 Cb 169/2011 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   32   Cb   169/2011p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   Obchodnej   spoločnosti   AZ   FLEX,   s.   r.   o., p r i z n á v a   primerané   finančnézadosťučinenie v sume 1 992,07 € (slovom tisícdeväťstodeväťdesiatdva eur a sedem centov),ktoré   jej j   e Okresný   súd   Košice   II p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti AZ FLEX, s. r. o., p r i z n á v a   úhradu trov právnehozastúpenia v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktorú j eOkresný súd Košice II p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. IrenyŠurinovej, advokátska kancelária, Hollého 31, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnostitohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. I. ÚS 200/2015-13 z 29. apríla 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti AZ FLEX, s. r. o.,(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomOkresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb169/2011.

2.   Zo   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva,   že   v   konaní   vedenom   okresným   súdompod sp. zn. 32 Cb 169/2011 sa sťažovateľka v procesnom postavení navrhovateľky domáhavoči odporcovi zaplatenia finančnej čiastky v sume 1 257,01 € s príslušenstvom z titulunezaplatenia   zročnej   faktúry.   Podľa   sťažovateľky   okresný   súd   aj   napriek   ňou   podanejsťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, ktorý ju uznal za dôvodnú, v jejveci   nekoná,   v dôsledku   čoho   sa   predlžuje   stav   jej   právnej   neistoty   a odďaľuje   saprávoplatné skončenie sporu, v príčinnej súvislosti s čím sa podľa sťažovateľky napokon ajodporca   zbavil svojho   majetku,   takže   jej   pohľadávka   uplatnená   v spore   bude   už   ťažkovymožiteľná.

3. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného tiež uviedla:„Existenciu   kvalifikačného   znaku   spôsobenia   prieťahov   v   predmetnom   konaní zakladá skutočnosť, že Okresný súd Košice II svojou nečinnosťou neúmerne predĺžil súdne konanie tým, že od podania návrhu na príslušný okresný súd nevytýčil po dobu 44 mesiacov vo veci pojednávanie a aj po vytýčení pojednávania sa pojednávanie až do súčasnosti, t. j. 47   mesiacov   nekonalo.   Máme   za   to,   že   uvedenú   dĺžku   nečinnosti   súdu   nemožno za zistených okolností hodnotiť inak ako spôsobenie prieťahov v súdnom konaní...

Pri posudzovaní prvého kritéria možno uviesť, že prieťahy nemohla spôsobiť zložitosť veci, nakoľko súd účastníkov nevypočul, ani nepožadoval predloženie iných dôkazov, ako navrhli   strany   sporu.   Domnievame   sa,   že   rozhodovanie   o   predmete   sporu   medzi Sťažovateľom a Odporcom o zaplatení peňažnej sumy ako dôsledok neuhradenia peňažnej sumy, patria do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Rovnako máme za to, že prieťahy v konaní nespôsobili ani účastníci súdneho konania, nakoľko sa riadili pokynmi súdu, čo potvrdzujú aj priložené dôkazy. Z uvedeného vyplýva, že prieťahy v konaní vznikli v dôsledku nekonania súdu.“

4.   Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   nálezom   taktorozhodol:

„Vo veci navrhovateľa AZ FLEX, s. r. o.... proti... o zaplatenie 1.257,01€ s príslušenstvom vedenej na Okresnom súde Košice II pod č. k.: 32Cb/169/2011, bolo   porušené   právo   navrhovateľa   na   prerokovanie   sporu   bez   zbytočných   prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresný   súd   Košice   II   je   povinný   vyplatiť   navrhovateľovi,   spoločnosti AZ FLEX, s.r.o.,   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   1.992,07   €   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Košice II je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľovi, spoločnosti AZ FLEX, s. r. o., vo výške 355,73 € (2 úkony + 2x režijný paušál + 20% DPH) advokátke JUDr. Irene Šurinovej, do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV 381/2015 z 3. júla 2015 a právnazástupkyňa sťažovateľky k vhodnosti ústneho pojednávania listom z 1. júla 2015.

5.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesnýchúkonov v danej veci tiež uviedol:

„S poukazom na vyššie uvedenú chronológiu vykonaných úkonov možno konštatovať, že v konaní došlo k obdobiu nečinnosti, ktoré je dané objektívne - obdobím neprítomnosti vo veci konajúceho sudcu zo zákonných dôvodov v nepravidelných časových úsekoch, ktoré síce umožnili (z dôvodu ich trvania) orgánom riadenia a správy súdu prijať opatrenia smerujúce k prerozdeleniu veci v súlade so zákonom a rozvrhom práce na príslušný rok, napriek tomu, z dôvodu tejto objektívnej skutočnosti k rozhodnutiu nedošlo.

... netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“

5.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   vo   svojom   vyjadrení   k   vhodnosti   ústnehopojednávania uviedla:

„... súhlasíme, aby súd rozhodol... bez nariadenia ústneho pojednávania.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichvyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetuposúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje aniza vhodný,   ani   za   nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebnýchpre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdubolo   alebo   nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov(I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

7.   Z vyjadrení   účastníkov   konania,   ako   aj   z vyžiadaného   súdneho   spisuústavný súd zistil   takýto   priebeh   a stav   konania   vedeného   okresným   súdompod sp. zn. 32 Cb 169/2011:

- 24. február 2011 – Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný súd 1“) boldoručený návrh sťažovateľky, ktorým sa domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým bybola   odporcovi   uložená   povinnosť   zaplatiť   jej   vyfakturovanú   sumu   1   257,01   €   s   prísl.za dodávku tovaru,

-   10.   marec   2011   –   okresný   súd   1   postúpil   vec   z   dôvodu   svojej   miestnejnepríslušnosti okresnému súdu,

- 31. marec 2011 – spis bol doručený okresnému súdu,

- 15. apríl 2011 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatokza návrh,

- 28. apríl 2011 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,

- 17. máj 2011 – okresný súd vydal platobný rozkaz sp. zn. 38 Rob 81/2011 v zmyslenávrhu sťažovateľky,

- 9. jún 2011 – odporca podal odpor proti platobnému rozkazu,

-   1.   júl   2011   –   okresný   súd   zaslal   odpor   na   vyjadrenie   sťažovateľke   a   súčasneuznesením uložil odporcovi zaplatiť súdny poplatok za podanie odporu,

- 14. júl 2011 – sťažovateľka sa vyjadrila k odporu,

- 10. august 2011 – odporca žiadal o priznanie mu oslobodenia od platenia súdnychpoplatkov,

- 7. november 2011 – okresný súd previedol spis z registra „Rob“ do registra „Cb“pod sp. zn. 32 Cb 169/2011,

- 21. marec 2014 – sťažovateľka urgovala postup v konaní,

- 16.   apríl 2014   – okresný súd   zaslal odporcovi   tlačivo na   vyplnenie   pre   účelyrozhodnutia o jeho žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 9. máj 2014 – odporca zaslal vyplnené tlačivo,

-   29.   máj   2014   –   okresný   súd   uznesením   nepriznal   odporcovi   oslobodenieod súdnych poplatkov (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. júla 2014),

-   23.   december 2014   –   sťažovateľka   podala   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosťna prieťahy v konaní,

- 30. december 2014 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. január 2015,

- 13. január 2015 – právna zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila svoju neprítomnosťna nariadenom pojednávaní „z dôvodu hospodárnosti“ (vzdialenosť sídla právneho zástupcuod sídla okresného súdu, pozn.),

- 26. január 2015 – okresný súd oznámil účastníkom konania zrušenie nariadenéhotermínu pojednávania z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu s tým, že nový termínim oznámia,

- 3. marec 2015 – zmena zákonného sudcu na základe opatrenia predsedu okresnéhosúdu č. 4/2015 z 3. marca 2015,

- 3. júl 2015 – okresný súd nariadil pojednávanie na 16. júl 2015,

-   16.   júl   2015   –   konalo   sa   pojednávanie   bez   prítomnosti   účastníkov   konania.Na pojednávanie sa nedostavil ani odporca (nemal vykázané doručenie predvolania), aniprávna   zástupkyňa   sťažovateľky   (tá   okresnému   súdu   oznámila,   že   predvolaniena pojednávanie jej bolo doručené 15. júla 2015, t. j. iba deň pred nariadeným termínompojednávania, takže nemá zachovanú lehotu 5 dní na prípravu a z tohto dôvodu si ani nevietak   narýchlo   upraviť   pracovný   program,   preto   ospravedlnila   svoju   neprítomnosťna pojednávaní, a tiež pre prípad, že okresný súd by nemienil návrhu sťažovateľky v celomrozsahu   vyhovieť,   žiadala   o   odročenie   tohto   pojednávania).   Preto   bolo   pojednávanieodročené na 29. september 2015.

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípadebolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručené v čl. 48 ods. 2   ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehotezaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka   konania   a   postup   súdu   (I.   ÚS   41/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   ústavný   súdpostupoval aj v danom prípade.

10. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd konanie, ktoréhopredmetom je spor o zaplatenie konkrétnej finančnej čiastky z neuhradenej zročnej faktúry,nepovažuje   za   právne   ani   skutkovo   zložité,   pretože   metodika   postupu   súdov   v   týchtoveciach je jasná a podporená stabilizovanou judikatúrou. Zložitosť predmetného konanianeuvádzal   ani   samotný   okresný   súd   a nenasvedčuje   jej   ani   charakter   okresným   súdomvykonaných procesných úkonov v danej veci.

11.   V súvislosti   so   správaním   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   ústavný   súdnezistil v jej správaní žiadnu skutočnosť, ktorá by prispela k predĺženiu posudzovanéhokonania.

12. Napokon s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola   čo   najrýchlejšie   prejednaná   a   rozhodnutá,   sa   ústavný   súd   zaoberal   aj   postupomokresného   súdu,   v ktorého   postupe   ústavný   súd   zistil   absolútnu   nečinnosť   v obdobíod 10. augusta 2011, keď odporca žiadal o priznanie mu oslobodenia od platenia súdnychpoplatkov, do 16. apríla 2014, keď okresný súd po viac ako 2 rokoch a 8 mesiacoch začalvo veci   opätovne   konať   a vyzval   odporcu   na   preukázanie   jeho   majetkových   pomerovna účely   rozhodnutia   o jeho   žiadosti   na   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   V trvaní7 mesiacov   bol   okresný   súd   nečinný   aj   v čase   od   29.   mája   2014,   keď   okresný   súdrozhodol o žiadosti   odporcu   na   priznanie   mu   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov,do 30. decembra   2014,   keď   aj   v dôsledku   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   podanejsťažovateľkou   okresný   súd   nariadil   vo   veci   pojednávanie,   pričom   za   týmtoobdobím nasledovalo   ďalšie   obdobie   nečinnosti   v trvaní   viac   ako   5   mesiacov,   a tood 26. januára   2015,   keď   okresný   súd   zrušil   termín   pojednávania,   ktoré   nariadil30. decembra 2014, do 3. júla 2015, keď okresný súd nariadil nový termín pojednávania.Okresný súd bol   tak podľa   zistenia   ústavného súdu   nečinný   v trvaní celkovo viac ako3 roky a 8 mesiacov.

13. Okrem uvedeného ústavný súd v namietanom postupe okresného súdu zistil ajneefektívnosť,   keď   napríklad   okresný   súd   3.   júla   2015   nariadil   pojednávanie   užna 16. júl 2015,   t.   j.   bez   zohľadnenia   času   nevyhnutného   na   doručenie   predvolaniaúčastníkom konania v takom časovom horizonte, aby im bola zachovaná lehota na prípravuna   toto   pojednávanie,   v dôsledku   čoho   bolo   napokon   toto   pojednávanie   nariadenéna 16. júl 2015 aj zmarené, pretože právnej zástupkyni sťažovateľky bolo predvolanie naňdoručené iba jeden deň pred jeho konaním a odporcovi sa predvolanie nepodarilo doručiťvôbec.

14. Vzhľadom na uvedené nemožno tento postup okresného súdu pri najlepšej vôlikvalifikovať ako primeraný a plynulý, preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedenév bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

15. V nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 a v záujme efektívnosti poskytnutejochrany sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnémusúdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konaťvo veci vedenej pod sp. zn. 32 Cb 169/2011 bez zbytočných prieťahov.

16. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

17.   Sťažovateľka   sa   domáhala   priznania   primeraného   finančného   zadosťučineniav sume   1992,07   €,   ktorú   podľa   citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu považoval ústavnýsúd za odôvodnenú jej priznať, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

18. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

19. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradutrov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ichúhradu v sume 355,73 € vrátane 20 % DPH (advokátka predložila osvedčenie platiteľaDPH, pozn.).

20.   Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   ústavný   súd   vychádzal   z   príslušnýchustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkonprávnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

21.   S   poukazom   na   výsledok   konania   ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   nárokna úhradu trov v ňou uplatnenej sume za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku2015 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume355,73   €   vrátane   režijného   paušálu   a vrátane   20   %   DPH,   tak   ako   to   je   uvedenév bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

22. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nieje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2015