SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 200/2015-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. septembra 2015v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňákaa Milana Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnostiAZ FLEX, s. r. o., Štrková 968/10C, Žilina-Bytčica, zastúpenej advokátkou JUDr. IrenouŠurinovou, advokátska kancelária, Hollého 31, Žilina, vo veci namietaného porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotezaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 169/2011 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo obchodnej spoločnosti AZ FLEX, s. r. o., na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právona prejednenie záležitosti v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenompod sp. zn. 32 Cb 169/2011 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 169/2011p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti AZ FLEX, s. r. o., p r i z n á v a primerané finančnézadosťučinenie v sume 1 992,07 € (slovom tisícdeväťstodeväťdesiatdva eur a sedem centov),ktoré jej j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
4. Obchodnej spoločnosti AZ FLEX, s. r. o., p r i z n á v a úhradu trov právnehozastúpenia v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktorú j eOkresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. IrenyŠurinovej, advokátska kancelária, Hollého 31, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnostitohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. I. ÚS 200/2015-13 z 29. apríla 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti AZ FLEX, s. r. o.,(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomOkresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb169/2011.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdompod sp. zn. 32 Cb 169/2011 sa sťažovateľka v procesnom postavení navrhovateľky domáhavoči odporcovi zaplatenia finančnej čiastky v sume 1 257,01 € s príslušenstvom z titulunezaplatenia zročnej faktúry. Podľa sťažovateľky okresný súd aj napriek ňou podanejsťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, ktorý ju uznal za dôvodnú, v jejveci nekoná, v dôsledku čoho sa predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje saprávoplatné skončenie sporu, v príčinnej súvislosti s čím sa podľa sťažovateľky napokon ajodporca zbavil svojho majetku, takže jej pohľadávka uplatnená v spore bude už ťažkovymožiteľná.
3. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného tiež uviedla:„Existenciu kvalifikačného znaku spôsobenia prieťahov v predmetnom konaní zakladá skutočnosť, že Okresný súd Košice II svojou nečinnosťou neúmerne predĺžil súdne konanie tým, že od podania návrhu na príslušný okresný súd nevytýčil po dobu 44 mesiacov vo veci pojednávanie a aj po vytýčení pojednávania sa pojednávanie až do súčasnosti, t. j. 47 mesiacov nekonalo. Máme za to, že uvedenú dĺžku nečinnosti súdu nemožno za zistených okolností hodnotiť inak ako spôsobenie prieťahov v súdnom konaní...
Pri posudzovaní prvého kritéria možno uviesť, že prieťahy nemohla spôsobiť zložitosť veci, nakoľko súd účastníkov nevypočul, ani nepožadoval predloženie iných dôkazov, ako navrhli strany sporu. Domnievame sa, že rozhodovanie o predmete sporu medzi Sťažovateľom a Odporcom o zaplatení peňažnej sumy ako dôsledok neuhradenia peňažnej sumy, patria do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Rovnako máme za to, že prieťahy v konaní nespôsobili ani účastníci súdneho konania, nakoľko sa riadili pokynmi súdu, čo potvrdzujú aj priložené dôkazy. Z uvedeného vyplýva, že prieťahy v konaní vznikli v dôsledku nekonania súdu.“
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom taktorozhodol:
„Vo veci navrhovateľa AZ FLEX, s. r. o.... proti... o zaplatenie 1.257,01€ s príslušenstvom vedenej na Okresnom súde Košice II pod č. k.: 32Cb/169/2011, bolo porušené právo navrhovateľa na prerokovanie sporu bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Okresný súd Košice II je povinný vyplatiť navrhovateľovi, spoločnosti AZ FLEX, s.r.o., finančné zadosťučinenie vo výške 1.992,07 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Košice II je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľovi, spoločnosti AZ FLEX, s. r. o., vo výške 355,73 € (2 úkony + 2x režijný paušál + 20% DPH) advokátke JUDr. Irene Šurinovej, do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV 381/2015 z 3. júla 2015 a právnazástupkyňa sťažovateľky k vhodnosti ústneho pojednávania listom z 1. júla 2015.
5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesnýchúkonov v danej veci tiež uviedol:
„S poukazom na vyššie uvedenú chronológiu vykonaných úkonov možno konštatovať, že v konaní došlo k obdobiu nečinnosti, ktoré je dané objektívne - obdobím neprítomnosti vo veci konajúceho sudcu zo zákonných dôvodov v nepravidelných časových úsekoch, ktoré síce umožnili (z dôvodu ich trvania) orgánom riadenia a správy súdu prijať opatrenia smerujúce k prerozdeleniu veci v súlade so zákonom a rozvrhom práce na príslušný rok, napriek tomu, z dôvodu tejto objektívnej skutočnosti k rozhodnutiu nedošlo.
... netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“
5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústnehopojednávania uviedla:
„... súhlasíme, aby súd rozhodol... bez nariadenia ústneho pojednávania.“
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ichvyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetuposúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje aniza vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebnýchpre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdubolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov(I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
7. Z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z vyžiadaného súdneho spisuústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdompod sp. zn. 32 Cb 169/2011:
- 24. február 2011 – Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný súd 1“) boldoručený návrh sťažovateľky, ktorým sa domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým bybola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť jej vyfakturovanú sumu 1 257,01 € s prísl.za dodávku tovaru,
- 10. marec 2011 – okresný súd 1 postúpil vec z dôvodu svojej miestnejnepríslušnosti okresnému súdu,
- 31. marec 2011 – spis bol doručený okresnému súdu,
- 15. apríl 2011 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatokza návrh,
- 28. apríl 2011 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,
- 17. máj 2011 – okresný súd vydal platobný rozkaz sp. zn. 38 Rob 81/2011 v zmyslenávrhu sťažovateľky,
- 9. jún 2011 – odporca podal odpor proti platobnému rozkazu,
- 1. júl 2011 – okresný súd zaslal odpor na vyjadrenie sťažovateľke a súčasneuznesením uložil odporcovi zaplatiť súdny poplatok za podanie odporu,
- 14. júl 2011 – sťažovateľka sa vyjadrila k odporu,
- 10. august 2011 – odporca žiadal o priznanie mu oslobodenia od platenia súdnychpoplatkov,
- 7. november 2011 – okresný súd previedol spis z registra „Rob“ do registra „Cb“pod sp. zn. 32 Cb 169/2011,
- 21. marec 2014 – sťažovateľka urgovala postup v konaní,
- 16. apríl 2014 – okresný súd zaslal odporcovi tlačivo na vyplnenie pre účelyrozhodnutia o jeho žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov,
- 9. máj 2014 – odporca zaslal vyplnené tlačivo,
- 29. máj 2014 – okresný súd uznesením nepriznal odporcovi oslobodenieod súdnych poplatkov (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. júla 2014),
- 23. december 2014 – sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu sťažnosťna prieťahy v konaní,
- 30. december 2014 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. január 2015,
- 13. január 2015 – právna zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila svoju neprítomnosťna nariadenom pojednávaní „z dôvodu hospodárnosti“ (vzdialenosť sídla právneho zástupcuod sídla okresného súdu, pozn.),
- 26. január 2015 – okresný súd oznámil účastníkom konania zrušenie nariadenéhotermínu pojednávania z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu s tým, že nový termínim oznámia,
- 3. marec 2015 – zmena zákonného sudcu na základe opatrenia predsedu okresnéhosúdu č. 4/2015 z 3. marca 2015,
- 3. júl 2015 – okresný súd nariadil pojednávanie na 16. júl 2015,
- 16. júl 2015 – konalo sa pojednávanie bez prítomnosti účastníkov konania.Na pojednávanie sa nedostavil ani odporca (nemal vykázané doručenie predvolania), aniprávna zástupkyňa sťažovateľky (tá okresnému súdu oznámila, že predvolaniena pojednávanie jej bolo doručené 15. júla 2015, t. j. iba deň pred nariadeným termínompojednávania, takže nemá zachovanú lehotu 5 dní na prípravu a z tohto dôvodu si ani nevietak narýchlo upraviť pracovný program, preto ospravedlnila svoju neprítomnosťna pojednávaní, a tiež pre prípad, že okresný súd by nemienil návrhu sťažovateľky v celomrozsahu vyhovieť, žiadala o odročenie tohto pojednávania). Preto bolo pojednávanieodročené na 29. september 2015.
III.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípadebolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehotezaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súdpostupoval aj v danom prípade.
10. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd konanie, ktoréhopredmetom je spor o zaplatenie konkrétnej finančnej čiastky z neuhradenej zročnej faktúry,nepovažuje za právne ani skutkovo zložité, pretože metodika postupu súdov v týchtoveciach je jasná a podporená stabilizovanou judikatúrou. Zložitosť predmetného konanianeuvádzal ani samotný okresný súd a nenasvedčuje jej ani charakter okresným súdomvykonaných procesných úkonov v danej veci.
11. V súvislosti so správaním sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súdnezistil v jej správaní žiadnu skutočnosť, ktorá by prispela k predĺženiu posudzovanéhokonania.
12. Napokon s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, sa ústavný súd zaoberal aj postupomokresného súdu, v ktorého postupe ústavný súd zistil absolútnu nečinnosť v obdobíod 10. augusta 2011, keď odporca žiadal o priznanie mu oslobodenia od platenia súdnychpoplatkov, do 16. apríla 2014, keď okresný súd po viac ako 2 rokoch a 8 mesiacoch začalvo veci opätovne konať a vyzval odporcu na preukázanie jeho majetkových pomerovna účely rozhodnutia o jeho žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov. V trvaní7 mesiacov bol okresný súd nečinný aj v čase od 29. mája 2014, keď okresný súdrozhodol o žiadosti odporcu na priznanie mu oslobodenia od súdnych poplatkov,do 30. decembra 2014, keď aj v dôsledku sťažnosti na prieťahy v konaní podanejsťažovateľkou okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, pričom za týmtoobdobím nasledovalo ďalšie obdobie nečinnosti v trvaní viac ako 5 mesiacov, a tood 26. januára 2015, keď okresný súd zrušil termín pojednávania, ktoré nariadil30. decembra 2014, do 3. júla 2015, keď okresný súd nariadil nový termín pojednávania.Okresný súd bol tak podľa zistenia ústavného súdu nečinný v trvaní celkovo viac ako3 roky a 8 mesiacov.
13. Okrem uvedeného ústavný súd v namietanom postupe okresného súdu zistil ajneefektívnosť, keď napríklad okresný súd 3. júla 2015 nariadil pojednávanie užna 16. júl 2015, t. j. bez zohľadnenia času nevyhnutného na doručenie predvolaniaúčastníkom konania v takom časovom horizonte, aby im bola zachovaná lehota na prípravuna toto pojednávanie, v dôsledku čoho bolo napokon toto pojednávanie nariadenéna 16. júl 2015 aj zmarené, pretože právnej zástupkyni sťažovateľky bolo predvolanie naňdoručené iba jeden deň pred jeho konaním a odporcovi sa predvolanie nepodarilo doručiťvôbec.
14. Vzhľadom na uvedené nemožno tento postup okresného súdu pri najlepšej vôlikvalifikovať ako primeraný a plynulý, preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedenév bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
IV.
15. V nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 a v záujme efektívnosti poskytnutejochrany sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnémusúdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konaťvo veci vedenej pod sp. zn. 32 Cb 169/2011 bez zbytočných prieťahov.
16. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
17. Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučineniav sume 1992,07 €, ktorú podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde,podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu považoval ústavnýsúd za odôvodnenú jej priznať, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
18. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
19. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradutrov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ichúhradu v sume 355,73 € vrátane 20 % DPH (advokátka predložila osvedčenie platiteľaDPH, pozn.).
20. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušnýchustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkonprávnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.
21. S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľke nárokna úhradu trov v ňou uplatnenej sume za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku2015 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume355,73 € vrátane režijného paušálu a vrátane 20 % DPH, tak ako to je uvedenév bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
22. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nieje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. septembra 2015