znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 200/2014-10

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 7. mája 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   Z.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Jánom   Vajdom, Advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 167/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Z.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 27. novembra   2013   doručená   sťažnosť   J.   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 167/2010.

2. V sťažnosti je okrem iného uvedené: „Na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 8 C 167/2010 prebieha konanie v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna   Insurance   Group,   ul.   Štefanovičova   4,   Bratislava...   proti   žalovanému:   J.   Z...   o zaplatenie sumy 1.355,54 EUR s prísl.

Na pojednávaní konanom dňa 27. 2. 2013 bol vo veci vyhlásený rozsudok vo veci samej...

...   zákonná   lehota   na   vyhotovenie   a   odoslanie   rozsudku   nebola   v   tejto   veci dodržaná...   podal   som   podaním   zo   dňa   18.   10.   2013   JUDr.   Margite   Kovaľovej, predsedníčke Okresného súdu Námestovo sťažnosť na prieťahy v tomto konaní...

Do dnešnému dňa nebol mne a ani môjmu advokátovi... doručený rozsudok zo dňa 27. 2. 2013 a to i napriek tomu, že odo dňa jeho vyhlásenia uplynulo už 9 mesiacov...“

Sťažovateľ je toho právneho názoru, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho ústavné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľa J. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy... postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 167/2010 porušené bolo.

Sťažovateľovi J. Z. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR, ktoré je Okresný súd... povinný zaplatiť sťažovateľovi J. Z. do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi J. Z. sa priznávajú trovy tohto konania vsunie 275,94 EUR, ktoré je Okresný súd... povinný zaplatiť sťažovateľovi J. Z. na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože okresný súd spôsobil prieťahy v konaní tým, že mu nedoručil rozsudok sp. zn. 8 C 167/2010 z 27. februára 2013.

7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

8.   Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06).

9.   Ústavný   súd   v   súvislosti   s   namietanými   prieťahmi   v   konaní   okresného   súdu vedenom pod sp. zn. 8 C 167/2010 poukazuje na skutočnosť, že „ojedinelá nečinnosť súdu, hoci   aj   v   trvaní   niekoľkých   mesiacov,   sama   osebe   nemusí   ešte   zakladať   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy“ (I.   ÚS   42/01,   III.   ÚS   91/04).   Nie   každý   zistený prieťah   v   súdnom   konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03).

10.   Ústavný   súd   v   rámci   predbežného   prerokovania   veci   z   obsahu   sťažnosti a pripojených listín a dopytom na okresnom súde a na Krajskom súde v Žiline (ďalej len „krajský súd“) zistil, že okresný súd v merite veci rozhodol 27. februára 2013. Rozsudok okresného   súdu   bol   sťažovateľovi   doručený   2.   decembra   2013   a v dôsledku   podaného odvolania   sa   vec   od   februára   2014   nachádza   na   krajskom   súde.   Aj   keď   okresný   súd v posudzovanej   veci   neprimerane   dlho   vyhotovoval   a doručoval   svoje   rozhodnutie vyhlásené 27.   februára   2013   sťažovateľovi   (t.   j.   viac ako   8   mesiacov,   pozn.),   uvedená skutočnosť sama osebe nebola dôvodom konštatovania prieťahov v konaní pred okresným súdom (pozri bod 9).

11. Na základe uvedeného doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol – napriek možnosti efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo strany okresného súdu – bez   významnejších   prieťahov,   a preto   nezakladá   reálnu   možnosť   vyslovenia   porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu by eventuálne mohla spôsobiť porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

12.   Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   ústavný   súd   posúdil,   že   v   konaní   vedenom na okresnom súde vo veci sp. zn. 8 C 167/2010 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práva   sťažovateľa,   ktorá   by   zodpovedala   ústavnorelevantnému   porušeniu   základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

13. Aj keby ústavný súd sťažnosť neodmietol ako zjavne neopodstatnenú, musel by ju odmietnuť v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti.

14. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

15. Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľ doručil 27. novembra   2013   a predsedníčke   okresného   súdu   bola doručená sťažnosť   na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 167/2010 21. októbra 2013, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti   na   prieťahy   podľa   zákona   č.   757/2004   Z.   z o súdoch   a o zmene   a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, pretože neuplynul dostatočne dlhý čas na zjednanie nápravy (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06).

16. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014