znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 20/2016-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2016predbežne prerokoval sťažnosť Advokátskej kancelárie Mandzák a spol. s. r. o., Zámocká 5,Bratislava, zastúpenej advokátkou JUDr. Petrou Rumanovou, Zámocká 5, Bratislava,vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 106/2010a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Advokátskej kancelárie Mandzák a spol. s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola30. novembra 2015 doručená sťažnosť Advokátskej kancelárie Mandzák a spol. s. r. o.(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.3 Cb/106/2010 (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v napadnutom konaní domáhalazaplatenie sumy 790 € proti odporcovi„Mestu Holič“. Dňa 5. marca 2014 okresný súd jejnávrh rozsudkom zamietol a sťažovateľku zaviazal zaplatiť odporcovi trovy konania v sume964,75 €, ktoré mali podľa jej názoru vo vzťahu k predmetu sporu„šikanóznu povahu“.Proti rozsudku podala sťažovateľka odvolanie a následne Krajský súd v Trnave (ďalej len„krajský súd“) napadnutý rozsudok okresného súdu z 5. marca 2014 zrušil a vec mu vrátilna ďalšie konanie, keďže rozsudok okresného súdu bol neodôvodnený a nepreskúmateľný.Sťažovateľka podala predsedníčke okresného súdu aj sťažnosť na prieťahy v konaní, ale jejsťažnosť bola vyhodnotená ako nedôvodná. Ide podľa nej iba o drobný spor, ktorý jezo strany okresného súdu vedený neefektívne, pretože okresný súd viackrát trval napojednávaniach na osobnej účasti štatutárneho zástupcu sťažovateľky, hoci bola právnezastúpená aj advokátom a osobná účasť štatutára nebola podľa sťažovateľky ani potrebná.

3. V nadväznosti na to, že do dnešného dňa nie je odstránený stav jej právnej neistotyv napadnutom konaní, sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že jej základnéprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 ústavya právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaníporušené bolo, prikázal okresnému súdu, aby v predmetnom konaní konal bez zbytočnýchprieťahov. Súčasne sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €a trov právneho zastúpenia.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Sťažovateľka tvrdí, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej označenýchpráv (pozri bod 1) z dôvodu, že okresný súd koná neefektívne a jeho doterajší postup má ajšikanóznu povahu (pozri bližšie bod 2).

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možnohovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsťk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buďpre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom či rozhodnutíma základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z inýchdôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnomprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného právaalebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatismutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

8. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnostisťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zjavná neopodstatnenosť sťažnostimôže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konanípred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalovôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. III. ÚS 59/05, IV. ÚS 434/08), prípadneak argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzituporušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie(II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

9. Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v napadnutom konaníokresného súdu poukazuje na skutočnosť, že „ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaníniekoľkých mesiacov, sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (I. ÚS 42/01,III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následokporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03).

10. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania veci zistil, že vec napadla naokresný súd 28. decembra 2009 (bola vedená pod sp. zn. 5 Rob 280/2009) a sťažovateľkav návrhu nesprávne uviedla IČO odporcu. Okrem toho pri podaní návrhu nezaplatila súdnypoplatok a urobila tak až 8. júna 2010 po výzve okresného súdu z 27. mája 2010. Okresnýsúd 29. júna 2010 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor. Prvépojednávanie určené na 17. január 2011 bolo na základe žiadosti právnej zástupkynesťažovateľky zo 7. januára 2011 zrušené z dôvodu kolízie s tromi pojednávaniami vedenýmina Okresnom súde Bratislava II vo veciach sp. zn. 9 C 77/2006 (nedoručila predvolanie odtohto súdu), sp. zn. 45 C 154/2010 (podľa podacej pečiatky predvolanie bolo do kanceláriedoručené 21. decembra 2010) a sp. zn. 20 C 34/2007 (predvolanie prevzala 22. novembra2010, avšak neuviedla, či zastupuje, alebo vystupuje ako účastník v tomto konaní). Súčasneuviedla dni v januári, februári a marci, kedy sa môže pojednávania zúčastniť. Pojednávanie17. januára 2011 bolo preto na základe tejto žiadosti sťažovateľky odročené.

Na druhom pojednávaní 14. marca 2011 okresný súd vypočul konateľa sťažovateľky,ale dôkazy k veci (pôvodnú zmluvu o poskytovaní právnych služieb z 27. januára 2006nedoručil). Tretie pojednávanie sa konalo 11. mája 2011, sťažovateľka (zastúpenáadvokátkou) aj za účasti jej konateľa navrhla pokračovať v dokazovaní výsluchom svedka,okresný súd vypočul svedka (primátora mesta), ktorý zmluvu podpisoval. Štvrtépojednávania sa konalo 5. septembra 2011 za prítomnosti konateľa, advokátkysťažovateľky, navrhovateľa a advokáta odporcu. V októbri 2011 okresný súd žiadal spis odKrajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave a od Okresného súdu Senica.

Dňa 29. septembra 2012 okresný súd určil termín pojednávania na 28. november2012. Konateľ sťažovateľky na tomto pojednávaní vzniesol ústne námietku zaujatosti protizákonnej sudkyni, pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely riešenia námietkyzaujatosti sudkyne. Dňa 6. decembra 2012 advokátka sťažovateľky doručila návrh navylúčenie zákonnej sudkyne z prerokúvania a rozhodovania o veci v písomnej forme, ktorása k námietke vyjadrila 7. januára 2013.

Dňa21.januára2013krajskýsúdrozhodol,žesudkyňaniejevylúčená z napadnutého konania. Okresný súd úpravou z 28. februára 2013 určil termínpojednávania na 3. jún 2013 a oznámil advokátke sťažovateľky, že vec bude posudzovanápodľa Obchodného zákonníka, ustanovení o mandátnej zmluve. Na tomto pojednávanívykonal okresný súd dokazovanie a odročil ho na neurčito. Dňa 26. júna 2013 bolookresnému súdu doručené odstúpenie od dohody o skončení poskytovania právnych služiebz 2. januára 2007.

Dňa 9. septembra 2013 konateľ sťažovateľky žiadal o odročenie pojednávaniaurčeného na 30. september 2013 pre kolíziu termínov pojednávania vedeného na Okresnomsúde Bratislava I pod sp. zn. 1 T 52/2010 (advokátka sťažovateľky pre kolízius pojednávaním vedeným Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10 C 302/2007), zároveň uviedoldni v októbri, novembri až v decembri 2013, ktorých a môže zúčastniť, a nesúhlasils prerokovaním veci bez jeho účasti. Dňa 10. septembra 2013 bolo sťažovateľke oznámené,že okresný súd jej žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje a trvá na účasti jejkonateľa. Dňa 17. septembra 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie od konateľasťažovateľky, že sa pojednávania nezúčastní a výsluch jeho osoby už odmieta, keďže muzákonná sudkyňa kladie otázky k právnym predpisom, ktoré v rozhodnej dobe neplatili a ideo nekvalifikované otázky. Pojednávanie bolo napokon odročené na 20. november 2013.Toto pojednávanie sa uskutočnilo a na ďalšom pojednávaní konanom 5. marca 2014,okresný súd už vyhlásil rozsudok. Po podaní odvolania sťažovateľkou a úkonoch spojenýchs podaním odvolania (vyrubenie súdneho poplatku za odvolanie a vyjadrenie odporcuk odvolaniu) okresný súd predložil spis 8. júla 2014 krajskému súdu, ktorý vyhlásilrozhodnutie 30. septembra 2014. Vec bola po zrušení rozsudku okresného súdu vrátenáokresnému súdu 16. novembra 2015. Dňa 18. decembra 2015 okresný súd určil termínpojednávania na 7. marec 2016.

11. Z uvedeného prehľadu úkonov okresného súdu a priebehu konania teda vyplýva,že okresný súd v posudzovanej veci nariaďoval pojednávania priebežne, vykonával ajdokazovanie a ústavný súd nezistil v jeho postupe žiadne významnejšie obdobie dlhodobej

nečinnosti [za zmienku stojí len krátke obdobieod novembra 2011 (doručenie spisovz polície a iného okresného súdu) až do 29. septembra 2012, keď okresný súd na základesťažnosti sťažovateľky určil termín pojednávania na 28. november 2012]. Ani samotnásťažovateľka vo svojej sťažnosti neuviedla žiadne obdobia nečinnosti, podstatou jejsťažnosti je len údajne neefektívna činnosť, ktorú vyvodzuje z toho, že rozsudok okresnéhosúdu bol zrušený krajským súdom pre nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodneniea údajné šikanovanie konateľa sťažovateľky zo strany okresného súdu jeho predvolávaním

na pojednávania. S touto námietkou sa všakpo oboznámení sa so sťažnosťouústavnýsúd v celosti nestotožňuje. Hoci je pravdou, že odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutívytýkal okresnému súdu nedostatky jeho rozsudku (najmä s. 24 a 25), nemožnobezvýhradne považovať predchádzajúcu činnosť okresného súdu za neefektívnu. Navyše jepotrebné zvýrazniť, že doterajšia dĺžka konania pred okresným súdom (viac ako 5 rokov),

zohľadňujúc pritom aj iné okolnosti prípadu (správanie sťažovateľkynezaplateniesúdneho poplatku v čase podania návrhu, nepredloženie dôkazov riadne a včas, opakovanápožiadavka sťažovateľky o odročenie pojednávania pre kolíziu s inými pojednávaniami, akoaj neodôvodnené vznesenie námietky zaujatosti proti zákonnej sudkyni, o ktorej muselrozhodovať až odvolací súd, a v neposlednom rade existencia vecných rozhodnutí v prvomaj v druhom stupni), neboli zatiaľ dôvodom konštatovania prieťahov v konaní predokresným súdom, a teda nateraz nezakladajú prípadnú možnosť vyslovenia porušeniaoznačených práv sťažovateľky podľa ústavy a dohovoru. Okresný súd vo veci priebežnekonal, vykonával dokazovanie na nariadených pojednávaniach a je predpoklad, že bude ajďalej konať (pojednávanie určil na marec 2016) v intenciách právneho názoru krajskéhosúdu.Pre záver ústavného súdu nebolo nepodstatné tiež zohľadnenie toho, čo jev okolnostiach posudzovanej veci v hre (bagateľnosť).

12. Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd uzavrel, že v konaní vedenomna okresnom súde vo veci sp. zn. 3 Cb 106/2010 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahudo práv sťažovateľky, ktorá by zodpovedala ústavnorelevantnému porušeniu základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa označených článkov ústavya dohovoru, a preto ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosťsťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú(obdobne I. ÚS 630/2013, I. ÚS 200/2014).

13. K tomu ešte ústavný súd dodáva, že predložené splnomocnenie na zastupovanieadvokátkou pred ústavným súdom podpísané konateľom sťažovateľky vykazuje vady, jeneurčité a nedostatočné, pretože nie je konkretizované konanie, ktorého sa má sťažnosť predústavným súdom týkať (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a taktiež neobsahuje anišpecifikáciu základných práv podľa ústavy a dohovoru sťažovateľky, ktorá vyplýva z jejsťažnosti.

14. V dôsledku týchto dôvodov odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu,aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. januára 2016