znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 20/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej   advokátkou   JUDr.   Darinou   Komárovou,   1.   mája   2053,   Snina,   vo   vecinamietaného   porušenia   jej   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdrozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9 Co 15/2013 z 11. februára 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1 Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietalaporušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajskýsúd“) sp. zn. 9 Co 15/2013 z 11. februára 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd napadnutým rozhodnutím v časti potvrdila v časti   zrušil   prvostupňové   rozhodnutie,   ktorého   predmetom   bolo   posúdenie   nárokusťažovateľky na náhradu škody na zdraví.

3. Sťažovateľka v sťažnosti neuvádza, kedy jej bolo napadnuté rozhodnutie doručené,avšak z priložených príloh vyplýva, že 11. apríla 2014 sťažovateľka doručila Generálnejprokuratúre   Slovenskej   republiky   podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   protinapadnutému rozhodnutiu krajského súdu, ktorému bolo opakovane nevyhovené.

4. Sťažovateľka k sťažnosti nepripojila napadnuté rozhodnutie krajského súdu anisplnomocnenie pre advokátku na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

5. Sťažovateľka žiadala ústavný súd, aby vyslovil porušenie v bode 1 označenýchpráv a zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a priznal jej náhradu trov konania.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, naprerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8.   Sťažovateľka   v   konaní   pred   ústavným   súdom   namietala   porušenie   v   bode   1označených práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu z 11. februára 2014.

9.   Jednou   zo   základných   podmienok   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jejpodanie   v   lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde.   Táto   lehota   jedvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia aleboupovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehotyje zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde).   V   prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonomustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť(§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04,IV. ÚS 35/04, I. ÚS 109/06).

10. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právnyprostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).

11. Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzenýprávny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum doručenia rozhodnutiakrajského súdu strane sťažovateľky (pozri bod 3), ako aj so zreteľom na deň doručeniasťažnosti   ústavnému   súdu   (5.   decembra   2014),   ústavný   súd   považoval   za   dostatočnepreukázané   podanie   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom   ustanovenej   dvojmesačnej   lehoty(obdobne napr. III. ÚS 301/04, III. ÚS 315/05, III. ÚS 81/06). Keďže zmeškanie lehotyna podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanúoneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

12. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že ani podanie podnetu na podaniemimoriadneho   dovolania   adresované   generálnemu   prokurátorovi   Slovenskej   republiky(ďalej   len   „generálny   prokurátor“)   nezakladá   podnecovateľovi   (v   danom   prípadesťažovateľke) právny nárok na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom,a   preto   takýto   podnet   nemožno   podľa   názoru   ústavného   súdu   považovať   za   právnyprostriedok ochrany základných práv a slobôd podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde,ktorý treba vyčerpať pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z toho zároveň vyplýva, želehota na podanie sťažnosti proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu začala plynúťnadobudnutím jeho právoplatnosti (k tomu pozri bod 3).

13. Ďalším dôvodom na odmietnutie sťažnosti bola skutočnosť, že sťažovateľka –kvalifikovane zastúpená advokátkou, ktorá aj koncipovala a podpísala samotnú sťažnosť –k sťažnosti   nepriložila,   a   to   ani   do   času   rozhodovania   ústavného   súdu,   napadnutérozhodnutie   krajského   súdu   ani   splnomocnenie   pre   advokátku   na   svoje   zastupovaniev konaní pred ústavným súdom. Uvedená skutočnosť je sama osebe (napr. IV. ÚS 77/08,I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010,II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010) ďalším dôvodomna   odmietnutie   sťažnosti   pre   nesplnenie   zákonných   náležitostí   (§   25   ods.   2   zákonao ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015