SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 20/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátkou JUDr. Darinou Komárovou, 1. mája 2053, Snina, vo vecinamietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdrozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9 Co 15/2013 z 11. februára 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1 Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietalaporušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajskýsúd“) sp. zn. 9 Co 15/2013 z 11. februára 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd napadnutým rozhodnutím v časti potvrdila v časti zrušil prvostupňové rozhodnutie, ktorého predmetom bolo posúdenie nárokusťažovateľky na náhradu škody na zdraví.
3. Sťažovateľka v sťažnosti neuvádza, kedy jej bolo napadnuté rozhodnutie doručené,avšak z priložených príloh vyplýva, že 11. apríla 2014 sťažovateľka doručila Generálnejprokuratúre Slovenskej republiky podnet na podanie mimoriadneho dovolania protinapadnutému rozhodnutiu krajského súdu, ktorému bolo opakovane nevyhovené.
4. Sťažovateľka k sťažnosti nepripojila napadnuté rozhodnutie krajského súdu anisplnomocnenie pre advokátku na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
5. Sťažovateľka žiadala ústavný súd, aby vyslovil porušenie v bode 1 označenýchpráv a zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a priznal jej náhradu trov konania.
II.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, naprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namietala porušenie v bode 1označených práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu z 11. februára 2014.
9. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jejpodanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota jedvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia aleboupovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehotyje zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonomustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť(§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04,IV. ÚS 35/04, I. ÚS 109/06).
10. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právnyprostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).
11. Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzenýprávny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum doručenia rozhodnutiakrajského súdu strane sťažovateľky (pozri bod 3), ako aj so zreteľom na deň doručeniasťažnosti ústavnému súdu (5. decembra 2014), ústavný súd považoval za dostatočnepreukázané podanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty(obdobne napr. III. ÚS 301/04, III. ÚS 315/05, III. ÚS 81/06). Keďže zmeškanie lehotyna podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanúoneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
12. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že ani podanie podnetu na podaniemimoriadneho dovolania adresované generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky(ďalej len „generálny prokurátor“) nezakladá podnecovateľovi (v danom prípadesťažovateľke) právny nárok na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom,a preto takýto podnet nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za právnyprostriedok ochrany základných práv a slobôd podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde,ktorý treba vyčerpať pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z toho zároveň vyplýva, želehota na podanie sťažnosti proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu začala plynúťnadobudnutím jeho právoplatnosti (k tomu pozri bod 3).
13. Ďalším dôvodom na odmietnutie sťažnosti bola skutočnosť, že sťažovateľka –kvalifikovane zastúpená advokátkou, ktorá aj koncipovala a podpísala samotnú sťažnosť –k sťažnosti nepriložila, a to ani do času rozhodovania ústavného súdu, napadnutérozhodnutie krajského súdu ani splnomocnenie pre advokátku na svoje zastupovaniev konaní pred ústavným súdom. Uvedená skutočnosť je sama osebe (napr. IV. ÚS 77/08,I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010,II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010) ďalším dôvodomna odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie zákonných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. januára 2015