znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 20/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014 predbežne prerokoval sťažnosť J. V., vo veci namietaného porušenia jeho základného podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uzneseniami Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 10 C/90/2010-62 z 9. februára 2012 a č. k. 10 C/90/2010-76 z 3. apríla 2012 a uzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11 Co/146/2012 z 31. mája 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. V.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra 2013 doručená sťažnosť J. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uzneseniami Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) č. k. 10 C/90/2010-62 z 9. februára 2012 a č. k. 10 C/90/2010-76 z 3. apríla 2012 a uzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 Co/146/2012 z 31. mája 2013.

2.   Sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   iného   uviedol,   že   20.   októbra   2010   podal na okresnom súde návrh na obnovu konania vedeného pod sp. zn. 9 C/44/2005 v spojení s konaním krajského súdu vedeným pod sp. zn. 4 Co/14/2010. K podaniu návrhu na obnovu konania ho viedli predovšetkým skutočnosti, že rozsudok krajského súdu „... je zdôvodnený v náš neprospech...   Od   podania   návrhu na   obnovu   konania robí okresný i   krajský súd všetko pre to, aby relevantné dôvody, ktoré môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, zmietol   zo   stola.“. V   ďalšej   časti   uviedol,   že   sťažnosť   podáva „...   voči   uzneseniam KS v Košiciach 11 Co/147/2012-128... z 31. 5. 2013; 11 Co/146/2012-131... z 31. 5. 2013; a voči predchádzajúcim uzneseniam OS v Sp. N. Vsi č. 10 C/90/2010-62... z 9. 2. 2012; č. 10 C-90/2010-76... z 3. 4.2012...“.

3.   Sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   po   vykonanom   dokazovaní   o sťažnosti nálezom   rozhodol   tak,   že   (i)   vysloví   porušenie   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, (ii) vysloví porušenie základného práva sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, (iii) zruší uvedené uznesenia a vec vráti na ďalšie konanie, (iv) prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Ak sťažovateľ má alebo v minulosti mal možnosť domáhať sa ochrany svojich označených práv pred všeobecným súdom, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu konať o jeho sťažnosti. Nedostatok právomoci ústavného súdu vyplýva priamo z ústavy (čl. 127 ods. 1 a čl. 127a ods. 1) a ústavný súd ho nemôže prekonať postupom podľa § 53 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde,   ktorý   sa   vzťahuje   len   na   neprípustnosť   sťažnosti   spočívajúcu v nevyužití iných ako súdnych prostriedkov ochrany označených sťažovateľových práv.

7.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

8. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu uplatnená v čase,   keď   k namietanému   porušeniu   označeného   práva   ešte   dochádza   alebo porušenie v tom čase ešte trvá (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05).

9.   Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne to platí aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže preto vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06).

10.   Podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   ustanoveným   postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

11.   Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   okresný   súd   postupom a uznesením   č.   k.   10   C/90/2010-62   z 9.   februára   2012   a jeho   uzneseniami   č.   k. 10 C/90/2010-76   z 3.   apríla   2012   a   ďalej   krajský   súd   postupom   a   uzneseniami   sp.   zn. 11 Co/146/2012 z 31. mája 2013 porušili jeho základné právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

II.A

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu č. k. 10 C/90/2010-62 z 9. februára 2012 a č. k. 10 C/90/2010-76 z 3. apríla 2012

12.   Ústavný   súd   vychádzajúc   z   obsahu   sťažnosti   a   k   nej   pripojených   príloh konštatuje,   že   na konanie   o   sťažnosti   v   časti,   v   ktorej   sťažovateľ   namieta   porušenie základného   práva   zaručeného   čl.   46   ods.   1   ústavy   uznesením   okresného   súdu   č.   k. 10 C/90/2010-62   z 9. februára   2012   a jeho uznesením   č.   k.   10   C/90/2010-76   z 3.   apríla 2012, nie je daná jeho právomoc, a preto sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol.

13. Inak povedané, vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého uznesenia okresného súdu č. k. 10 C/90/2010-62 z 9. februára 2012, ktorým návrh na obnovu konania zamietol, a jeho uznesenia č. k. 10 C/90/2010-76 z 3. apríla 2012, ktorým zamietol návrh na odpustenie zmeškania zákonnej lehoty na podanie odvolania, keďže proti nim (obom) bol prípustný riadny opravný prostriedok, ktorý sťažovateľ mohol využiť a aj využil, keď o odvolaní proti obom   uzneseniam   okresného   súdu   rozhodol   krajský   súd   uzneseniami   sp.   zn. 11 Co/146/2012 z 31. mája 2013. Ústavný súd preto nemá právomoc na konanie o tej časti sťažnosti,   v ktorej   sa   namieta   porušenie   práv   sťažovateľa   predmetnými   uzneseniami okresného súdu.

II. B K namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/90/2010

14. Pokiaľ sťažovateľ namietal zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 10 C/90/2010, ústavný súd tieto námietky preskúmavať nemohol, pretože v čase podania sťažnosti k ústavnému súdu okresný súd už označené základné práva sťažovateľa neporušoval.

15.   Okresný   súd   uznesením   č.   k.   10   C/90/2010-62   z   9.   februára   2012   návrh na obnovu   konania   zamietol.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   podal   sťažovateľ   odvolanie 28. marca   2012   a zároveň   požiadal   o odpustenie   zmeškania zákonnej   lehoty   na podanie odvolania,   avšak   jeho   návrh   na   odpustenie   lehoty   okresný   súd   zamietol   uznesením č. k. 10 C   90/2010-97   z 3.   apríla   2012.   Okresný   súd   predmetnú   vec   vedenú   pod sp. zn. 10 C/90/2010 v dôsledku podaných odvolaní sťažovateľom odstúpil krajskému súdu, aby rozhodol o podaných odvolaniach.

16.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   sa   o namietaných   skutočnostiach týkajúcich sa postupu okresného súdu v konaní sp. zn. 10 C/90/2010 dozvedel najneskôr v deň doručenia uznesenia okresného súdu z 9. februára 2012 č. k. 10 C/90/2010-72, proti ktorému 28. marca 2013 podal odvolanie. Predmetnú sťažnosť sťažovateľ ústavnému súdu podal na poštu až 5. septembra 2013.

17. Odstúpením veci krajskému súdu okresný súd vykonal všetky relevantné úkony nevyhnutne   potrebné   na   prerokovanie   a rozhodnutie,   a preto   už   okresný   súd   nemohol žiadnym   spôsobom   porušovať   základné   práva   sťažovateľa.   Krajský   súd   o podaných odvolaniach aj rozhodol (pozri bod 13).

18. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

II. C K namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom a uzneseniami krajského súdu sp. zn. 11 Co/146/2012 z 31. mája 2013

19. Ústavný súd z obsahu sťažnosti, jej príloh a dopytom na okresnom súde zistil, že krajský   súd   v   merite   veci   rozhodol   31.   mája 2013.   Uvedenými   rozhodnutiami potvrdil napadnuté   uznesenie   okresného   súdu,   resp.   odmietol   odvolanie   sťažovateľa.   Predmetné rozhodnutia   boli   sťažovateľovi   doručené   4.   júla   2013, sťažnosť   na   poštu   bola   podaná 5. septembra   2013   a   ústavnému   súdu   bola   doručená   6.   septembra   2013   po   uplynutí dvojmesačnej lehoty. Preto bolo potrebné sťažnosť smerujúcu proti krajskému súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú odmietnuť.

20. Napokon pozornosti ústavného súdu neuniklo, že sťažovateľ podal 31. októbra 2013 proti obom uzneseniam krajského súdu dovolanie. Ak sa za tejto situácie domáhal svojho práva jednak na dovolacom súde a zároveň aj na ústavnom súde, musela by byť sťažnosť odmietnutá aj pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací.

21.   Sťažovateľ   namietal   tiež   prieťahy   v konaní   odvolacieho   krajského   súdu. V súvislosti s tým ústavný súd bez potreby hlbšej argumentácie poukazuje na skutočnosť, že ak sťažovateľ proti prvostupňovým rozhodnutiam podal odvolanie 28. marca 2013 a krajský súd o týchto odvolaniach rozhodol 31. mája 2013 a tieto rozhodnutia boli sťažovateľovi doručené 4. júla 2013, nemohlo prima facie dôjsť k prieťahom v konaní krajského súdu.

22.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014