znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 20/2013-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť P. F., B., zastúpeného advokátkou JUDr. K. U., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 13 C 114/2007-531 zo 14. augusta 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. F. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. novembra 2012 doručená sťažnosť P. F., B.(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. K. U., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Okresného   súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) č. k. 13 C 114/2007-531 zo 14. augusta 2012 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva: „Na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod spis. zn. 63Cb 108/2003 prebiehalo konanie medzi... Mgr. R. A., advokátom... ako žalobcom a P. F. ako žalovaným o zaplatenie podielovej   odmeny   za   právne   zastupovanie...   žalobca   mal   obavu,   že   sa   žalovaný   chce vyhnúť povinnosti zaplatiť podielovú odmenu, podal dňa 24. 04. 2003 na Okresný súd návrh na   vydanie   predbežného   opatrenia,   ktorým   sa   domáhal,   aby   súd   zakázal   žalovanému nakladať s finančnými prostriedkami, ktoré mal na účtoch v peňažnom ústave, resp. na vkladných knižkách, prípadne aj prostredníctvom iných bankových produktov a to do výšky 700   000,-   Sk.   Zároveň   žiadal,   aby   súd   uložil   aj   peňažnému   ústavu,   aby   neumožnil žalovanému disponovať s finančnými prostriedkami na jeho účtoch... Okresný súd Banská Bystrica návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel...

prvostupňový súd rozsudkom č. k. 63Cb 108/03 zo dňa 26. 10. 2009 rozhodol tak, že návrh   žalobcu   v   celom   rozsahu   zamietol.   Uvedené   rozhodnutie   potvrdil   Krajský   súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 41 Cob/12/2010 zo dňa 26. 05. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 07. 2010.

Keďže vydaným predbežným opatrením vznikla sťažovateľovi škoda, túto si uplatnil voči Mgr. R. A. podaním protinávrhu v konaní 63 Cb 108/2003 zo dňa 20. 04. 2005 kde žiadal, aby mu žalobca zaplatil sumu 729 891,- Sk spolu s príslušenstvom... protinávrh sťažovateľ neskôr svojimi podaniami zo dňa 28. 04. 2005, 16. 05. 2005, 29. 07. 2005, 11. 07. 2006 doplnil a rozšíril na sumu 1 862 159,- Sk s príslušenstvom. Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 63Cb 108/2003-229 zo dňa 05. 03. 2007 v spojení s opravným uznesením č. k. 63Cb/108/2003-237 zo dňa 11. 04. 2007 bol vzájomný návrh sťažovateľa vylúčený na samostatné konanie, vedené pod spis. zn. 14C 100/2007 na Okresnom súde v Banskej Bystrici.

Po   námietke   sťažovateľa   voči   všetkým   sudcom   vybavujúcim   civilnú   agendu na Okresnom   súde   v   Banskej   Bystrici   pre   zaujatosť   bola   Uznesením   Krajského   súdu v Banskej Bystrici č. k. 16NcC 20/07-146 zo dňa 16. 07. 2007 vec prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu vo Zvolene, vedená pod spis. zn. 13C 114/2007.“

Sťažovateľ ďalej uviedol, že 29. apríla 2008 podal „návrh na rozšírenie protinávrhu o sumu 594 000,- Sk, ktorá predstavovala vyčíslený úrok zo zmluvy o pôžičke za obdobie od 29.07.2005 do 29. 04. 2008, uzatvorenej s veriteľom T. D. dňa 21. 03. 2003, ktorému súd Uznesením č. k. 13C 114/2007-197 zo dňa 20. 05. 2008 vyhovel...

Sťažovateľ... podaniami zo dňa 17. 10. 2008, 28. 04. 2008, 28. 03. 2008 doručenými súdu dňa 21. 10. 2008 a 31. 03. 2010 rozšíril svoj protinávrh o ďalšie položky. Okresný súd vo Zvolene Uznesením č. k. 13C 114/2007-348 zo dňa 22. 12. 2010 uvedené zmeny žaloby nepripustil   z   dôvodu,   že   návrhy   sťažovateľa   na   zmenu   žaloby   boli   z   rôznych   právnych titulov, každý bol založený na samostatnom skutkovom základe, ktorý nemá súvis s pôvodne uplatneným nárokom, každý by si vyžadoval samostatné dokazovanie s tým, že výsledky doterajšieho konania nie sú podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Sťažovateľ návrhmi zo dňa 09. 07. 2012 a 10. 07. 2012 podanými na súde dňa 11. 7. 2012 žiadal o rozšírenie pôvodného návrhu o sumu 40 496,60 EUR spolu s príslušenstvom, ktorá predstavovala ďalšiu škodu spôsobenú mu vydaním predbežných opatrení. Sťažovateľ uviedol, že v dôsledku zablokovania finančných prostriedkov na účte v banke nebol schopný splácať svoje záväzky a nedodržal zmluvné dojednania dohodnuté v kúpnej zmluve zo dňa 23. 03. 2003, následkom čoho nedošlo k prevodu členských práv a povinností k 3- izbovému družstevnému bytu... o ktorého kúpu mal záujem. Podaním zo dňa 09. 07. 2012 požiadal o rozšírenie svojho návrhu o priznanie úroku zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej s veriteľom T. D. dňa 21. 03. 2003 v sume 597,49 EUR mesačne od 29. 05. 2008 do 29. 12. 2010, za každý mesiac zvlášť.

Okresný súd vo Zvolene Uznesením č. k. 13C 114/2007-531 zo dňa 14. 08. 2012... zmeny   návrhu   nepripustil   s   odôvodnením,   že   výsledky   doterajšieho   konanie   nie   sú podkladom   pre   konanie   o   zmenenom   návrhu,   pretože   súd   by   nad   rámec   vykonaného dokazovania   musel   zisťovať   okolnosti   ohľadne   prevodu   členských   práv   a   povinností týkajúcich sa bytu na... ul... a zároveň podotkol, že v prípade oboch podaní ide o vecnú príslušnosť iného súdu než je Okresný súd Zvolen, pretože za vecne a miestne príslušný súd považuje Okresný súd v Banskej Bystrici.“.

Sťažovateľ poukazuje na to, že „... jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležité odôvodniť“. Je toho názoru, že „... neboli splnené všetky podmienky pre rozhodnutie súdu podľa § 95 ods. 1, 2 OSP... Uznesením 13C 114/2007-197 zo dňa 20. 05. 2008 súd pripustil rozšírenie jeho návrhu o sumu 594 000,- Sk, ktorá predstavovala vyčíslený úrok zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej s veriteľom T. D. dňa 21. 03. 2003 za obdobie od 29. 07. 2005 do 29. 04. 2008 a Uznesením 13C   114/2007-531   zo   dňa   14.   08.   2012   rozšírenie   pôvodného   návrhu   nepripustil,   hoci sťažovateľ len rozšíril svoj návrh o vyčíslenie úroku z tej istej zmluvy o pôžičke s T. D. za nasledujúce obdobie od 29. 05. 2008 do 29. 12. 2010. V danej veci preto nebolo potrebné vykonať žiadne iné dokazovanie, pretože základ nároku – zmluvu o pôžičke s veriteľom T. D. už súd v konaní skúmal a na pojednávaní dňa 24. 05. 2012 vypočul ako svedka aj T. D. Tým, že prvostupňový súd vec prejednáva dlhší čas, sťažovateľovi priebežne vzniká škoda, spočívajúca v jeho povinnosti platiť dohodnuté mesačné úroky zo zmluvy o pôžičke, ktoré svojim podaním zo dňa 11. 07. 2012 len aktualizoval.

Čo sa týka právneho názoru okresného súdu v napadnutom uznesení ohľadne zmeny vecnej   a   miestnej   príslušnosti...   svoje   rozhodnutie   neodôvodnil   žiadnym   zákonným ustanovením. Podľa názoru sťažovateľa, jeho podaním zo dňa 11. 07. 2012 nedochádza k zmene vecnej príslušnosti súdu s poukazom na § 9 ods. 1, 2 OSP, kedy aj naďalej vecne príslušným na konanie je okresný súd.

V   odôvodnení   svojho   rozhodnutia   okresný   súd   nepoukázal   na   žiadny   dôvod, na základe ktorého by rozšírením návrhu zo dňa 10. 07. 2012 došlo k zmene, vedúcej bez akýchkoľvek pochybností k zmene podmienok na posudzovanie miestnej príslušnosti súdu. Závery vyvodené okresným súdom v napadnutom uznesení preto sťažovateľ považuje za   nesprávne   a   nespravodlivé,   vydané   v   rozpore   so   zákonnou   právnou   úpravou a rozhodnutie za arbitrárne.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo P. F. na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu vo Zvolene č. k. 13C 114/2007-531 zo dňa 14. 08. 2012 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu vo Zvolene č. k. 13C 114/2007-531 zo dňa 14. 08. 2012 sa zrušuje a vec vracia Okresnému súdu vo Zvolene na ďalšie konanie.

3. P.   F.   priznáva   trovy   právneho   zastúpenia   269,58   EUR   (slovom dvestošesťdesiatdeväť   EUR   a   päťdesiatosem   centov),   ktoré   je   okresný   súd   vo   Zvolene povinný   vyplatiť   na   účet   advokátky   JUDr.   K.   U.   so   sídlom   B.   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma   pritom   tak   všeobecné,   ako   aj   osobitné   náležitosti   návrhu   (sťažnosti)   podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

O   zjavnej neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným právom   alebo slobodou,   porušenie ktorých   sa   namietalo, prípadne z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   je   preto   možné   považovať   takú   sťažnosť,   pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 70/00, I. ÚS 56/03, IV. ÚS 59/03).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nestranným a nezávislým súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Sťažovateľ   namieta,   že   uznesením   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu   jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K porušeniu uvedených práv došlo podľa jeho názoru tým,   že   okresný   súd   svoje   rozhodnutie   neodôvodnil,   rozhodnutie   je   nesprávne, nespravodlivé, v rozpore so zákonom a arbitrárne.

Podľa § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným   účastníkom   doručiť   do   vlastných   rúk,   pokiaľ neboli prítomní   na pojednávaní, na ktorom došlo ku zmene.

Dispozícia účastníka konania, ktorou chce meniť svoj návrh, nie je neobmedzená. Zmenený návrh je vo svojej podstate novým návrhom, o ktorom rozhoduje súd v tom istom (pôvodnom)   konaní. Je   na rozhodnutí súdu,   či   pripustí   alebo nepripustí   zmenu návrhu. Pokiaľ by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenom návrhu,   súd   zmenu   nepripustí   a   po   právoplatnosti   uznesenia   pokračuje   v   konaní o pôvodnom návrhu. Posúdenie, aké sú výsledky doterajšieho konania a či tieto môžu alebo nemôžu   byť podkladom   na   konanie   o   zmenenom   návrhu,   patrí   do   výlučnej   právomoci všeobecného súdu. Súd pri svojej úvahe dbá najmä na hospodárnosť konania. Je to práve všeobecný súd, ktorý by o prípadnom zmenenom návrhu konal a rozhodoval, a preto nie je úlohou ústavného súdu hodnotiť, či doterajšie výsledky konania môžu alebo nemôžu byť podkladom na konanie o zmenenom návrhu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný   súd   odmietol   konať   a   rozhodovať   o   podanom   návrhu   fyzickej   osoby   alebo právnickej osoby (II. ÚS 8/01), alebo ak by v prípade opravných konaní všeobecný súd odmietol opravný prostriedok alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   vzhľadom   na   podstatu   základného   práva   na   súdnu ochranu   a   dôvody   podanej   sťažnosti   (rozhodnutie   je   podľa   navrhovateľa   nesprávne nezákonné, nespravodlivé) okresný súd nemohol tým, že využil svoje oprávnenia dané mu § 95   ods.   2   OSP   pri   rozhodovaní   o   nevyhovení   pripustenia   zmeny   žalobného   návrhu, porušiť základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.   Ústavný   súd   preto   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný   súd   napokon   konštatuje,   že   sťažnosť   je   možné   odmietnuť   aj   pre neprípustnosť vyplývajúcu z § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Takýmto iným právnym prostriedkom je podľa ústavného súdu možnosť   podania   novej   žaloby,   ak   budú   splnené   zákonné   predpoklady   na   prípustnosť a dôvodnosť takejto žaloby podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa, že okresný súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k dôvodu   nepripustenia   zmeny   návrhu   na   začatie   konania   (že   na   konanie   o   zmenenom návrhu by bol vecne a miestne príslušný Okresný súd Banská Bystrica, a nie Okresný súd Zvolen, pozn.) ničím neodôvodnil, je potrebné uviesť, že vzhľadom na to, že okresný súd návrh   na zmenu   konania   nepripustil   už   z   dôvodov,   že   doterajšie   výsledky   konania   by nemohli   byť   podkladom   na   konanie   o   zmenenom   návrhu,   nepovažoval   ústavný   súd za potrebné skúmať, či uznesenie okresného súdu bolo v tejto časti dostatočne odôvodnené.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohto   uznesenia.   Zároveň   bolo   bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže ústavný súd odmietol sťažnosť v celom rozsahu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013