znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 20/09-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť D. M., P., zastúpeného advokátom JUDr. I. P., T., ktorou namietal porušenie svojich základných práv postupom Okresného súdu Prievidza vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 208/2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. M. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. júla 2008 doručené   podanie   D.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorým   namietal   porušenie   svojich základných   práv   podľa   čl.   17   a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 208/2007. Sťažovateľ uviedol, že „súd... konal s opatrovníkom. Pred tým ako ho ustanovil nevykonal všetky opatrenia k tomu, aby neprítomnosť sťažovateľa mal hodnoverne   preukázanú...“. Je   toho   názoru,   že došlo   k porušeniu   jeho   základných   práv z dôvodu,   že opatrovník   sa „vzdal   v jeho   mene   opravného   prostriedku..., ako   keby   bol presvedčený,   že   osobu,   ktorú   zastupuje   s takýmto   rozhodnutím   súhlasí.   O celom   konaní sa sťažovateľ   dozvedel   od   navrhovateľky,   ktorá   mu   osobne   oznámila,   že   je   povinný prispievať na jej výživu. Tento si potom zabezpečil kópie zápisníc a rozsudku.“.

Podanie   sťažovateľa   nespĺňalo   náležitosti   ustanovené   zákonom   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd listom   z 22. septembra 2008 vyzval právneho zástupcu   sťažovateľa, aby svoje podanie doplnil v zmysle ustanovení § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, najmä aby bližšie konkretizoval porušenie v petite uvedeného čl. 17 ústavy, náležite odôvodnil požadované   finančné   zadosťučinenie   (nie   náhradu   škody),   uviedol,   prípadne   dôkazne doložil, kde   sa   jeho klient nachádzal v rozhodnom   čase   (od   podania   návrhu na začatie konania až po jeho návrat), uviedol, či o jeho pobyte v zahraničí v tom čase (jeho mieste a adrese)   mal   niekto   (a   kto)   vedomosť   na   Slovensku.   Bolo   potrebné   tiež   uviesť, či po vyžiadaní rozsudku a iných písomností zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 6 C 208/2007 podal sťažovateľ (resp. inicioval) proti rozsudku riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok, a to či už sám osobne alebo prostredníctvom generálneho prokurátora Slovenskej   republiky.   Na   doplnenie   podania   mu   ústavný   súd   ustanovil   lehotu   15   dní od doručenia   výzvy.   Podľa   doručenky   právny   zástupca   sťažovateľa   prevzal   výzvu 24. septembra   2008   a napriek   upozorneniu   na   možnosť   odmietnutia   podania   podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde svoje podanie nedoplnil.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   (sťažovateľa)   na   takéto   nedostatky   návrhu   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Keďže   sťažovateľ   svoje   podanie   na   výzvu   ústavného   súdu   v stanovenej   lehote nedoplnil,   ústavný   súd   jeho   podanie   odmietol   pre   nedostatok   zákonom   predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2009