znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 20/07-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   so   sídlom   S.,   zastúpeného   JUDr.   J.   B.,   P.,   vo   veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cob 56/2006 a rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8 Cob 56/2006 z 18. októbra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 19. februára 2007 doručená sťažnosť P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   a vydaným   rozsudkom   Krajského   súdu   Trenčín   (ďalej   len   „krajský   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cob 56/2006.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   namieta,   že   k porušeniu   označených   práv   došlo postupom krajského súdu, ktorý zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v jeho neprospech,   keď   vychádzal   z nesprávneho   právneho   posúdenia   veci   a bol   v rozpore s objektívnym skutkovým stavom.

Zároveň   sťažovateľ   ústavnému   súdu   oznámil,   že   v uvedenom   konaní   podal   proti namietanému   rozsudku   odvolacieho   súdu   dňa   25.   januára   2007   dovolanie,   o ktorom rozhodnuté ešte nebolo.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, „aby Ústavný súd v náleze vyslovil porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa, a to najmä právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Krajského súdu Trenčín a aby Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. NM-6Cb/191/98, 8 Cob/56/2006-21 z dňa 18. októbra 2006 zrušil podľa § 56 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ žiada, aby mu Ústavný súd priznal aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 900.000,- Sk /slovom deväťstotisíc slovenských korún/, ktoré mu je Krajský súd Trenčín povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu“.

II.

Po oboznámení sa s obsahom ústavnej sťažnosti dospel ústavný súd k záveru, že táto je zjavne neopodstatnená.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti, alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Ako   to   vyplýva   z čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu   poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto   základných   práv   a slobôd   nerozhodujú   všeobecné   súdy.   Keďže   proti   rozsudku odvolacieho súdu bolo prípustné dovolanie (§ 238 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), a toto   aj   podané   bolo,   právomoc   poskytnúť   ochranu   označeným   základným   právam sťažovateľa   má   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   ako   súd   dovolací.   Tým   je   zároveň vylúčená   právomoc   ústavného   súdu,   takže   sťažnosť   bola   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania uznesením odmietnutá.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2007