znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 2/2014-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014 predbežne prerokoval sťažnosť M. D., zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Hudákom, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods.   2, čl. 46 ods.   1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej   republiky uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 133/13 zo 16. septembra 2013 a porušením jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. XV/2 Pz 116/13 z 22. októbra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. D. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 19. novembra 2013   doručená   sťažnosť   M.   D.,   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom   JUDr.   Dušanom   Hudákom,   Štúrova   20,   Košice,   ktorou   namieta   porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   uznesením   prokurátora   Úradu   špeciálnej prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „prokurátor   úradu špeciálnej   prokuratúry“)   sp.   zn.   VII/1   Gv   133/13   zo 16. septembra   2013   (ďalej   len „uznesenie prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry“) a porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) sp. zn. XV/2 Pz 116/13 z 22. októbra 2013 (ďalej len „upovedomenie generálneho prokurátora“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva: «Uznesením vyšetrovateľa SKIS MV SR, Odbor inšpekčnej služby východ pod sp. zn. ČVS:   SKIS-24/OISV-SV-2013   zo   dňa   2.   9.   2013,   bolo   voči   sťažovateľovi   podľa § 206 ods. 1... Trestný poriadok... vznesené obvinenie za prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1... Trestný zákon... Sťažovateľ proti uvedenému uzneseniu podal... sťažnosť... namietal, že... nie je dôvodné a zákonné a jeho vydaním došlo k porušeniu zásady zákonnosti trestného stíhania vyjadrenej v čl. 17 ods. 2 Ústavy SR a § 2 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj ustanovenia § 176 ods. 2 Trestného poriadku... namietal, že uznesenie nie je   náležite   odôvodnené,   neobsahuje   uvedenie   dostatočných   a   relevantných   dôvodov, na základe   ktorých   bolo   vznesené   obvinenie   a   je   založené   iba   na   stručnom   výpočte existujúcich   dôkazov,   ktoré   by   mali   zakladať   trestnoprávnu   zodpovednosť   sťažovateľa. Vyšetrovateľ... sťažnosti sám nevyhovel, a... túto predložil na rozhodnutie Úradu Špeciálnej prokuratúry...

Prokurátor   uznesením   č.   k.   VII/1   Gv   133/13-7   zo   dňa   16.   9.   2013   sťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú...

Svoje   rozhodnutie   odôvodnil...   poukázaním   na   doposiaľ   vykonané   dokazovanie, z ktorého, podľa jeho názoru, vyplývajú skutočnosti odôvodňujúce vznesenie obvinenia voči sťažovateľovi. Uvedenými skutočnosťami mali byť... obsah výpovede svedkyne S. K., ktorá tvrdila, že obvinený jej navrhol, že dokáže vybaviť vykonanie skúšky na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach, prostredníctvom jej neznámych osôb, a za týmto účelom si od svedkyne vypýtal úplatok 2.000,- €. Predmetné skutočnosti mal potvrdiť vo svojej výpovedi aj svedok H. A. A. A., ktorý údajne zabezpečil a odovzdal uvedené finančné prostriedky, a v prospech ktorého mala byť skúška vybavená. Z prostredia lekárskej fakulty boli vypočutí svedkovia J. V., ktorého mal osloviť obvinený s požiadavkou na vybavenie skúšky a J. R., prodekan fakulty, ktorý bol oslovený V. s danou požiadavkou. Uvedené svedecké výpovede majú byť, podľa   názoru   prokurátora,   v   plnom   rozsahu   potvrdené   prepismi   záznamov telekomunikačnej prevádzky sťažovateľa, ktoré údajne potvrdzujú priebeh skutkového deja tak, ako je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia...

Podnetom zo dňa 22. 09. 2013 sťažovateľ... v zmysle § 363 ods. 1... Trestného poriadku žiadal Generálneho prokurátora SR, aby zrušil uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia... z dôvodu jeho nezákonnosti a z rovnakého dôvodu žiadal zrušiť aj uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry...

Poukázal pri tom na skutočnosť, že prokurátor sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil iba na citáciu niektorých ustanovení Trestného poriadku a na vyjadrenie súhlasu s napadnutým uznesením policajného orgánu, avšak bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, z ktorých vychádzal a spôsobu, ktorým k takýmto záverom dospel...

Konkrétne sťažovateľ vo svojom podnete adresovanom Generálnemu prokurátorovi... poukázal na tieto skutočnosti:

1. Z výpovedí svedkov J. V., a J. R. nevyplýva, že týchto sťažovateľ za úplatu žiadal o vybavenie skúšky, a nevyplýva to ani z prepisu hovorov medzi obvineným a J. V. Tvrdenie prokurátora, že „dané svedecké výpovede sú v plnom rozsahu potvrdené prepismi záznamov telekomunikačnej   prevádzky   obvineným“   a   majú   potvrdzovať   priebeh   skutkového   deja, je neobjektívne   a   v   plnom   rozsahu   zavádzajúce.   Ak   by   došlo   k   dôslednému   zákonnému preskúmaniu   napadnutého   uznesenia   o   vznesení   obvinenia,   neušlo   by   pozornosti prokurátora,   že   ako   z   uvedených   výsluchov,   tak   aj   z   prepisov   výsluchov,   nevyplýva, že konanie obvineného napĺňalo znaky prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods.   1 Trestného zákona. V zmysle uvedeného ustanovenia prečin nepriamej korupcie spácha ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 328, § 329, § 330 alebo § 331 Trestného zákona, alebo za to, že tak už urobil. V praxi je pre trestné stíhanie v zmysle § 336 Trestného zákona dôležité, či osoba, ktorá príjme,   žiada   alebo   dá   si   sľúbiť   úplatok   za   to,   že   využije   alebo   využila   svoj   vplyv,   je skutočne schopná uplatniť nenáležitý vplyv na rozhodovací proces činiteľa. Osoba, ktorá príjme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, musí byť reálne schopná vyvinúť nenáležitý vplyv. Z uvedeného výkladu skutkovej podstaty trestného činu nepriamej korupcie v zmysle § 336 Trestného zákona je pre posúdenie trestnosti konania okrem iného rozhodujúca skutočnosť, že obvinený je alebo bol schopný uplatniť nenáležitý vplyv na rozhodovací proces činiteľa, ak nie, takáto osoba len pri preukázaní ďalších okolností môže byť stíhaná za iný trestný čin. Ako vyplýva z výsluchu uvedených osôb, ako aj z prepisov záznamov odposluchov, k žiadnemu   konaniu   obvineného   v   tomto   kontexte   nedošlo.   Jednalo   sa   výlučne o komunikáciu   ohľadne   objektívneho   preskúšania   študenta,   čo   je   svedkami,   ako aj záznamom   telekomunikačnej   prevádzky   potvrdené.   Takýto   objektívny   preukázateľný dôkazný   stav   je   diametrálne   odlišný   od   toho,   čo   prokurátor   proklamoval   vo   svojich dôvodoch uznesenia o zamietnutí sťažnosti obvineného.

2. Spôsob vyhodnotenia dôkazu – výpovede svedka H. A. A. A. prokurátorom vo vzťahu k jej usvedčovaciemu významu je absolútne zavádzajúci, nedôsledný, zmätočný a diametrálne odlišný od jej skutočného obsahu. Svedok mal potvrdiť skutočnosti tvrdené v uznesení o vznesení obvinenia, čo však nie je a ani nemôže byť pravda, keďže tento svedok, naopak,   uviedol,   že   sa   s   obvineným   nestretol   a   finančné   prostriedky   obvinenému neodovzdal.

3. V doterajšom konaní nebolo nijak preukázané, že obvinený mal ovplyvňovať osoby pri   ich   rozhodujúcej   činnosti.   Takáto   okolnosť   nevyplýva   ani   zo   zvukových   záznamov, ani z procesné   použiteľných   výsluchov   svedkov.   Objektívna   a   nespochybniteľná   je   iba skutočnosť, že svedkyňa S. K. sa mala skontaktovať s obvineným za účelom prosby, aby sa tento prihovoril u pre ňu neznámej osoby, keďže jej priateľ mal problémy so skúškou. Toto tvrdenie nie je v žiadnom prípade dostačujúcim dôkazom toho, že obvinený skutočne mohol ovplyvňovať proces skúšky, čo potvrdili aj svedkovia J. V., ako aj J. R. Ani z jednej z týchto výpovedi nevyplýva, že obvinený vyvíjal aktivitu v prospech vybavenia skúšky za nejakú výhodu, keďže svedkovia zhodne vypovedali, že tu bola požiadavka o preskúšanie študenta, teda nie o to, aby tento skúšku absolvoval...   teda nebolo preukázané,   že obvinený mal ponúkať finančné prostriedky uvedeným svedkom resp. mal za takúto službu prijať finančné prostriedky. Z uvedených svedeckých výpovedi rovnako nevplýva, že by uvedení svedkovia boli schopní akokoľvek ovplyvniť proces skúšky v prospech svedka A.

4. Z existujúcich dôkazov nie je preukázané,   že obvinený prevzal úplatok, a toto nevyplýva ani z výpovede samotného svedka A., keďže všetky okolnosti skutku vie tento len sprostredkovanie   od   svojej   priateľky   svedkyne   S.   K.,   ktorá   mala   vraj   tento   úplatok poskytnúť. Svedok A. s obvineným nikdy osobne na túto tému nehovoril. Z takto existujúcich dôkazov nespochybniteľné vyplýva, že požiadavka o poskytnutie údajného úplatku zo strany obvineného, ako aj existencia úplatku vyplýva len z výpovede S. K., a to bez akýchkoľvek iných priamych či nepriamych dôkazov.

5. Prokurátor (rovnako ako vyšetrovateľ) sa pri svojej rozhodovacej činnosti neriadil ustanoveniami   Trestného   poriadku,   nepreskúmal   zákonným   spôsobom   konanie,   ktoré predchádzalo podaniu sťažnosti obvineným a túto zamietol aj napriek tomu, že napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, nie je v súlade so zákonnom, pri čom takto rozhodol bez náležitého, logického, zákonného a vecne relevantného odôvodnenia. Uznesenie   prokurátora   tak   bolo,   podľa   názoru   sťažovateľa,   iba   paušálnym   zhrnutím skutočností,   ktoré   sú   uvedené   v   uznesení   vyšetrovateľa   o   vznesení   obvinenia, bez akýchkoľvek dostatočných a relevantných dôvodov, ktoré by potvrdzovali správnosť tam uvedených   záverov.   Uznesenie   neobsahuje   žiadne   závery   preukazujúce   správnosť hodnotenia   dôkazov,   ktoré   by   naozaj   odôvodňovalo   záver,   že   malo   dôjsť   k   spáchaniu trestného   činu,   pre   ktorý   bolo   sťažovateľovi   vznesené   obvinenie.   Napadnuté   uznesenia nereflektujú ani požiadavku ustanovenia § 176 ods. 2 Trestného poriadku o náležitostiach odôvodnenia   uznesení,   nakoľko   tieto   nemajú   náležitosti   požadované   predmetným ustanovením.

6. Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky v uvedenom trestnom konaní využitím informačno-technických prostriedkov v zmysle § 115 Trestného poriadku a spôsob manipulácie s hmotnými nosičmi so záznamom týchto informácií získaných odpočúvaním a záznamom   telekomunikačnej   prevádzky   neboli   realizované   v   súlade   so   zákonom a príslušnými právnymi predpismi.

7. Postupom vyšetrovateľa bolo porušené aj právo sťažovateľa na obhajobu, keďže jemu   ani   jeho   obhajcovi   nebolo   umožnené   v   zmysle   §   69   Trestného   poriadku   nazrieť do vyšetrovacieho spisu dňa 11. 9. 2019 po výsluchu obvineného a boli mu predložené iba zo spisu vyňaté zápisnice z výsluchov svedkov...

K   preskúmaniu   zákonného   postupu   vyšetrovateľa   do   dnešného   dňa   nedošlo, resp. dozorujúci prokurátor sa touto otázkou nezaoberal a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa k nej vôbec nevyjadril.

8. Postup vyšetrovateľa pri vykonávaní procesných úkonov a to výsluchov svedkov nezabezpečoval   objektivitu   a   nestrannosť   a   do   istej   miery   mohol   na   svedkov   pôsobiť nátlakovo... výsluchov sa zúčastňovali pracovníci policajnej operatívy, ktorých prítomnosť pri   výsluchu   nemožno   považovať   v   zmysle   Trestného   poriadku   za   prítomnosť nezúčastnených osôb...

9. Vyšetrovateľ zaradil medzi dôkazy do vyšetrovacieho spisu aj údajnú facebookovú komunikáciu medzi svedkyňou a obvineným, čím porušil ustanovenie čl. 22 Ústavy SR a je tu daný aj predpoklad trestnoprávnej zodpovednosti pre trestný čin porušenia dôvernosti ústneho   prejavu   a   iného   prejavu   osobnej   povahy   v   zmysle   ustanovení   §   376   až   377 Trestného zákona...

Generálny   prokurátor...   listom   sťažovateľa   upovedomil   o   tom,   že   jeho   návrhu na postup podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku nie je možné vyhovieť, pretože právoplatným uznesením vyšetrovateľa zo dňa 2. 9. 2013 v spojení s uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry zo dňa 16. 9. 2013 nebolo zistené porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo jeho zrušenie a ani v konaní, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, nebol porušený zákon.»

V   ďalšej   časti   sťažnosti   sťažovateľ   odôvodňuje   namietané   porušenie   označených základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy uznesením prokurátora špeciálnej prokuratúry.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sťažovateľ uvádza:

„Právo   sťažovateľa   domáhať   sa   ochrany   na   inom   orgáne   Slovenskej   republiky (v danom   prípade   na   Generálnej   prokuratúre   SR)   bolo   porušené   aj   upovedomením o nezistení dôvodov na zrušenie napadnutých rozhodnutí zo dňa 22. 10. 2013. Je nesporné, že Trestný poriadok neukladá Generálnemu prokurátorovi povinnosť rozhodnúť o návrhu podľa   §   364   ods.   1   a   nasl.   uznesením.   Trestný   poriadok   však   ukladá   Generálnemu prokurátorovi   povinnosť,   aby   v   prípade,   ak   nezistí   dôvody   na   zrušenie   právoplatného rozhodnutia, upovedomil o tom osobu, ktorá návrh podala. Podľa názoru sťažovateľa však ani takáto forma postupu nezbavuje Generálneho prokurátora povinnosti aspoň stručne sa vysporiadať   so   všetkými   námietkami   obsiahnutými   v   podnete   na   postup   podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku.

V danom prípade nie je možné z predmetného upovedomenia zistiť, na základe čoho nemal Generálny prokurátor námietky sťažovateľa za dôvodné a prečo sa nevysporiadal so všetkými   námietkami   sťažovateľa.   Z   vyššie   uvedených   skutočností   vyplýva, že ani generálny prokurátor pri svojej činnosti nepreskúmal zákonným spôsobom konanie, ktoré predchádzalo podaniu návrhu sťažovateľa. Upovedomenie generálneho prokurátora je taktiež iba paušálnym zhrnutím skutočností, ktoré sú uvedené už v predchádzajúcich uzneseniach bez akýchkoľvek dostatočných a relevantných dôvodov, ktoré by potvrdzovali správnosť a zákonnosť postupov orgánov činných v trestnom konaní, a ktoré by naozaj odôvodňovali záver,   že nedošlo k porušeniu zákona.   Zhrnutie dôkazov bez zhodnotenia ich skutočnej   objektivity   považuje   sťažovateľ   za   porušenie   základného   práva   na   súdnu ochranu, pretože obvinený má právo na také odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré preskúmaním zákonnosti postupu v konaní jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne   a skutkovo   relevantne   otázky   súvisiace   s   predmetom   ochrany   (viď   napr.   nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 2/09). Jasne a jednoznačne odôvodnené meritórne rozhodnutie alebo   rozhodnutie   procesnej   povahy   tvorí   súčasť   základného   práva   na   súdnu   ochranu (II. ÚS 6/03).

Generálny   prokurátor   sa   tak   vo   svojom   upovedomení   o   nezistení   dôvodov   na zrušenie   napadnutých   rozhodnutí   sp.   zn.   XV/2   Pz   116/13-7   zo   dňa   22.   10.   2013 nevysporiadal   v dostatočnej   miere   so   všetkými   námietkami   sťažovateľa   obsiahnutými   v návrhu na postup podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku, a pokiaľ sa nimi vôbec zaoberal, tak jeho závery sú iba veľmi stručné, arbitrárne, svojvoľné, nemajúce oporu vo vykonanom   dokazovaní   a   preto   ústavne   neudržateľné   pre   svoj   rozpor   s   princípmi materiálneho právneho štátu.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1. Uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, sp. zn. VII/I Gv 133/13 zo dňa 16. 09. 2013 bolo porušené základné právo sťažovateľa zaručené článkom 16 ods. 1, čl. 17 ods. 2 prvú veta, čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 3 Ústavy SR.

2. Upovedomením Generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. XV/2 Pz 116/13 zo dňa 22. 10. 2013 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

3. Uznesenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, sp. zn. VII/1 Gv 133/13 zo dňa 16. 09. 2013 sa zrušuje a vec sa vracia Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR aby vo veci znovu konal a rozhodol.

4. Upovedomenie   generálneho   prokurátora   SR,   sp.   zn.   XV/2   Pz   116/13   zo   dňa 22. 10. 2013 sa zrušuje.

5. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR a Generálna prokuratúra SR sú povinní nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 275,94 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti, alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl.   46   ods.   1   a   čl.   50   ods.   3   ústavy   uznesením   prokurátora   úradu   špeciálnej prokuratúry

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Keďže   v   danom   prípade   sa   sťažovateľ   mohol   domáhať   ochrany   svojich   práv uplatnením právneho prostriedku nápravy adresovaného generálnemu prokurátorovi podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku, čo sťažovateľ aj využil, ústavný súd jeho sťažnosť v tejto časti odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

2.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy upovedomením generálneho prokurátora

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takúto   možnosť   reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05).

Generálny prokurátor v relevantnej časti upovedomenia uvádza: «K Vašej námietke ohľadne   nedostatočného   odôvodnenia   napadnutého   rozhodnutia   je   potrebné   uviesť, že samotné   uznesenie   vyšetrovateľa   o   vznesení   obvinenia   podľa   §   206   ods.   1   Tr.   por. obsahuje vo svojom odôvodnení skutočne len stručný výpočet dôkazov, na základe ktorých k vzneseniu obvinenia došlo. V naň nadväzujúcom uznesení prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, (ktorým bola podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietnutá sťažnosť obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia) sú však konkrétne uvedené všetky skutočnosti odôvodňujúce záver, že obvinený M. D. spáchal inkriminovaný trestný čin a tiež všetky dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú. Vzhľadom na to, že predmetné   rozhodnutie   je   náležite   –   v   súlade   s   ustanovením   §   176   ods. 2   Tr.   por.   – odôvodnené, nemožno ho považovať za arbitrárne.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu pritom vyplýva, že svedkyňa S. K. vo svojej výpovedi uviedla,   že   obvinený   M.   D.   od   nej   žiadal   úplatok   vo   výške   2.000,-   €   za   to,   že prostredníctvom ďalších osôb zabezpečí na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach vybavenie postupovej   skúšky   pre   jej   priateľa   H.   A.   A.   A.   Následnému   aj   požadované   peniaze odovzdala, avšak napriek tomu jej priateľ sľúbenú skúšku nespravil. Svedkyňa podrobne opísala priebeh skutkového deja tak pred, ako aj po prevzatí úplatku obvineným.

S   uvedenou   svedeckou   výpoveďou   presne   korešponduje   svedecká   výpoveď   H.   A. A. A., ktorý potvrdil skutočnosť, že jeho priateľka mu vybavovala skúšku prostredníctvom obvineného M. D., ktorý za to požadoval úplatok vo výške 2.000,- €. Pretože svedok takým finančným obnosom nedisponoval, musel požiadať o pomoc svojho brata, ktorý mu dňa 23. 6.   2013   poslal   bankovým   prevodom   sumu   1.600,-   €.   Svedčí   o tom   v   spise   založené potvrdenie banky Western Union o príjme peňazí.

Svedok J. V., potvrdil, že ho kontaktoval obvinený s prosbou o vybavenie skúšky pre nejakého študenta arabskej národnosti. Malo ísť o posledný termín skúšky z histológie. Svedok obvinenému povedal, že v tejto veci osloví svojho známeho prodekana R., čo aj urobil a prodekan R. mu prisľúbil pomoc. Následne sa svedok od obvineného dozvedel, že uvedený študent skúšku neurobil.

Rovnako svedok J. R., ktorý v tom čase zastával funkciu prodekana Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach potvrdil, že ho kontaktoval jeho dobrý známy J. V., aby sa „pozrel na jedného študenta – v tom zmysle, že potrebuje urobiť skúšku z histológie“. Svedok uviedol, že sa na uvedeného študenta neskôr informoval u kolegov na fakulte a keď sa dozvedel, že má zlé študijné výsledky, viac sa v tejto veci neangažoval.

Na základe takto zistených skutkových okolností nemožno súhlasiť s Vašim tvrdením, že   obvinenie   pre   inkriminovaný   trestný   čin   bolo   Vášmu   klientovi   vznesené   nedôvodné. Je síce pravdou, že jediným priamym usvedčujúcim dôkazom je výpoveď svedkyne S. K. (ktorá   obvinenému   osobne   úplatok   odovzdala),   avšak   vierohodnosť   jej   výpovede je potvrdená celým radom ďalších nepriamych dôkazov, ktoré na seba logicky nadväzujú, vzájomne sa dopĺňajú a vo svojom súhrne tvoria dostatočný podklad pre vyvodenie záveru, že obvinený M. D. sa dopustil inkriminovaného trestného činu tak, ako mu je kladené za vinu v uznesení o vznesení obvinenia.

Pre   naplnenie   zákonných   znakov   skutkovej   podstaty   trestného   činu   nepriamej korupcie   podľa   §   336   ods.   1   Tr.   zák.   je   pritom   úplne   irelevantné,   či   prevzatý   úplatok obvinený odovzdal, resp. ponúkol alebo sľúbil ďalšej osobe, alebo či si ho sám ponechal. Napokon   k   Vašim   námietkam,   týkajúcim   sa   zákonnosti   a   procesnej   použiteľnosti zabezpečených dôkazov je potrebné uviesť, že výsluchy svedkov boli vykonané zákonným spôsobom - po začatí trestného stíhania vo veci inkriminovaného trestného činu a následne boli zopakované vo Vašej prítomnosti - po vznesení obvinenia M. D.

Pokiaľ   ide   o   dôkazy   zabezpečené   podľa   §   115   ods.   1   Tr.   por.,   z   na   vec sa vzťahujúceho   vyšetrovacieho   spisu   je   zrejmé,   že   prvotné   odposluchy   boli   vykonané na základe príkazu sudcu Krajského súdu Košice zo dňa 25. 3. 2013 v inej trestnej veci. Avšak následne dňa 18. 7. 2013 – po začatí trestného stíhania v predmetnej veci trestného činu nepriamej korupcie podľa § 336 ods.1 Tr. por. – vydal sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, nový príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky už priamo v danej trestnej veci. Takto zadovážené dôkazy potom nemožno považovať za nezákonné. V konečnom dôsledku však o procesnej použiteľnosti vykonaných dôkazov rozhodne súd,

Odhliadnuc od dôkazných informácií, zabezpečených postupom podľa § 115 ods. 1 Tr.   por.,   je   však potrebné konštatovať,   že   v predmetnej   trestnej   veci   bolo   zabezpečené dostatočné množstvo ďalších dôkazov odôvodňujúcich záver, že sa obvinený M. D. dopustil inkriminovaného trestného činu.»

Podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi, a ak je obvineným sudca,   súdny   exekútor,   notár,   znalec,   tlmočník   alebo   prekladateľ,   aj   ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone   upovedomí   bez   meškania   oznamovateľa   a   poškodeného.   Ak   bolo   uznesenie o vznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto uznesenia bez meškania.

Vychádzajúc z obsahu dokumentácie priloženej k sťažnosti ústavný súd konštatuje, že argumentáciu uvedenú v namietanom upovedomení generálneho prokurátora nemožno považovať   za   zjavne   neodôvodnenú   alebo   arbitrárnu.   Skutočnosť,   že   sťažovateľ sa s právnym   názorom   generálneho   prokurátora   nestotožňuje,   nemôže   viesť   k   záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto názorov a nezakladá ani oprávnenie ústavného   súdu   nahradiť   jeho   právny   názor   svojím   vlastným.   O   svojvôli   pri   výklade a aplikácii zákonných predpisov generálnym prokurátorom možno uvažovať len v prípade, ak by sa tieto natoľko odchýlili od znenia príslušných zákonných ustanovení, že by sa tým zásadne poprel ich účel a význam. Ústavný súd nezistil, že by namietanému upovedomeniu generálneho prokurátora bolo možné vyčítať jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú   aplikáciu zákonných   ustanovení,   ktorá   by bola popretím   ich   účelu, podstaty a zmyslu. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd ale zároveň   považuje za potrebné poukázať aj na to,   že sťažovateľ sa domáha,   aby   ústavný   súd   na   základe   ním   namietaných   pochybení   orgánu   činného v trestnom   konaní   už   v   počiatočnom   štádiu   trestného   stíhania   vyslovil   porušenie   jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí. V danej veci preto ani nepovažuje za potrebné obšírnejšie sa zaoberať argumentáciou   sťažovateľa,   pretože   aj   v   prípade   opodstatnenosti   jeho   tvrdení   existujú možnosti nápravy v ďalšom priebehu trestného konania, na čo stabilne poukazuje vo svojej ustálenej judikatúre, podľa ktorej trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho skončenie procesom,   v   ktorom   sa   v   rámci   vykonávania   jednotlivých   úkonov   a realizácie   garancií na ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde   namietať pochybenie znamenajúce   porušenie   práv   a   slobôd   označených   v   čl.   127 ods. 1   ústavy,   ktoré   nebolo   odstránené   v   jeho   priebehu   (III.   ÚS   64/04,   III.   ÚS   3/02, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 197/08). Z toho dôvodu námietky sťažovateľa týkajúce sa porušenia jeho práva treba v kontexte uvedeného považovať aj za predčasné.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému a prípadne aj v ďalšom štádiu   trestného   konania   (po   prípadnom   podaní   obžaloby)   ako   obžalovanému   v   rámci uplatnenia   práva   na   obhajobu   právne   účinným   spôsobom   namietať   porušenie   svojich základných   práv   a   slobôd,   ku   ktorým   malo   podľa   jeho   názoru   dôjsť   v   dôsledku protiprávneho   postupu   vyšetrovateľa   a   prokurátora   úradu   špeciálnej   prokuratúry,   ako aj generálnej prokuratúry v predmetnej trestnej veci. Tak ako súd prvého stupňa, ktorý bude (je) oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa, aj odvolací súd v prípade podania   odvolania   v   predmetnej   trestnej   veci   sú   súdmi   s plnou   jurisdikciou,   v   ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane   zákonnosti   a   ústavnosti   postupu   orgánov   prípravného   konania   v   trestnej   veci sťažovateľa   v   štádiu   trestného   stíhania   predchádzajúcemu   podaniu   obžaloby   (obdobne napr. III. ÚS 75/05, III. ÚS 109/05 alebo II. ÚS 294/06).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014