znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 2/2010-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2010 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej v konaní o   sťažnosti Ing.   M.   O.,   T.,   Ing.   M.   G.,   T.,   Ing.   T.   M.,   H.,   a Ing.   P.   G.,   T., zastúpených advokátom JUDr. M. K., T., ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/145/2007, takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/145/2007 p o r u š i l základné právo Ing. M. O., Ing. M. G., Ing. T. M. a Ing. P. G. na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručené   v čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Trenčín   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 21   C/145/2007 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. O., Ing. M. G., Ing. T. M. a Ing. P. G.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 500 € (slovom päťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Trenčín   p o v i n n ý   vyplatiť každému do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing.   M.   O., Ing.   M.   G.,   Ing.   T.   M.   a Ing.   P.   G. p r i z n á v a   náhradu   trov právneho zastúpenia v sume 1 095,01 € (slovom tisícdeväťdesiatpäť eur a jeden cent), ktorú j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. M. K., T., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 20. januára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. O., Ing. M. G., Ing. T. M. a Ing. P. G. (ďalej len „sťažovatelia“),   ktorou   namietali porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/145/2007.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidia sťažovatelia v takto opísanom skutkovom stave:

„Sťažovatelia   sú   účastníkmi   súdneho   konania   vedeného   na   Okresnom   súde... Konanie bolo začaté na základe žaloby žalobcov 1-4 zo dňa 27. 3. 2007... sťažovatelia podali...   žalobu   o   zaplatenie   odmeny   z pracovného   pomeru   s prísl.   Žalovanou   stranou v predmetnom konaní je spoločnosť L....

Doteraz bolo v danej veci uskutočnených niekoľko pojednávaní. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo dňa 14. 1. 2008, druhé pojednávanie dňa 11. 2. 2008... tretie pojednávanie... 7. 4. 2008.

Je síce pravdou, že v danom prípade sa zdanlivo jedná o náročný právny spor, avšak procesné návrhy žalobcov v rade 1-4 zo dňa 18. 3. 2008 - najmä výsluch navrhovaných svedkov navrhnutých na prvom pojednávaní dňa 14. 1. 2008 nie sú takého charakteru, že by ich od vtedy nebolo možné súdom vykonať. Naviac je tu obava u účastníkov - žalobcov v rade 1-4, že nimi navrhovaný výsluch svedkov už ani nebude možné s odstupom času vykonať,   resp.   predvolaný   svedkovia   si   skutočnosti,   o   ktorých   majú   byť   súdom v predmetnom   konaní   vypočutý   už   nebudú   pamätať.   Rovnako   tak   chceme   zdôrazniť,   že žalobcovia si v konaní pred Okresným súdom... uplatňujú nárok na zaplatenie plnenia - nároku plynúceho   z pracovného   pomeru.   Nároky plynúce   z pracovného   pomeru   pritom bezprostredne súvisia s existenčnými potrebami sťažovateľov - zamestnancov, preto i súdna ochrana, ktorá sa má takým to pracovnoprávnym nárokom poskytnúť musí byť o to viac rýchlejšia, účinnejšia...“

3.   Na   základe   uvedeného   sťažovatelia   navrhli,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„Základné   právo   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené   ustanovením   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd,   bolo   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Trenčín   sp.   zn. 21 C/145/2007 porušené.

Prikazuje sa, aby Okresný súd Trenčín vo veci vedenej pod sp. zn. 21C/145/2007 konal.

Súd sťažovateľovi Ing. M. O... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 663,88 EUR,   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Trenčín   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd sťažovateľovi Ing. M. G... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 663,88 EUR,   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Trenčín   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd sťažovateľovi Ing. T. M... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 663,88 EUR,   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Trenčín   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd sťažovateľovi Ing. P. G... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 663,88 EUR,   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Trenčín   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd   priznáva   odmenu   a   náhradu   hotových   výdavkov   právnemu   zástupcovi sťažovateľa... vo výške 1 095,01 Eur.“

4.   Svoju   žiadosť   o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodnili   tým,   že „...   prieťahy   v súdnom   konaní   vyvolávajú   u nich   psychický   stav a očakávania, ako bude rozhodnuté, ako aj či bude v prípade ich úspechu vo veci možné ešte   uspokojenie   ich   pohľadávok.   Prieťahmi   v konaní   sa   neustále   zvyšuje   ich   neistota a zmenšuje sa pravdepodobnosť, že ich pohľadávky budú v budúcnosti uspokojené.“.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 11. decembra 2009 a 28. januára 2010 písomne vyjadril okresný súd (sp. zn. Spr. 1161/09/2007) a 10. marca 2010 k jeho vyjadreniu zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľov.

5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov, ktoré vykonal okresný súd vo veci. K prieťahom vo veci sp. zn. 21 C/145/207 sa vyjadril takto: „... ide o vec časovo náročnú vzhľadom na objem predložených listinných dôkazov, ktoré sú účastníkmi predkladané čiastkovo po každom pojednávaní. Taktiež zo strany sťažovateľov sú stále predkladané nové dôkazy a navrhovaní ďalší svedkovia a okrem toho v priebehu konania rozšírili návrh o ďalšie finančné nároky. Dĺžka konania je preto zapríčinená aj nepripravenosťou navrhovateľa predložiť ucelené dôkazy k preukázaniu nároku.“

5.2 Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedli: „... Nesúhlasím, s tvrdeniami podpredsedu OS Trenčín, že by sťažovatelia neboli včas predložili dôkazy o svojom uplatnenom nároku - tie boli predložené súčasne so žalobou. Nárok sťažovateľov protistrana nikdy nerozporovala i samotný sudca ho považoval za preukázaný.

V konaní ale bola zo strany žalovaného vznesená kompenzačná námietka v zmysle ust.   § 98 O.   s. p. a jej oprávnenosť súd skúmal zdĺhavým dokazovaním,   keď nevylúčil konanie o nej na samostatné konanie. Pritom si sťažovatelia v konaní pred OS Trenčín uplatnili právo na zaplatenie finančných nárokov z pracovného pomeru, kedy by súdna ochrana   mala   byť   ďaleko   rýchlejšia   účinnejšia,   nakoľko   takéto   finančné   nároky   slúžia sťažovateľom na zabezpečenie ich základných životných potrieb.“

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru.   Prerokovanie   sťažnosti   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7.   Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností,   vyjadrení účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. 21 C 145/2007 zistil, že sťažovatelia v právnom postavení navrhovateľov podali okresnému súdu 27. marca 2007 žalobu proti žalovanému   L.,   o zaplatenie   odmeny   z pracovného   pomeru   s prísl.   Žalobný   návrh   bol zaevidovaný pod sp. zn. 54 Ro 483/07. Následne okresný súd vykonal tieto procesné úkony:

- Sťažovatelia 16. apríla 2007 uhradili súdny poplatok za podaný žalobný návrh.

- Žalovaný 23. apríla 2007 doručil okresnému súdu vyjadrenie k žalobnému návrhu a 26. apríla 2007 doručil aj listinné dôkazy.

- Okresný súd uznesením č. k. 54 Ro/483/2007-114 z 13. júla 2007 vrátil preplatok na súdnom poplatku žalobcovi vo 4. rade.

-   Okresný   súd   21.   augusta   2007   preradil   spis   do   registra   „C“   pod   sp.   zn. 21 C/145/2007.

- Dňa 25. októbra 2007 právna zástupkyňa žalobcov žiadala okresný súd o skoré nariadenie súdneho pojednávania.

-   Dňa   13.   decembra   2007   dala   sudkyňa   kancelárii   pokyn   na nariadenie   súdneho pojednávania na 14. január 2008.

-   Okresný   súd   14.   januára   2008   uskutočnil   súdne   pojednávanie   za   prítomnosti sťažovateľov.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   11.   február   2008   pre   účely   vykonania dokazovania.   Právnemu   zástupcovi   žalovaného   bolo   uložené   v lehote   15   dní   predložiť listinné dôkazy.

- Podaním okresnému súdu 16. januára 2008 sťažovatelia navrhli vykonanie ďalšieho dokazovania a navrhli zmenu žalobného petitu.

-   Dňa   16.   januára   2008   okresný   súd   zaslal   na   vedomie   žalovanému   návrh sťažovateľov na vykonanie ďalšieho dokazovania a návrh zmeny žalobného petitu.

-   Dňa   29.   januára   2008   žalovaný   predložil   okresnému   súdu   požadované   listinné dôkazy.

- Dňa 7. februára 2008 žalovaný doručil okresnému súdu vyjadrenie k návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania a k návrhu zmeny žalobného petitu.

-   Okresný   súd   11.   februára   2008   uskutočnil   súdne   pojednávanie   za   prítomnosti sťažovateľov. Pojednávanie bolo odročené na 7. apríl 2008 pre účely umožnenia oboznámiť sa právnemu zástupcovi sťažovateľov s predloženými listinnými dôkazmi.

- Podaním 19. marca 2008 sa sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili k veci, ktoré okresný súd zaslal žalovanému na vyjadrenie.

-   Dňa   4.   apríla   2008   požiadal   právny   zástupca   žalovaného   o odročenie   súdneho pojednávania   o 15   dní   z dôvodu   zabezpečenia   odborného   vyjadrenia   k tvrdeniu sťažovateľov.

-   Okresný   súd   7.   februára   2008   uskutočnil   súdne   pojednávanie   za   prítomnosti sťažovateľov. Na pojednávanie sa nedostavila protistrana žalovaného. Súd pojednávanie odročil na neurčito.

- Okresný súd 22. apríla 2008 vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby sa v lehote 30 dní vyjadril vo veci a prípadne navrhol doplnenie dokazovania.

- Dňa 27. mája 2008 sa k veci vyjadril právny zástupca žalovaného.

- Podaním 29. mája 2008 sťažovatelia žiadali okresný súd o skoré nariadenie termínu súdneho pojednávania.

-   Dňa   15.   júla   2008   predložil   sťažovateľ   v 1.   rade   okresnému   súdu   stanovisko k vyjadreniu žalovaného a navrhol vykonanie dokazovania.

-   Podaním   30.   októbra   2008   sťažovatelia   žiadali   okresný   súd   o skoré   nariadenie termínu súdneho pojednávania.

-   Dňa   11.   novembra   2009   dala   sudkyňa   kancelárii   pokyn   na   nariadenie   termínu pojednávania na 3. december 2009 a predvolanie svedkov.

- Okresný súd 3. decembra 2009 uskutočnil súdne pojednávanie a konštatoval, že predvolaní   svedkovia   sa   nedostavili   na   pojednávanie.   Pojednávanie   bolo   odročené   na 14. január 2010 pre účely vykonania dokazovania vypočutím svedkov.

-   Dňa   16.   decembra   2009   sa   ospravedlnil   predvolaný   svedok   z neúčasti   na pojednávaní 14. januára 2010.

- Okresný súd 14. januára 2010 uskutočnil súdne pojednávanie. Vypočul predvolanú svedkyňu   a pojednávanie   odročil   na   22.   február   2010   pre   účely   vypočutia   ďalších navrhovaných svedkov.

-   Dňa   19.   februára   2010   požiadal   právny   zástupca   žalovaného   okresný   súd o odročenie   pojednávania   a ospravedlnil   sa   z neúčasti   na   pojednávaní   z dôvodu prebiehajúceho mimosúdneho rokovania sporových strán.

-   Okresný   súd   22.   februára   2010   spísal   zápisnicu   zo   súdneho   pojednávania.   Na pojednávanie sa nedostavili sporové strany ani ich právni zástupcovia. Na pojednávanie sa dostavil predvolaný svedok.

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10.   Ústavný   súd   si   pri   výklade   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

11.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie   prejednaná   a rozhodnutá.   Sudca   je   podľa   § 117   ods. 1   OSP povinný   robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade   s   judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na predmet   sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

12.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je posúdenie nároku sťažovateľov na zaplatenie odmeny z pracovného pomeru s prísl., t. j. ide o existenčnú vec, kde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu, aby bol naplnený účel príslušného (v danom prípade súdneho) konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 6 a § 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04).

12.2   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   bral   do   úvahy   aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné) relevantnú na rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o zaplatenie odmeny z pracovného pomeru nehodnotil ako právne zložité konanie.

12.3 Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovatelia   sa   neprimeraným   spôsobom nepodieľali   na   prieťahoch   v konaní.   Práve   naopak,   prostredníctvom   svojej   právnej zástupkyne sa opakovane (25. októbra 2007, 29. mája 2008 a 30. októbra 2008) domáhali skorého nariadenia pojednávania vo veci.

12.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Pokiaľ ide o postup   okresného   súdu,   ústavný   súd   vychádzal   nielen   z hľadiska   sťažovateľmi namietaného   obdobia   zbytočných   prieťahov,   ale   aj   z hľadiska   celkového   priebehu posudzovaného konania. V tomto ohľade zistil, že súdne konanie sa začalo podaním žaloby o zaplatenie odmeny z pracovného pomeru s prísl. 27. marca 2007 a doteraz nie je skončené ani na prvom stupni. Konanie vedené okresným súdom do času rozhodovania ústavného súdu trvá už viac ako 3 roky (do podania sťažnosti trvalo takmer 2 roky a 8 mesiacov, pozn.). Počas tejto doby bol okresný súd absolútne nečinný v období od 22. apríla 2008, keď   vyzval   právneho   zástupcu   žalovaného,   aby   sa   v lehote   30   dní   vyjadril   vo   veci a prípadne navrhol doplnenie dokazovania, do 3. decembra 2009, keď uskutočnil súdne pojednávanie. Ústavný súd hodnotí obdobie absolútnej nečinnosti od 22. apríla 2008 do 3. decembra 2009 ako zbytočný prieťah v trvaní takmer 19 mesiacov.

13. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

14.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, pretože konanie doteraz nie je skončené.

15. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume každému po 663,88 € z dôvodov uvedených v bode 4. Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej predmet a význam pre účastníka konania) ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   im   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov (pozri body 12.1 až 12.3), ako aj na predmet konania považuje za primerané pre každého sťažovateľa v sume po 500 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

16. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne   alebo   sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Vyúčtovaná   odmena advokátom za právne zastúpenie sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom predstavuje 1 095,01 €   s 19   %   DPH,   ktorá   je   však   nižšia,   ako   umožňuje   vyhláška   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení neskorších   predpisov,   a preto   ju   ústavný   súd priznal v sume 1 095,01 € s 19 % DPH, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnemu   zástupcovi   sťažovateľov   (§ 31a   zákona   o   ústavnom   súde   v spojení   s   § 149 OSP). Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

17. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. apríla 2010