znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 2/02-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2002 predbežne   prerokoval   návrh   M.   B.,   bytom   v S.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   M.   so sídlom v K., na začatie konania vo veci porušenia čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkami Okresného súdu vo Svidníku sp. zn. 6 C 380/94 z 13. septembra 1999 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 449/99 z 15. mája 2000 a takto

r o z h o d o l :

Návrh M. B. na začatie konania o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrhom z 10. septembra 2001 došlým Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 12. septembra 2001, označeným ako „Podnet na začatie konania pred ústavným   súdom“   sa   M.   B.   (ďalej   len   „navrhovateľka“),   za   účasti   Okresného   súdu   vo Svidníku,   domáhala   vydania   rozhodnutia,   ktorým   by   sa   vyslovilo,   že   právoplatným rozsudkom Okresného súdu vo Svidníku sp. zn. 6 C 380/94 z 13. septembra 1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 449/99 z 15. mája 2000 v právnej veci žalobcu   K.   M.   proti   žalovanej   M.   B.   v konaní   o zrušenie   a vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam ležiacim v katastrálnom území S., zapísaným na liste vlastníctva   č.   536   ako   parcela   č.   1929   (zastavaná   plocha   –   465   m2)   a parcela   č.   1930 (záhrada – 176 m2) bolo porušené jej vlastnícke právo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“).   Požadovala   tiež,   aby   ústavný   súd   citované   rozsudky všeobecných súdov zrušil a právnu vec vrátil všeobecným súdom na nové konanie.

Navrhovateľka   uviedla,   že   citovanými   rozsudkami   všeobecných   súdov   došlo ku   zrušeniu   a   vyporiadaniu   podielového   spoluvlastníctva   ku   vyššie   uvedeným nehnuteľnostiam,   a to   tak,   že   pritom   došlo   ku   porušeniu   jej   vlastníckeho   práva.   Ďalšej ochrany pred všeobecnými súdmi sa nemôže domáhať, lebo proti rozsudku Krajského súdu v Prešove   sp.   zn.   1   Co   449/99   z 15.   mája 2000   už   nie   je   prípustné   dovolanie,   pričom Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podnetu na podanie mimoriadneho dovolania nevyhovela.

Hoci žalobca K. M. viedol spor iba o 2/8-iny z pozemnoknižnej parcely č. 2588/306 (vnútornosť – 43 štvorcových siah), čo je v prepočte len 155 m2 vcelku, pričom na 2/8-iny pripadá iba 38,75 m2, vychádzali súdy z celkovej výmery 641 m2 a priznali mu plochu 160,25 m2. Podľa názoru navrhovateľky išli tým súdy nad rozsah žalobného návrhu žalobcu, čo viedlo ku porušeniu jej ústavného práva vlastniť majetok. Súdy prekročením žalobného návrhu porušili aj ustanovenie § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Ďalej navrhovateľka namietala, že rozsudky všeobecných súdov sú nezrozumiteľné a nevykonateľné.   Podľa   výroku   totiž   boli   do   výlučného   vlastníctva   žalobcu   a žalovanej prikázané nehnuteľnosti tak, ako sú zakreslené na geometrickom pláne zákazky č. 5/1995 vyhotovenom   v novembri   1995,   overenom   27.   novembra   1995   Správou   katastra   vo   S. Pritom však v súdnom spise jestvujú dva geometrické plány s tými istými číslami zákazky, ako aj s tým istým dátumom overenia. Jeden geometrický plán sa nachádza v súdnom spise na listoch č. 45 až 48 a bol súdu doručený 27. novembra 1995 a druhý geometrický plán sa v súdnom spise nachádza na listoch č. 60 až 62, pričom bol súdu doručený 5. februára 1996. Tieto   geometrické   plány   sú   súčasťou   znaleckého   posudku   a predstavujú   dve   možné alternatívy   reálneho   rozdelenia   doterajších   parciel.   Z rozsudkov   súdov   nie   je   zistiteľné, podľa ktorej alternatívy bolo vlastne rozhodnuté, teda nie je jasné, ako vlastne súd sporné nehnuteľnosti   rozdelil.   Pritom   oba   geometrické   plány   sa   diametrálne   odlišujú,   lebo novovytvorené   parcely   majú   inú   grafickú   podobu.   Takýto   postup   súdu   neviedol   ku odstráneniu sporu medzi účastníkmi, ale naopak, vytvoril nový spor.

Navrhovateľka ďalej namietala, že konanie nemalo vôbec prebehnúť, lebo ide o vec predtým už rozsúdenú rozsudkom Okresného súdu vo Svidníku sp. zn. 4 C 270/87, ktorý sa stal   právoplatným   2.   januára   1989.   Uviedla   pritom   celý   rad   skutkových   a právnych okolností,   ktoré   boli   už   v tomto   predchádzajúcom   súdnom   konaní záväzným   spôsobom vyriešené, pričom sa súdy napriek tomu od uvedených záverov neprípustným spôsobom odchýlili.

Podaním z 31. októbra 2001 došlým ústavnému súdu toho istého dňa, označeným ako „Doplnenie podnetu – porušenie zásady na spravodlivý proces“ navrhovateľka namietala aj porušenie čl. 46 ústavy, ktorý garantuje právo na súdnu ochranu. Opakuje, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky odmietla podať vo veci mimoriadne dovolanie. Odvoláva sa na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 26/94. Zdôrazňuje, že spravodlivým prejednaním veci je iba také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy tvoriace súčasť štruktúry ľudských práv a slobôd. V danom súdnom konaní však súdy prekročili rámec žalobného návrhu a porušili zákaz opätovného rozhodovania vo veci už rozsúdenej. Okrem toho vytýka, že účastníkmi súdneho konania neboli všetci   tí, o ktorých právach a povinnostiach   sa   konalo,   lebo   sporné   nehnuteľnosti   majú   evidovaných   aj   ďalších spoluvlastníkov, ktorí však účastníkmi konania neboli. Naopak, navrhovateľka, ale ani jej právni predchodcovia, neboli spoluvlastníkmi pozemnoknižnej parcely č. 2588/306, a preto navrhovateľka   ani   nebola   v súdnom   spore   pasívne   legitimovaná.   Opiera   sa   pritom o žalobné   tvrdenie   žalobcu   M.,   podľa   ktorého   žalobca   nechce   spochybniť   vlastníctvo žalovanej ku katastrálnym parcelám č. 1929 a 1930, lebo mu ide iba o jeho podiel 2/8-ín z pozemnoknižnej parcely č. 2588/306. Navrhovateľka v tejto súvislosti ešte opakuje, že tento podiel predstavuje len 38,75 m2, hoci súdy priznali žalobcovi 160 m2. Trvá aj na námietke,   že   v súdnom   spise   sa   nachádzajú   dva   geometrické   plány   rovnakého   čísla, rovnakého   dátumu   overenia   a rovnakého   čísla   overenia,   ktoré   sú   vo   svojom   grafickom prevedení   diametrálne   odlišné.   Keďže   z rozsudkov   sa   nedá   zistiť,   podľa   ktorého geometrického plánu bolo rozhodnuté, treba rozsudky považovať za nevykonateľné.

Napokon podaním zo 6. decembra 2001 došlým ústavnému súdu 14. decembra 2001, označeným ako „Doplnenie podnetu“ navrhovateľka upresnila, že za účastníkov konania treba považovať jednak Okresný súd vo Svidníku a jednak Krajský súd v Prešove. Ďalej uviedla, že na Okresnom súde vo Svidníku sa vedie konanie o vypratanie nehnuteľnosti, ktorá v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu vo Svidníku sp. zn. 6 C 380/94 mala   pripadnúť   do   výlučného   vlastníctva   žalobcu   M.,   a to   aj   napriek   tomu,   že   tento rozsudok nie je vykonateľný, lebo z neho nie je zrejmé, podľa ktorého variantu reálnej deľby v zmysle dvoch alternatívnych návrhov znalca bolo vlastne rozhodnuté. Toto konanie sa   vedie   na   Okresnom   súde   vo   Svidníku   pod   sp.   zn.   8   C   793/00.   Doposiaľ   nie   je právoplatne skončené, lebo hoci 28. septembra 2001 Okresný súd vo Svidníku vyniesol rozsudok,   ktorým   žalobe   o vypratanie   vyhovel,   navrhovateľka   podala   proti   rozsudku odvolanie, o ktorom doposiaľ Krajským súdom v Prešove rozhodnuté nebolo.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Návrhy vo veciach, na   prerokovanie   ktorých   nie   je   ústavný   súd   príslušný,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa ustanovenia čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa   ustanovenia   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v   prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu podmienka požadujúca, aby vo veci ochrany   konkrétneho   práva   „...   nerozhodoval   iný   súd“,   je   podmienkou   ústavnou.   Jej nesplnenie   je   postačujúcim   dôvodom   pre   rozhodnutie   o odmietnutí   (mutatis   mutandis I. ÚS 6/98).

Návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala vyslovenia porušenia čl. 20 ods. 1 a čl.   46   ods.   1   ústavy   rozsudkami   Okresného   súdu   vo   Svidníku   sp.   zn.   6   C   380/94 z 13. septembra 1999 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 449/99 z 15. mája 2000 pre ich nevykonateľnosť, ústavný súd odmietol pre nedostatok svojej príslušnosti. O tom, či rozhodnutie   súdu   je   alebo nie   je   vykonateľné,   rozhodujú   podľa   príslušných   ustanovení Občianskeho   súdneho   poriadku   všeobecné   súdy.   Ostatne,   z dokladov   predložených právnym zástupcom navrhovateľky vyplýva, že v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu vo Svidníku č. k. 8 C 793/00-43 navrhovateľka okrem iného namietala aj nevykonateľnosť rozsudku   Okresného súdu   vo Svidníku   sp. zn. 6 C 380/94 zo dňa 13. septembra 1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 449/99 zo dňa 15. mája 2000, o ktorom ešte odvolací súd v čase doplnenia podnetu nerozhodol.

Jedným   z dôvodov   odmietnutia   podnetu   je   jeho   zjavná   neopodstatnenosť,   ktorú možno   vysloviť   v prípade,   ak   ústavný   súd   nezistí   priamu   príčinnú   súvislosť   medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namieta (mutatis mutandis I. ÚS 93/97, I. ÚS 87/97, I. ÚS 20/97, I. ÚS 24/98 a i.).Návrh v tej časti, v ktorej navrhovateľka žiadala vysloviť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy   citovanými   rozsudkami   pre   neúplný   okruh   účastníkov   konania   o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, treba v zmysle § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde považovať za zjavne neopodstatnený. Okolnosť, že súd konal bez toho, aby všetci evidovaní   podieloví   spoluvlastníci   sporných   nehnuteľností   boli   účastníkmi   konania, nemohla ísť na ťarchu navrhovateľky a nemohla ani porušiť jej právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Za zjavne neopodstatnený možno považovať taký podnet (návrh), ktorého podaniu na ústavný súd nepredchádzalo využitie opravných prostriedkov, ktorými sa možno domôcť ochrany základného práva (slobody) na inom orgáne poskytujúcom tomuto právu (slobode) súdnu alebo inú právnu ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS   21/99).   Doterajšia   súdna   prax   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   ako dovolacieho   súdu   potvrdzuje,   že   dovolanie   je   v prípadoch   zmätočnosti   konania   (§   237 Občianskeho   súdneho   poriadku)   efektívnym   a   dostupným   prostriedkom   ochrany   práv účastníkov   občianskeho   súdneho   konania.   Nevyužitie   tejto   zákonnej   možnosti   účinnej ochrany základného   práva   navrhovateľa   nemožno   nahradzovať podnetom   (návrhom)   na ústavný súd, ktorý môže založiť svoju právomoc na konaní až vtedy, ak fyzická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv (mutatis mutandis II. ÚS 31/00).

Pokiaľ navrhovateľka namietala, že citovanými rozsudkami došlo ku   prekročeniu žalobného návrhu v rozpore s ustanovením § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, treba uviesť, že z tohto titulu mohla navrhovateľka podať proti rozsudku Krajského súdu v Prešove   sp.   zn.   1   Co   449/99   z 15.   mája   2000   dovolanie   v zmysle   §   237   písm.   e) Občianskeho súdneho poriadku, a to aj napriek tomu, že išlo o rozsudok, ktorým sa potvrdil rozsudok   Okresného   súdu   vo   Svidníku   sp.   zn.   6   C   380/94   z 13.   septembra   1999. Navrhovateľka   toto   svoje   právo   nevyužila,   zrejme   v   presvedčení,   že   dovolanie   nie   je prípustné.   Nasvedčuje   tomu   skutočnosť,   že   namiesto   podania   dovolania   požiadala Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o podanie mimoriadneho dovolania. Dovolanie je v zmysle vyššie uvedenej judikatúry ústavného súdu účinným opravným prostriedkom v rukách účastníka konania v konaní pred všeobecnými súdmi, na podanie ktorého bola navrhovateľka   bezpochyby   oprávnená.   Vzhľadom   na   subsidiárnu   povahu   ochrany základných   práv   zo   strany   ústavného   súdu   nevyužitie   všetkých   takýchto   účinných opravných prostriedkov pred všeobecnými súdmi je prekážkou brániacou preskúmavaniu takejto veci ústavným súdom. Príslušnosť (právomoc) ústavného súdu je v týchto veciach viazaná aj na podmienku vyčerpania týchto opravných prostriedkov. Preto bolo potrebné návrh v tejto časti odmietnuť pre nepríslušnosť ústavného súdu.

To isté sa vzťahuje na námietku navrhovateľky týkajúcu sa porušenia zákazu znova konať a rozhodnúť vo veci už rozsúdenej. Totiž, podľa § 237 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku i z tohto dôvodu mohla navrhovateľka podať dovolanie, čo však neurobila. Preto ani v tejto časti nie je daná príslušnosť ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2002