znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 199/2014-8

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 7. mája 2014 predbežne prerokoval sťažnosť S. G., zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Staroňom, Advokátska   kancelária,   Hlavná   89,   Prešov,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uzneseniami   Mestského zastupiteľstva v Prešove č. 314/2012 zo 17. decembra 2012 a č. 318/2013 z 9. januára 2013, ako aj postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VI/3 Gd 142/13 a jej listom z 26. septembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. G. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 11. novembra 2013 doručená sťažnosť S. G. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   uzneseniami   Mestského   zastupiteľstva   v Prešove   (ďalej   len   „mestské zastupiteľstvo“) č. 314/2012 zo 17. decembra 2013 a č. 318/2013 z 9. januára 2013, ako aj postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VI/3 Gd 142/13 a jej listom z 26. septembra 2013.

2.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   uvádza,   že   je „...   poslancom   Mestského   zastupiteľstva v Prešove a členom predstavenstva za mesto Prešov v obchodnej spoločnosti Technické služby   mesta   Prešov,   a.   s.,   Prešov...   od   roku   2011...   menovanie   do   funkcie   člena predstavenstva za mesto Prešov v obchodnej spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a. s. bolo schválené Mestským zastupiteľstvom v Prešove na návrh primátora mesta Prešov. Následne bolo zvolané valné zhromaždenie spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a. s., na ktorom... bol menovaný do funkcie súčinnosťou od 14. 09. 2011...

Mestské zastupiteľstvo v Prešove dňa 17. 12. 2012 Uznesením č. 314/2012 schválilo odvolanie a zvolenie členov predstavenstva obchodných spoločností s majetkovou účasťou Mesta Prešov, okrem iného bez súčinnosti a návrhu primátora mesta Prešov schválilo moje odvolanie ako člena predstavenstva za mesto Prešov v spoločnosti Technické služby Mesta Prešov, a. s., bez návrhu primátora mesta Prešov schválilo zvolenie členov predstavenstva za mesto Prešov v Spoločnosti R. D. a A. T. a poverilo primátora mesta Prešov P. H. zvolať valné zhromaždenia dotknutých obchodných spoločností a zrealizovať schválené zmeny v orgánoch spoločností.

Výkon vyššie uvedeného uznesenia bol primátorom mesta Prešov v zmysle ust. § 13 ods. 6 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení pozastavený z dôvodu jeho nezákonnosti. Následne   dňa   09.   01.   2013   Mestské   zastupiteľstvo   v   Prešove   Uznesením   č.   318/2013 potvrdilo Uznesenie Mestského zastupiteľstva v Prešove č. 314/2012 zo dňa 17. 12. 2012....   takéto   rozhodnutie   bolo   podľa   môjho   názoru   vydané   v   rozpore   so   zákonmi a zasiahlo to jednak do zákonom daných práv primátora mesta ako výkonného orgánu Mesta   Prešov,   ale   aj   do   práv   osôb,   ktorých   menovanie   bolo   schválené   bez   ich predchádzajúceho   súhlasu,   v   neposlednom   rade   aj   do   mojich   vyššie   uvedených   práv zakotvených v Ústave Slovenskej republiky.

Na nezákonnosť uznesení mestského zastupiteľstva som poukázal aj listom zo dňa 07. 02. 2013 adresovaným Mestu Prešov a vyzval som primátora mesta Prešov, aby predmetné uznesenia nevykonal.“.

3.   Sťažovateľ   na   základe   uvedeného   navrhol,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„Základné právo S. G... podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Uznesením Mestského   zastupiteľstva   v   Prešove   č.   314/2012   zo   dňa   17. 12.   2012   a Uznesením Mestského zastupiteľstva v Prešove č. 318/2013 zo dňa 09. 01. 2013 porušené boli. Uznesenie   Mestského   zastupiteľstva   v   Prešove   č.   314/2012   zo   dňa   17.   12.   2012 a Uznesenie Mestského zastupiteľstva v Prešove č. 318/2013 zo dna 09. 01. 2013 zrušuje. Základné právo S. G. na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry SR v rámci vybavenia podnetu zo dňa 9. 7. 2013 listom č. k. VI/3 Gd 142/13-8 zo dňa 26. 9. 2013 porušené boli.

Porušovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy právneho zastúpenia JUDr. Martinovi Staroňovi, advokátovi... vo výške 275,94,- EUR... na jeho účet do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne   prerokuje   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania   návrhy,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Sťažovateľ podanou sťažnosťou namietal porušenie základných práv (bod 1 a 2) napadnutými uzneseniami mestského zastupiteľstva, ako aj listom generálnej prokuratúry č. k. VI/3 Gd 142/13-8 z 26. septembra 2013.

6. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 24/05).

II.A K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uzneseniami mestského zastupiteľstva č. 314/2012 zo 17. decembra 2013 a č. 318/2013 z 9. januára 2013

7.   Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   došiel   k   záveru,   že   sťažnosť   proti napadnutým uzneseniam   mestského   zastupiteľstva   č.   314/2012   zo   17.   decembra   2013 a č. 318/2013 z 9. januára 2013 bola podaná oneskorene.

8.   Ústavný   súd   nemal   pochybnosti,   že   sťažovateľ   vedel   o oboch   uzneseniach mestského   zastupiteľstva   najneskôr   7.   februára   2013,   ako   sám   tvrdí   v sťažnosti: „Na nezákonnosť uznesení mestského zastupiteľstva som poukázal aj listom zo dňa 07. 02. 2013 adresovaným Mestu Prešov a vyzval som primátora mesta Prešov, aby predmetné uznesenia nevykonal.“

9.   Možno   preto   uzavrieť,   že   predmetná   sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   doručená 11. novembra 2013, teda dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty, od kedy sa sťažovateľ dozvedel   o predmetných   uzneseniach   mestského   zastupiteľstva.   Preto   bolo   potrebné sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú odmietnuť.

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy listom generálnej prokuratúry č. k. VI/3 Gd 142/13-8 z 26. septembra 2013

10.   Sťažovateľ   opodstatnenosť   sťažnosti   a   lehotu   dvoch   mesiacov   na   podanie sťažnosti odvodzuje od 3. októbra 2013, t. j. od doručenia listu (oznámenia) generálnej prokuratúry   č.   k.   VI/3   Gd   142/13-8   z   26.   septembra   2013,   ktorým   bolo   spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a. s. (ďalej len „technické služby“), oznámené, že sa jej podnet na preskúmanie zákonnosti predmetných uznesení mestského zastupiteľstva odkladá.

11. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že sťažovateľ v predmetnom konaní vedenom generálnou prokuratúrou pod sp. zn. VI/3 Gd 142/13 nemal postavenie podnecovateľa,   resp.   účastníka   konania,   pretože   podnet   na   preskúmanie   zákonnosti predmetných uznesení mestského zastupiteľstva podala spoločnosť technické služby, a nie sťažovateľ.   Teda   osobou   oprávnenou   v   konaní   pred   generálnou   prokuratúrou   bola spoločnosť technické služby, a preto sťažovateľ (ako fyzická osoba, pozn.) nie je osobou oprávnenou na podanie sťažnosti v tejto časti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (mutatis mutandis II. ÚS 113/02, III. ÚS 162/09).

12.   Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   ustálenú   judikatúru,   podľa   ktorej   sťažnosť nemôže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá síce namieta porušenie základných práv alebo slobôd avšak iných osôb, nie svojich (I. ÚS 56/98). Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia nenamietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   ústavný   súd   už   pri predbežnom   prerokovaní   odmieta   ako   podané   osobami   zjavne   neoprávnenými (III. ÚS 41/00,   I.   ÚS   43/98,   II.   ÚS   128/95).   O   návrhu   podanom   zjavne   neoprávnenou osobou možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a   osobou   sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov. Za návrh podaný niekým zjavne neoprávneným preto možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody   sťažovateľa,   reálnosť   ktorej   by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).

13. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

14.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v celom   rozsahu   bolo   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014