znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 199/2012-14

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 9. mája 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   I.   D.,   Z.,   zastúpeného   advokátom   P.   F.,   B.,   vo   veci namietaného porušenia základných práv vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o   ochrane ľudských   práv a   základných   slobôd   postupom   Krajského úradu   vyšetrovania Policajného zboru Banská Bystrica v konaní vedenom pod ČVS: KUV-47/OVVK-2002 a postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 44/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. D.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla 2012   doručená   sťažnosť   I.   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie základných   práv podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   úradu vyšetrovania Policajného zboru Banská Bystrica (ďalej len „krajský úrad PZ“) v konaní vedenom pod ČVS: KUV-47/OVVK-2002 a postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 44/2007.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Dňa 30. 6. 2002 Uznesením ČVS: KUV- 47/OVV- 2002 Krajský úrad vyšetrovania PZ Banská Bystrica začal trestné stíhanie a súčasne ma začal stíhať ako obvineného z trestného činu ublíženia na zdraví...

Dňa 4. 7. 2002 Uznesením ČVS: OÚV-521/20-ZV-02 Okresný úrad vyšetrovania PZ Zvolen   začal   trestné   stíhanie   a   súčasne   začal   stíhať   1/   I.   A.,   2/   R.   N.,   3/   K.   P.,   ako obvinených   z   trestného   činu   útoku   na   verejného   činiteľa...   spáchaného   v jednočinnom súbehu s trestným činom útoku na verejného činiteľa... spáchaného v spolupáchateľstve... a z trestného činu výtržníctva...

Uznesením   Krajského   úradu   vyšetrovania   PZ   SR   Banská   Bystrica   ČVS:   KUV- 47/OVVK-2002 z 24. 7. 2002 bola... moja vec...spojená s trestnou vecou I. A., R. N., K. P. vedená OÚV PZ Zvolen pod sp. zn.: OÚV-521/20-ZV-02. Spoločné konanie bolo ďalej vedené Krajským úradom vyšetrovania PZ Banská Bystrica pod ČVS: KUV-47/OWK-2002. Proti uzneseniu o spojení veci som podal ja a ostatní spoluobvinení sťažnosť, ktorá bola Uznesením Krajskej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn.: Kv 37/02-59 z 19. 8. 2002 zamietnutá.

Krajský úrad justičnej polície PZ Banská Bystrica Uznesením KUV-47/OVVK-2002 z 9. 12. 2003 trestné stíhanie vedené proti mne pre trestný čin ublíženia na zdraví... zastavil, lebo skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Právoplatnosťou tohto uznesenia v konaní vystupujem v procesnej rovine ako svedok - poškodený.

Dňa   24.   6.   2004   adresujem   Krajskej   prokuratúre   Banská   Bystrica   žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, v ktorej sa domáham odstránenia neodôvodnených prieťahov v konaní.

Upovedomením Krajskej prokuratúry Kv 39/01-407 z 10. 8. 2004 mi bolo oznámené, že   prokurátor   nevzhliadol   také   skutočnosti,   ktoré   by   vykazovali   známky   prieťahov vo vyšetrovaní...

Následne   som   25.   4.   2005   podával   ďalšiu   žiadosť   o   preskúmanie   postupu vyšetrovateľky PZ pre podozrenie z prieťahov vo vyšetrovaní.

Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici mi v upovedomení o výsledku preskúmania postupu vyšetrovateľky sp. zn. Kv 39/01-471 z 6. 6. 2005 oznamuje, že moje podozrenie o prieťahu   v   konaní   bolo   čiastočné   a   po   zistení   nedostatkov   v   práci   konajúcej vyšetrovateľky bolo opatrením 1. zástupcu - súčasne riaditeľa úradu justičnej a kriminálnej polície, Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici dostatočne odstránené.

Dňa 7. 6. 2006 som podal na Generálnu prokuratúru SR sťažnosť na nečinnosť krajskej prokuratúry a vyšetrovateľky KR PZ Banská Bystrica.

Dňa   28.   3.   2007   bola   na   Okresný   súd   vo   Zvolene   podaná   obžaloba   Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 3 Pv 552/06-28 z 26. 3. 2007 na I. A., R. N., K. P. Okresný súd vo Zvolene vedie vec pod sp. zn. 2 T 44/07,

Okresný súd vo Zvolene Rozsudkom 2 T 44/2007-1684 z 16. 12. 2009 meritórne vo veci rozhodol a uznal obžalovaných za vinných. Obžalovaní sa odvolali.

Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   Uznesením   3   To   73/2010   z   14.   4.   2010   zrušil prvostupňový   rozsudok   Okresného   súdu   vo   Zvolene   zo   16.   12.   2009   a   vec   vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd vo Zvolene po zrušení veci krajským súdom Rozsudkom 2 T 44/2007- 1837 z 25. 5. 2011 meritórne rozhodol a oslobodil obžalovaných spod obžaloby. Proti oslobodzujúcemu   rozsudku   podal   dňa   21.   7.   2011   prokurátor   Okresnej   prokuratúry   vo Zvolene odvolanie sp. zn. 3 Pv 552/06-119.

Na základe odvolania prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn. 3 To 199/2011 z 7. 12. 2011 zrušil napadnutý rozsudok v časti o vine obžalovaných I. A., R. N., K. P. a v nadväzujúcom výroku o náhrade škody vo vzťahu ku mne. V tejto časti vrátil vec   prvostupňovému   súdu   na   ďalšie   konanie,   v   ostatných   častiach   bolo   odvolanie prokurátora z časti zamietnuté a v časti ostalo napadnuté rozhodnutie nezmenené... Počnúc   spáchaním   skutku   dňa   29.   6.   2002   do   dnešného   dňa   nebolo   v konaní právoplatne rozhodnuté o náhrade škody, ktorá mi vznikla.“

3. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal tento nález: „1/ Neprimeranou dĺžkou konania Okresného súdu vo Zvolene, sp. zn. 2 T 44/2007, ktoré bolo začaté dňom 28. 3. 2007 v spojitosti s konaním Krajského úradu vyšetrovania PZ Banská Bystrica sp. zn, ČVS: KUV-47/OVVK-2002, ktoré bolo začaté dňom 30. 6. 2002, došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd sťažovateľa vyplývajúcich z čl. 46 ods.   1   Ústavy   SR   v nadväznosti   na   čl.   6   odsek   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.

2/   Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   je   povinný   uhradiť   mne   sťažovateľovi   sumu 10.000,-   €   v   lehote   15   dní   od   nadobudnutia   právoplatnosti   tohto   rozhodnutia   titulom primeraného zadosťučinenia za zásah do môjho práva na časovo primerané prejednanie mojej veci pred súdom.

3/   Okresný   súdu   vo   Zvolene   je   povinný   nahradiť   sťažovateľovi   trovy   konania v celkovej   sume   323,50   €   do   15   dní   od   doručenia   tohto   nálezu   právnemu   zástupcovi sťažovateľa.“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví   zákon.   Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o   konaní pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže   ústavný súd   na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu   návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého   sa   sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

6.   Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   jednou   z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie   zákona   o   ústavnom   súde   v   danej   veci   predbežne   skúmal,   či   sú   splnené podmienky na konanie pred ním.

8. Je nepochybné a vyplýva to aj z obsahu samotného petitu sťažnosti (bod 3.1), že nosnými dôvodmi sťažovateľovej sťažnosti je neprimeraná dĺžka konania v trestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 2 T 44/2007.

II.A K namietanému porušeniu základného práva postupom krajského úradu PZ

9. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v časti, ktorá   sa   dotýka   krajského   úradu   PZ, bola   podaná   oneskorene,   a preto   ju   bolo   potrebné odmietnuť.

10. Krajský úrad PZ v konaní vedenom pod ČVS: KUV-47/OVVK-2002 vykonal všetky úkony nevyhnutné potrebné na vyšetrenie trestnej činnosti a vec predložil Okresnej prokuratúre   Zvolen   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“),   ktorá   28.   marca   2007   podala   na okresnom súde obžalobu na obvinených. Krajský úrad PZ teda po 26. marci 2007, keď vec odovzdal okresnej prokuratúre, už nemohol porušovať žiadnym spôsobom základné práva sťažovateľa,   pretože   vec   bola   následne   predložená   na   prerokovanie   a rozhodnutie okresnému súdu. Na konanie vo veci bol príslušný už len okresný súd.

11.   Sťažovateľ   mal   vedomosť   o postúpení   veci   na   prerokovanie   a rozhodnutie okresnému   súdu   (bod   2)   ešte   v roku   2007,   najneskôr   16.   decembra   2009,   keď   bol   na hlavnom pojednávaní vypočutý.

12. Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 2. apríla 2012, teda dávno po   uplynutí   dvojmesačnej   lehoty,   preto   bolo   potrebné   sťažnosť   v tejto   časti   odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

II.B K namietanému porušeniu základného práva postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 44/2007

13.   V   prípadoch   sťažností   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy,   v   ktorých   je   namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný   súd   v súlade   so svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   II. ÚS 376/06)   vyžaduje preukázanie   využitia   právneho   prostriedku,   na uplatnenie   ktorého   mal   sťažovateľ   právo podľa   § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“). Ústavný súd so zreteľom na uvedené (aj v bodoch 7 a 8) v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním.

14.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ   preukáže,   že   využil   označené   právne   prostriedky,   ktoré   má   podľa   zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods.   2 zákona o ústavnom súde);   takéto dôvody   v danej veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

15. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62   a   nasl.   zákona   o   súdoch   zásadne   považuje za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

16. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

17. Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd nezistil, žeby sťažovateľ pred podaním ústavnej   sťažnosti   podal   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 44/2007. Toto potvrdil tiež okresný súd, ktorý na dopyt ústavného súdu   podaním   z 30.   apríla   20123   ústavnému   súdu   oznámil, že sťažovateľ   v predmetnej trestnej   veci   sťažnosť   na prieťahy   skutočne   nepodal.   Ústavný   súd   z uvedeného   dôvodu vyhodnotil   sťažnosť v tejto časti   ako neprípustnú   z dôvodov   podľa   § 53 ods.   1 zákona o ústavnom súde.

18. Sťažovateľ v petite sťažnosti namietal aj porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, avšak v kontexte podanej sťažnosti a najmä časti petitu (bod 3.1) ústavný súd ustálil, že porušenia tohto   základného   práva   sa   sťažovateľ   domáhal   výlučne   z dôvodu   neprimeranej   dĺžky konania v posudzovanej trestnej veci. Keďže iný dôvod porušenia citovaného čl. 46 ods. 1 ústavy   sťažovateľ   neuviedol   (neprimeraná   dĺžka   konania   okresného   súdu   zodpovedá osobitnej úprave uvedenej v čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie v čl. 46 ods. 1 ústavy, pozn.), ústavný súd v tejto časti sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

19. Nad rámec uvedeného ústavný súd, súc viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, pozri bod 5), konštatuje, že ústavný prieskum nebolo možné vztiahnuť aj na posúdenie prieťahov v konaní krajského súdu, pretože sťažovateľ (kvalifikovane zastúpený advokátom) za porušovateľa svojich práv krajský súd neoznačil (pozri   bod   3.1).   Ústavný   súd   preto   mohol   pri   predbežnom   prerokovaní   posúdiť sťažovateľom označené porušenie základných práv iba vo vzťahu k tomu porušovateľovi, ktorého   označil   v sťažnosti. Bez   ohľadu   na   uvedené   platí   aj   v súvislosti   s konaním krajského súdu už uvedené v bodoch 13 až 17. Pozornosti ústavného súdu tiež neušlo, že uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 To 199/2011 bolo sťažovateľovi doručené 17. januára 2012.   Keďže   sťažovateľ   doručil   sťažnosť   ústavnému   súdu   2. apríla   2012,   urobil   tak nepochybne   v čase,   keď   k prieťahom   v konaní   pred   krajským   súdom   už   nemohlo dochádzať.

20.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. mája 2012