znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 199/03-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2004 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Štefana Ogurčáka prerokoval   prijatú   sťažnosť   L.   P.,   bytom   K.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   M.   S., Advokátska   kancelária,   K.,   vo   veci   porušenia   jeho   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. Rob 1050/98 a sp. zn. Rob 3594/99, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 36 Cb 493/01 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Košice   II   v konaní   pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   Rob   1050/98 a sp. zn. Rob 3594/99, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 36 Cb 493/01   p o r u š i l   právo L.   P.,   aby sa   jeho vec prerokovala bez zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a jeho   právo   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   36   Cb   493/01 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   L.   P.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   20 000   Sk (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   II   povinný   mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. L. P.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 13 470 Sk (slovom trinásťtisícštyristosedemdesiat   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Košice   II p o v i n n ý   vyplatiť jeho advokátke JUDr. M. S., Advokátska kancelária, K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 12. novembra 2003 č. k. I. ÚS 199/03-7 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť L. P., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“, resp. „odporca“), zastúpeného advokátkou JUDr. M. S., Advokátska kancelária, K. (ďalej len „právna zástupkyňa“), vo veci porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. Rob 1050/98 a sp. zn. Rob 3594/99, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 36 Cb 493/01.

2. Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 27. marca 1998 SLOVNAFT BENZINOL, a. s., Bratislava, podal proti sťažovateľovi žalobu o zaplatenie 939 643 Sk s prísl. Vec sa pôvodne viedla pod sp. zn. 1 Rob 1050/98, pričom okresný súd postúpil nesprávne vec

9. decembra 1998, čím zavinil zbytočný prieťah v konaní. Následne bola právna vec vedená pod   sp.   zn.   1   Rob   3594/99   a   18.   januára   2000   bol   vydaný   podľa   názoru   sťažovateľa oneskorene   platobný   rozkaz.   Proti   tomuto   platobnému   rozkazu   podal   sťažovateľ   odpor 23. februára 2000. V odpore navrhol vykonať dôkaz súdnym znalcom, čo okresný súd do dnešného dňa nevykonal. V súčasnosti je vec vedená pod sp. zn. 36 Cb 493/01. Sťažovateľ vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   pojednávania   nariadené   okresným   súdom   považuje   za zbytočné   a neefektívne,   pretože   okresný   súd   nenariadil   ním   navrhnuté   znalecké dokazovanie.   Preto   25.   júna   2003   sťažovateľ   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní predsedovi okresného súdu. Na sťažnosť bolo odpovedané listom z 30. júna 2003, v ktorom sa uvádza, že predseda okresného súdu považuje sťažnosť za nedôvodnú.

3.   Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   okrem   vyslovenia   porušenia   označeného základného práva žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, odôvodňujúc túto žiadosť skutočnosťou, že v dôsledku postupu okresného súdu sa nachádza sťažovateľ v stave právnej neistoty už šiesty rok. Ďalej uvádza, že je osobou zdravotne postihnutou,   jeho   manželka   je   nezamestnaná   a   dcéra   je   chorá   na   diabetes.   Sťažovateľ navrhol   vykonanie   dôkazu   znalcom   z   odboru   účtovníctva,   pretože   nemá   prístup k účtovníctvu žalobcu a nemôže preto špecifikovať svoj protinávrh podľa výzvy okresného súdu. Podľa názoru sťažovateľa sa jeho dôkazná situácia oslabuje z dôvodu neprimerane dlhého konania, pretože hrozí, že účtovné listiny žalobcu môžu byť skartované. Sťažovateľ sa už dva razy musel vzdať advokáta, pretože nemal peniaze na advokátske preddavky.

4.   Podaním   doručeným   ústavnému   súdu   7.   januára   2004   sa   k sťažnosti   vyjadril predseda   okresného   súdu.   Vo   svojom   vyjadrení   uvádza   podrobný   prehľad   úkonov okresného súdu v danej právnej veci. Podľa názoru predsedu okresného súdu vec je zložitá na dokazovanie, tvrdenie sťažovateľa o zbytočnosti nariadených pojednávaní považuje za neopodstatnené a pokiaľ ide o návrh sťažovateľa na vykonanie znaleckého dokazovania, poukazuje na ustanovenie § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa   ktorého   súd   rozhodne,   ktoré   z označených   dôkazov   vykoná.   Vznesený   návrh   na znalecké dokazovanie nezbavuje sťažovateľa povinnosti splniť povinnosť uloženú súdom a špecifikovať   svoj   protinávrh.   Predseda   okresného   súdu   navrhuje,   aby   ústavný   súd sťažnosti   nevyhovel.   V podaní   doručenom   ústavnému   súdu   7.   januára   2004   predseda okresného súdu súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

K vyjadreniu   predsedu   okresného   súdu   vypracovala   svoje   stanovisko   právna zástupkyňa sťažovateľa, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 19. januára 2004. V tomto stanovisku   sa   uvádza,   že   sťažovateľ   vidí   okresným   súdom   zavinené   prieťahy   v čase od 27. marca   1998   do   17.   novembra   1999,   ďalej   od   1.   marca   2000   do   21.   mája   2001 a v období od 21. mája 2001 do 7. februára 2002. Právna zástupkyňa sťažovateľa navrhuje, aby ústavný súd sťažnosti vyhovel a priznal jej trovy právneho zastúpenia v sume 13 600 Sk. Zároveň súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. V podaní doručenom ústavnému súdu 5. marca 2004 predseda okresného súdu nesúhlasil so stanoviskom právnej zástupkyne sťažovateľa a navrhol sťažnosti nevyhovieť.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03).

II.

Na základe sťažnosti, jej príloh a písomných vyjadrení účastníkov konania a obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 36 Cb 493/01 ústavný súd zistil nasledovný relevantný priebeh a stav tohto konania:

Dňa   27.   marca   1998   bola   okresnému   súdu   doručená   žaloba   navrhovateľa SLOVNAFT BENZINOL, a. s., Bratislava, s návrhom na vydanie platobného rozkazu pod sp. zn. 1 Rob 1050/98 o zaplatenie 939 643 Sk s prísl. proti odporcovi.

Dňa 4. januára 1999 bola vec postúpená Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský   súd“)   podľa   §   9   ods.   3   písm.   a)   OSP   z dôvodu,   že   súčet   žalovanej   istiny a príslušenstva je nad 1 milión korún.

Dňa   1.   marca   1999   predložil   krajský   súd   spis   na   rozhodnutie   o nesúhlase s postúpením   veci   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“), z dôvodu, že podmienkou vecnej príslušnosti podľa § 9 ods. 3 písm. a) OSP je skutočnosť, že požadovaná suma, t. j. istina prevyšuje 1 000 000 Sk, pričom v danom prípade je istina 939 643 Sk.

Dňa 6.   októbra   1999   bolo krajskému   súdu   doručené   uznesenie   najvyššieho   súdu č. k. Ndob   29/99-69   z 28.   septembra   1999,   ktorým   najvyšší   súd   rozhodol   o tom,   že   na konanie v prvom stupni je príslušný okresný súd.

Dňa 15. októbra 1999 došiel okresnému súdu spis spolu s uznesením najvyššieho súdu. Dňa 17. novembra 1999 okresný súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 15. decembra 1999 bol navrhovateľom zaplatený súdny poplatok.Dňa 18. januára 2000 bol vydaný platobný rozkaz pod sp. zn. 1 Rob 3594/99.Dňa 23. februára 2000 podal odporca odpor proti platobnému rozkazu na Okresnom súde Košice I, teda na nepríslušnom súde.

Dňa 25. februára 2000 bol odpor postúpený okresnému súdu.Dňa   3.   marca   2000   bola   okresnému   súdu   postúpená   Okresným   súdom   Košice   I žiadosť odporcu o oslobodenie od súdneho poplatku (odporca podal túto žiadosť na miestne nepríslušnom súde).

Dňa   23.   augusta   2000   bol   odporca   vyzvaný   na   doplnenie   svojej   žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku.

Dňa   11.   októbra   2000   odporca   doplnil   svoju   žiadosť   o oslobodenie   od   súdneho poplatku.

Dňa   24.   októbra   2001   bol   nariadený   termín   pojednávania   na   7.   február   2002 a miestny   úrad   Mestskej   časti   Košice   -   Vyšné   Opátske   (ďalej   len   „miestny   úrad“)   bol vyzvaný na podanie správy o odporcovi.

Dňa   17.   januára   2002   bol   odporca   opätovne   vyzvaný   na   doplnenie   žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku o daňové priznanie.

Dňa 30. januára 2002 došlo okresnému súdu daňové priznanie odporcu.Dňa 7. februára 2002 sa uskutočnilo pojednávanie (žalobca nebol prítomný, právna zástupkyňa bola prítomná, žalovaný bol prítomný). Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania. Navrhovateľ bol vyzvaný na zaslanie listinných dôkazov a odporca bol vyzvaný na presnú špecifikáciu protinávrhu.

Dňa 11. februára 2002 došla okresnému súdu správa od miestneho úradu. Dňa 12. februára 2002 odporca zaslal okresnému súdu faktúry a výpisy z banky.Dňa   1.   marca   2002   doručila   právna   zástupkyňa   navrhovateľa   doklady   vyžiadané okresným súdom.

Dňa   5.   septembra   2002   bol   odporca   opätovne   vyzvaný   na   špecifikáciu   svojho protinávrhu ohľadom nevyplatených pohľadávok zo strany navrhovateľa.

Dňa 20. septembra 2002 bola okresnému súdu doručená odpoveď odporcu, v ktorej uvádza, že navrhuje, aby bolo porovnané jeho účtovníctvo a účtovníctvo navrhovateľa za účelom nájdenia chyby.

Dňa   28.   októbra   2002   právna   zástupkyňa   navrhovateľa   zaslala   okresnému   súdu vyžiadané faktúry.

Dňa 10. januára 2003 bol určený termín pojednávania na 10. marec 2003.Dňa 10. marca 2003 sa uskutočnilo pojednávanie (právna zástupkyňa navrhovateľa bola prítomná, odporca bol prítomný). Odporca oznámil, že 10. marca 2003 splnomocnil na zastupovanie   komerčného   právnika   JUDr.   J.   F.,   ktorý   sa   na   pojednávanie   neustanovil. Právny zástupca odporcu bol vyzvaný na špecifikáciu protinávrhu odporcu.

Dňa 27.   marca   2003   došla   okresnému   súdu   žiadosť   právneho   zástupcu   odporcu, ktorou   žiadal   o predĺženie   lehoty   na   špecifikáciu   protinávrhu   odporcu   s ohľadom   na náročnosť sporu.

Z   2.   apríla   2003   sa   v spise   nachádza   úradný   záznam   o tom,   že   právny   zástupca žalobcu nahliadol do spisu.

Dňa   13.   mája   2003   došlo   okresnému   súdu   podanie   právneho   zástupcu   odporcu, v ktorom uvádza, ako vznikol rozdiel, ktorý žaluje navrhovateľ. Právny zástupca navrhol, aby si súd vyžiadal inventúrne odsúhlasenia dodávok tovarov a ich úhrad za roky 1992 až 1996.Dňa 15. mája 2003 požiadal právny zástupca o odročenie pojednávania nariadeného na 28. máj 2003 z dôvodu kolízie s iným pojednávaním v tom istom čase.

Dňa 28. mája 2003 sa uskutočnilo pojednávanie (právna zástupkyňa navrhovateľa bola   prítomná,   odporca   bol   prítomný,   právny   zástupca   odporcu   nebol   prítomný). Pojednávanie   bolo   z dôvodu   neúčasti   právneho   zástupcu   odporcu   odročené   na   neurčito a právny zástupca odporcu bol vyzvaný, aby špecifikoval protinávrh odporcu s predložením dôkazných prostriedkov a upresnením, či obrana odporcu   je vzájomným návrhom alebo kompenzačnou námietkou, prípadne iným úkonom.

Dňa 23. júla 2003 oznámil JUDr. J. F., že mu jeho klient odvolal plnú moc, preto sa nemôže k dožiadaniu okresného súdu vyjadriť.

Dňa 2. decembra 2003 zaslal okresný súd odporcovi podanie, v ktorom ho poučuje o povinnosti predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to skôr ako súd vyhlási rozhodnutie vo veci samej, pretože na dôkazy označené neskôr sa neprihliada (§ 120 ods. 1 OSP).Dňa   2.   decembra   2003   bol   navrhovateľ   vyzvaný,   aby   sa   vyjadril   k podaniu žalovaného z 13. mája 2003.

Dňa   18.   decembra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   právnej zástupkyne navrhovateľa.

Dňa 22. decembra 2003 došlo okresnému súdu vyjadrenie odporcu.Dňa 23. decembra 2003 zaslal okresný súd vyjadrenie a doklady odporcu právnej zástupkyni navrhovateľa na vyjadrenie.

Dňa 23. decembra 2003 bol predvolaný svedok M. T. na pojednávanie vytýčené na 9. február 2004.

Dňa 12. januára 2004 došlo okresnému súdu podanie M. T., v ktorom sa uvádza, že o predmetnom spore nemá žiadne informácie a navrhuje, aby bol vypočutý svedok V. K., ktorý bol vtedajším inšpektorom čerpacích staníc Benzinol, a. s.

Dňa 3. februára 2004 bolo pojednávanie určené na 9. február 2004 preročené na 25. február 2004.

Dňa 25. februára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie (právna zástupkyňa navrhovateľa a odporca   boli   prítomní).   Bol   vypočutý   svedok   V.   K.   Pojednávanie   bolo   odročené   na 14. apríl 2004.

Dňa 27. februára 2004 bola vyzvaná právna zástupkyňa navrhovateľa, aby navrhla svedka, ktorý by odborne ozrejmil platby na kreditné karty u odporcu v rokoch 1992 až 1996. Dňa 25. marca 2004 došlo okresnému súdu vyjadrenie navrhovateľa ohľadom platieb prostredníctvom kreditných kariet.

Dňa 14. apríla 2004 sa uskutočnilo pojednávanie (právna zástupkyňa navrhovateľa a odporca boli prítomní). Z dôvodu doplnenia dokazovania bolo pojednávanie odročené na 2. jún 2004. Právna zástupkyňa navrhovateľa bola vyzvaná, aby doplnila doklady ohľadom predaja pohonných hmôt prostredníctvom kreditných kariet.

Dňa 19. apríla 2004 odporca zaslal okresnému súdu vyžiadané listinné dôkazy.

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   Rob   1050/98   a sp.   zn.   Rob   3594/99, v súčasnosti   vedenom   pod   sp.   zn.   36   Cb   493/01   došlo   k porušeniu   práva   sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“, resp. v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...)“.

2. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 146/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

3.1   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetné rozhodovanie   o zaplatenie   939   643   Sk   s prísl.   v   súvislosti   s ekonomickým   prenájmom čerpacej   stanice   môže   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   aj s prípadným znaleckým dokazovaním. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

3.2 Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v období od 27. marca 1998 (podanie návrhu) do 15. októbra 1999 (keď bol spis vrátený z najvyššieho súdu), t. j. v období vyše 18 mesiacov, nevykázal relevantnú procesnú činnosť. Úkon, ktorý bol urobený okresným súdom   4.   januára   1999   –   postúpenie   veci   krajskému   súdu,   ústavný   súd   považuje   za neefektívny. Podľa v tom čase platného § 9 ods. 3 písm. a) OSP bol krajský súd vecne príslušný, ak by požadovaná suma (teda istina) bola vyššia ako 1 000 000 Sk, čo v danom prípade tak nebolo. K pochybeniu okresného súdu došlo z dôvodu, že okresný súd urobil súčet istiny a príslušenstva, čo bolo nesprávne. Pre posúdenie vecnej príslušnosti sa v tom čase brala do úvahy len výška istiny a nie súčet istiny a príslušenstva. Zároveň okresný súd v období od 11. októbra 2000 (odporca v časti doplnil žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku   na   výzvu   súdu)   do   24.   októbra   2001   (opätovná   výzva   na   doplnenie   žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku), t. j. v období 12 mesiacov, nekonal.

3.3 V celkovom kontexte konkrétnych okolností predmetnej veci – predovšetkým v spojení   s   nečinnosťou   okresného   súdu   počas   18   mesiacov   a   jeho   nečinnosťou   počas ďalších 12 mesiacov – však takýto jeho postup vyústil do odopretia práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote. Na druhej strane aj odporca má podiel na celkovej dĺžke konania. K predĺženiu konania z dôvodov na strane odporcu   došlo   najmä tým, že na opakovanú výzvu   okresného súdu   nešpecifikoval svoj vzájomný návrh.

3.4 Ústavný súd preto dospel k záveru, že postup okresného súdu bolo potrebné v súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   považovať   za   „zbytočný   prieťah“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. za „neprimeranú lehotu“ v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

3.5   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľa ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

4.1   Sťažovateľ   požadoval   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 100 000 Sk z dôvodu, že počas doby konania žil v stave právnej neistoty.

4.2   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 20 000 Sk.

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Trovy právneho zastúpenia sťažovateľa pozostávajú z troch úkonov právnych služieb zo   strany   advokátky,   a to   prevzatia   a prípravy   zastupovania,   zo   spísania   sťažnosti   a zo spísania stanoviska k vyjadreniu krajského súdu. Za prvé dva úkony vykonané v roku 2003 patrí odmena v sume po 4 270 Sk a za tretí úkon vykonaný v roku 2004 v sume 4 540 Sk. Režijný paušál k dvom úkonom z roku 2003 je 128 Sk a k poslednému úkonu v roku 2004 je   136   Sk.   Preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   predstavujú   (po   zaokrúhlení) celkom sumu 13 470 Sk (bod 4 výroku ).

6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2004