SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 198/2016-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom JUDr. Gabrielom Blehom, Ladislava Dérera 2, Bratislava, vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskejrepubliky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie a na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.10 C18/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2016doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konaniea na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súduBratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 18/2014.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:«Sťažovateľ podal dňa 11.06.2014 na Okresný súd Bratislava IV žalobu o ochranu osobnosti, zákaz diskriminácie, ktorá bola vedená pod sp. zn. 10C18/2014. Okresný súd nekonal v zmysle O.s.p. v týchto bodoch, ktoré sú podstatou tejto sťažnosti:
1) V prvom rade okresný súd porušil moje procesné práva tým. že súd ma nevyzval na doplnenie konania v zmysle § 43 (1) do 60 dní, ale až po vyše 510 dňoch od podania žaloby a to priamo na prvom pojednávaní konanom 2.2.2016, ktoré následne z tohoto dôvodu odročil.
2) Súd po druhé porušil moje procesné právo na doplnenie dokazovania, nakoľko dôkaz o mojom prekonaní „infarktu myokardu“, čo sa výsostne týkalo môjho zdravia v zmysle ochrany osobnosti vylúčil zo spisu pred začatím pojednávania „trikom“ – vyreklamovania – do iných konaní (o rozvode manželstva a o určení výživného) kde boli odmietnuté vzhľadom na iný predmet konania (tu vidím spiknutie troch sudkýň resp. vyšších súdnych úradničiek v prospech mojej manželky vylustrovanej ako prislušníčka bývalej Štb).
3) Súd do tretice umelo vyrobil „prieťahy v konaní“, nakoľko do dnešného dňa nerozhodol uznesením o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, týkajúce sa môjho zdravia, ale takticky ho taktiež „trikom“ – vyreklamoval do iných konaní (o rozvode manželstva a o určení výživného) pričom si bol vedomí, že sa nebudem môcť odvolať a práve v tomto konaní je návrh opodstatnený, (v konaniach o rozvode manželstva a konaní o určenie výživného bol zamietnutý o čom sa tri sudkyne vopred dohodli).»
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti takto:„1. Základné ústavné právo ⬛⬛⬛⬛ zakotvené v čl. 46 a nasl. Ústavy SR – právo na súdnu ochranu, ktorého súčasťou je aj právo na spravodlivý súdny proces postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 10C18/2014 porušené bolo.
2. Základné právo ⬛⬛⬛⬛, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 10C18/2014 porušené bolo.
3. Okresnému súdu Bratislava IV prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10C18/2014 vo veci Návrhu na vydanie predbežného opatrenia a posudzovania doplnenia dokazovania konal bez zbytočných prieťahov.
4. ⬛⬛⬛⬛, priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur..., ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosťpreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistilžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť bymohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,IV. ÚS 221/05).
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.
Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 18/2014, ako aj porušenie svojhozákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy a práva na spravodlivé súdnekonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostísťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovaťproti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných právsťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnufunkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/ 07, III. ÚS 305/07).
Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistenýprieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01,I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postupvšeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možnékvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušeniezákladného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadnenávrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.10 C 18/2014 sa začalo 11. júna 2014 doručením návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáhalochrany osobnosti proti svojej manželke ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „odporkyňa“),s ktorou je na základe jej návrhu v rozvodovom konaní, a v ktorom zároveň žiadalo vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd uznesením z 10. júla 2014 podaniesťažovateľa, ktorým žiadal o vydanie predbežného opatrenia, odmietol.
Sťažovateľ 7. júla 2015 doručil okresnému súdu podanie označené ako„Doplnenie dokazovania“a„Zaslanie Návrhu na vydanie predbežného opatrenia v prílohe“,ku ktorému pripojil návrh na nariadenie predbežného opatrenia. V predmetnom návrhudoručenom okresnému súdu 7. júla 2015 sťažovateľ navrhoval, aby okresný súdpredbežným opatrením uložil odporkyni povinnosť strpieť sťažovateľa (manželaodporkyne) vo svojom byte voa to až do končeného rozhodnutia v rozvodovomkonaní, alternatívne, aby uložil odporkyni povinnosť prispievať na výživu sťažovateľasumou 100 € mesačne a povinnosť poskytovať sťažovateľovi časť svojej pracovnej odmenyvo výške 100 €.
Na pojednávaní konanom 2. februára 2016 okresný súd oboznámil prítomnéhosťažovateľa s tým, že na základe rozhodnutia reklamačnej komisie ustanovenej rozvrhompráce okresného súdu na rok 2015 z 15. júla 2015 bol návrh sťažovateľa na vydaniepredbežného opatrenia doručený 7. júla 2015 k sp. zn. 10 C 18/2014 zapísaný krozvodovému konaniu vedenému okresným súdom pod sp. 4 C 180/2013, a to v časti,ktorou sa sťažovateľ domáhal uloženia povinnosti odporkyni strpieť sťažovateľa (manželaodporkyne) vo svojom byte vo, a to až do končeného rozhodnutia v rozvodovomkonaní.
Okresný súd zároveň oboznámil sťažovateľa s tým, že o jeho obdobnom návrhuna vydanie predbežného opatrenia ako návrh doručený 7. júla 2015 k sp. zn. 10 C 18/2014rozhodol okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 190/2012 o určenie manželskéhovýživného tak, že uznesením zo 17. augusta 2015 ho zamietol a Krajský súd v Bratislaveuznesením č. k. 11 CoP 605/2015-450 z 2. novembra 2015 odmietol odvolanie sťažovateľaproti predmetnému uzneseniu okresného súdu. Na základe uvedeného okresný súdoboznámil sťažovateľa, že je tu daná prekážka rozhodnutej veci vo vzťahu k ním podanémunávrhu na vydanie predbežného opatrenia.
Okresný súd uznesením z 2. februára 2016 doručeným sťažovateľovi na pojednávaníkonanom 2. februára 2016 vyzval sťažovateľa podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdnehoporiadku (ďalej len „OSP“) na doplnenie návrhu vo veci samej o náležitosti v súlade s § 42ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP.
Pojednávanie konané 2. februára 2016 bolo odročené na 26. apríl 2016.
Porušenie všetkých práv vidí sťažovateľ v prieťahoch v postupe okresného súduspočívajúcich najmä v tom, že okresný súd dosiaľ nerozhodol o jeho návrhu na vydaniepredbežného opatrenia doručenom okresnému súdu 7. júla 2015, ďalej v tom, že v rámcitzv. reklamačného konania bol tento návrh na vydanie predbežného opatrenia pripísanýk inému konaniu, ako aj v tom, že k odstráneniu vád návrhu vyzval okresný súd sťažovateľaaž po viac ako roku a pol od doručenia návrhu (začatia konania).
Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v posudzovanom konanívzhľadom na celkovú dĺžku konania v trvaní 1 roka a 8 mesiacov a úkony okresného súdusa nevyznačujú prieťahmi takej intenzity, ktoré by zakladali reálnu možnosť porušeniaoznačených práv sťažovateľa. Zároveň je nutné poznamenať, že okresný súd síces neprimeraným časovým odstupom vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jehonávrhu, uvedené však za súčasného stavu konania, keď už okresný súd uznesením takútovýzvu učinil a vo veci je nariadené aj ďalšie pojednávanie, nie je možné hodnotiť ako tohočasu pretrvávajúci prieťah v konaní. Vo vzťahu k postupu okresného súdu pri hodnotenínávrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia (priradením k rozvodovému konaniupodľa rozhodnutia reklamačnej komisie, resp. konštatovaním prekážky veci rozhodnutej)ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľom označených práv. Ústavný súdzdôrazňuje, že v súlade so zásadou subsidiarity právomoci ústavného súdu posúdeniezachovania práv sťažovateľa v súvislosti s procesným postupom okresného súdu v konaníbude patriť primárne do právomoci všeobecného súdu na základe opravných prostriedkovproti prvostupňovému rozhodnutiu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdesťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľanezaoberal.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abysťažovateľ za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalok zbytočným prieťahom alebo by činnosť okresného súdu bola neefektívna, predložilústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2016