znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 198/2012-18

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 9. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaniach vedených pod sp. zn. 11 C 983/94, sp. zn. 21 C/68/2008 a sp. zn. 21 C/176/2009, postupom Krajského súdu v Trenčíne v bližšie neurčených konaniach a postupom Správy katastra v Trenčíne a Katastrálneho úradu v Trenčíne   v   bližšie   neurčených   konaniach   vo   veci   zápisu   jeho   vlastníckeho   práva   do katastra nehnuteľností, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca 2012   doručená   sťažnosť   V.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v   ktorej   namietal   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) a práva podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 11 C 983/94, sp. zn. 21 C/68/2008 a sp. zn. 21 C/176/2009, postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v bližšie neurčených konaniach a postupom Správy katastra v Trenčíne (ďalej aj „správa katastra“) a Katastrálneho úradu v Trenčíne (ďalej len „katastrálny úrad“) v   bližšie   neurčených   konaniach   vo   veci   zápisu   jeho   vlastníckeho   práva   do   katastra nehnuteľností.

2. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil tým, že sa nemôže od roku 1994 dovolať svojich zákonných práv na zápis pozemkov do katastra nehnuteľností. Ďalej v sťažnosti uviedol: „... pochybenia nastali pri rozhodovaní Okresného súdu v Trenčíne pod č. k.: 11 C 983/94-61, keď tento rozsudok mi nebol doručený do vlastných rúk a aj napriek tomu bola na ňom vyznačená právoplatnosť dňom 29. 12. 1994...

Opravu uvedeného rozsudku som žiadal na OS v Trenčíne podaním zo dňa 08. 11. 1995 k sp. zn.: 11 C 510/55 a 11 C 983/64-61...

Uznesením OS zo dňa 14. 04. 2000 bolo rozhodnuté, že návrh žalobcu na opravu rozsudku OS v Trenčíne č. k.: 11 C 983/94-61 zo dňa 10. 11. 1994 sa zamieta...

Podaním   na   Správu   katastra   Trenčín   zo   dňa   12.   11.   2006   som   urgoval   zápis rozsudku OS Trenčín č. k.: 11 C 983/94.

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   uznesením   zo   dňa   22.   11.   2008   rozhodol,   že v konaní proti nečinnosti orgánov verejnej správy, v odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu KS v Trenčíne č. k.: 11 S 11/06-24 zo dňa 27. 04. 2006, odmieta.

Správa   katastra   Trenčín   listom   zo   dňa   27.   11.   2006,Vec:   Zápis   rozsudku   OS v Trenčíne, č. k.: 11 C 983/94 mi oznámila, že viac nebude reagovať...

Dňa 21. 03. 2007 som bol nútený podať na Krajský súd v Trenčíne, ďalší návrh žaloby, z dôvodu nečinnosti orgánu verejnej správy, Správa katastra Trenčín, u rozsudku OS v Trenčíne č. k.: 11 C 983/94-61 zo dňa 10. 11. 1994.

Krajský   súd   v   Trenčíne   dňa   23.   04.   2007   uznesením   sp.   zn.:   13   S/31/2007-25... rozhodol, že návrh zamieta...

Listom   zo   dňa   29.   06.   2007   som   poslal   na   Správu   katastra   Trenčín   urgenciu... o zapísaní rozsudku OS v Trenčíne č. k.: 11 C 983/94-61...

Podaním   na   súd   zo   dňa   23.   4.   2008   som   uskutočnil   návrh   žaloby   na   určenie vlastníckeho práva k pozemkom... odporca Katastrálny úrad v Trenčíne...

Okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 03. 12. 2009, č. k.: 21 C/68/2008-29... Podaniami na OS zo dňa 23.02.2010 k sp. zn.: 21 C/68/2008... som podal odvolanie. Dňa 06. 04. 2010 mi bol doručený rozsudok OS v Trenčíne č. k.: 21 C/176/2009-24... zo dňa 14. 01. 2010, v ktorom sa žaloba zamieta.

Proti rozsudku OS zo dňa 14. 01. 2010, č. k.: 21 C/176/2009-24 som podal odvolanie zo dňa 12. 04. 2010.

Dňa 21. 06. 2010 mi bol doručený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. 04. 2010, sp. zn.: 4 Co/117/2010-49, 4 Co/118/2010, 4 Co/122/2010

Proti rozsudku KS zo dňa 29. 04. 2010 som podal v celom rozsahu dovolanie zo dňa 06. 07. 2010

Dňa 18. 08. 2010 mi bol doručený rozsudok KS sp. zn.: 17 Co/151/2010-52... zo dňa 03. 08. 2010, v ktorom potvrdzuje rozsudok OS zo dňa 14. 01. 2010, č. k.: 21 C/176/2009- 24 Dňa 31. 08. 2010 som podal v celom rozsahu dovolanie proti rozhodnutiu KS zo dňa 03. 08. 2010 sp. zn.: 17 Co/151/2010-52...

Dňa   11.   02.   2011   som   podal   na   Správu   katastra   Trenčín   Žiadosť   o   opravu v katastrálnom operáte...

Správa   katastra   Trenčín   listom   zo   dňa   09.   03.   2011   mi   odpovedala   na   žiadosť o opravu...

Listom   zo   dňa   15.   06.   2011   som   poslal   Správe   katastra   Trenčín   sťažnosť   na nevybavenie žiadosti o oprave chýb v kat. operáte...

Správa   katastra   Trenčín   listom   zo   dňa   11.   07.   2011   poslala   mi   oznámenie o prešetrení podania.

Okresný súd v Trenčíne uznesením zo dňa 15. 07. 2011 sp. zn.: 21 C/68/2008-99... rozhodol   o   zastavení   dovolania   podaného   dňa   06.07.2010   vedené   na   OS   pod č. k.: 21 C 68/2008-29... proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. 04. 2010 sp. zn.: 4 Co/117/2010-49, 4 Co 118/2010, 4 Co/112/2010, ktoré mi bolo doručené 21. 06. 2010. Proti horeuvedenému uzneseniu OS sp. zn.: 21 C/68/2008-99... som podal odvolanie v celom rozsahu.

Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 28. 09. 2011 sp. zn.: 17 Co/259/2011- 106  ...   potvrdil   uznesenie   OS   zo   dňa   15.   07.   2011   č.   k.:   21   C/68/2008-99.   Týmto rozhodnutím mi bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo nakoniec v tej istej veci pri podanom   návrhu   žaloby   zo   dňa   23.   04.   2008,   ktorú   okresný   súd   rozdelil   na   dve   čísla konania, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 20. 12. 2011 sp. zn.: 6 Cdo 187/2011 tak, že rozsudok KS v Trenčíne z 03. 08. 2010 sp. zn. 17 Co 151/2010 a rozsudok OS zo 14. 01. 2010 č. k.: 21 C 176/2009-24 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie...

... 22. 2. 2012... som požiadal, aby OS... konal...vo veci vedenej na OS pod sp. zn.: 21 C 176/2009... taktiež vo veci vedenej pod sp. zn.: 21 C 68/2008...“

3. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Okresný súd v Trenčíne a následne Krajský súd v Trenčíne spoločne so Správou katastra   Trenčín   a   Katastrálnym   úradom   Trenčín   porušili   základné   právo   V.   S.   na prerokovanie veci spravodlivo efektívne a bez zbytočných prieťahov, za účelom zapísania do   katastra príslušné pozemky,   zaručené   v čl.   48   ods.   2 ústavy,   ako aj   jeho právo   na spravodlivé   prerokovanie   veci   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Trenčíne a Správe katastra Trenčín prikazuje, aby v konaniach pod sp. zn.: 11 C 983/94-61, 21 C 176/2009-24, 21 C 68/2008 konali spravodlivo bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v celkovej sume 30.000.- eur, ktoré Okresný súd v Trenčíne a Správa katastra v Trenčíne sú povinné každý v polovičnej sume pod 15.000.- eur zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   v   Trenčíne   je   povinný   zaplatiť   advokátovi   trovy   právneho zastupovania pred ústavným súdom.“

4. Zároveň sťažovateľ podal žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ktorú odôvodnil takto: „....nemám dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie   advokáta...   mám   nízky   starobný   dôchodok   a ako   osoba   zdravotne   ťažko postihnutá so sprievodcom, nemám možnosť žiadneho iného príjmu.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

7.   Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   zistil,   že   predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 11 C 983/94,   sp.   zn.   21 C/68/2008   a   sp.   zn.   21   C/176/2010,   postupom   krajského   súdu v bližšie neuvedených konaniach, postupom správy katastra a katastrálneho úradu v bližšie neuvedených   konaniach   (vo   veci   zápisu   vlastníckeho   práva   sťažovateľa   do   katastra nehnuteľností, pozn.) došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože „... právoplatne nerozhodli, hoci od podaného návrhu uplynula lehota takmer 18 rokov...“.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

II.A

K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. 11 C 983/94 a sp. zn. 21 C/68/2008

9. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 11 C 983/94 bolo právoplatne skončené ešte 29. decembra 1994 (k obdobnému záveru   dospel   ústavný   súd   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   I.   ÚS   50/03   a   sp.   zn. IV. ÚS 71/2010, pozn.).

10. Ústavný súd z obsahu sťažnosti, jej príloh a dopytom na okresný súd a krajský súd zistil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/68/2008 rozhodol rozsudkom 3. decembra   2009,   proti   ktorému   sťažovateľ   podal   odvolanie,   a spis   bol   predložený krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o podanom   odvolaní.   Proti   rozhodnutiu   krajského   súdu sp. zn. 4 Co/1172010 z 29. apríla 2010 sťažovateľ podal dovolanie. Okresný súd uznesením č. k. 21 C/68/2008-99 z 15. júla 2011 konanie o dovolaní zastavil, proti ktorému sťažovateľ podal odvolanie, a krajský súd uznesením sp. zn. 17 Co/259/2011 z 28. septembra 2011 napadnuté   uznesenie   potvrdil.   Predmetné   uznesenie   bolo   sťažovateľovi   doručené 7. novembra 2011 (toto rozhodnutie tvorí prílohu sťažnosti, pozn.). Je preto nepochybné, že sťažovateľ   má   vedomosť   o tom,   že   konanie   vedené   pred   okresným   súdom   pod sp. zn. 21 C/68/2008 je právoplatne skončené a nemôže už reálne dochádzať k prieťahom v konaní.

11.   Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach,   ktorými   sťažovatelia   namietajú zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie   v tomto   čase   ešte   trvalo   (napr.   II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   II.   ÚS   55/02, IV. ÚS 102/05).

12.   Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (v rovnakom rozsahu sa vzťahuje aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže preto vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol   pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06).

13. Sťažovateľ namietal prieťahy v konaniach okresného súdu vedených pod sp. zn. 11 C 983/94 a sp. zn. 21 C/68/2008, ktorý však v okamihu podania sťažnosti ústavnému súdu už vo veci nekonal. Z toho vyplýva, že v čase podania sťažnosti na ústavnom súde okresný súd v označených konaniach už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť   priebeh   konania,   prípadne   prieťahy   v ňom,   a teda   nemohol   ani   porušovať sťažovateľom označené práva.

14.   Na základe uvedeného   ústavný súd   v súlade   so   svojou   judikatúrou   (podobne IV. ÚS 219/03,   II.   ÚS   197/04)   sťažnosť   v časti,   ktorá   sa   týka   postupu   okresného   súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 11 C 983/94 a sp. zn. 21 C/68/2008, odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

II.B

K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. 21 C/176/2009

15.   Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   sťažnosť   v časti,   ktorá   sa   týka   postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/176/2009, bolo potrebné odmietnuť z dôvodu jej neprípustnosti.

16.   Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

17.   Ústavný   súd   so   zreteľom   na   citované   ustanovenie   zákona   o   ústavnom   súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V prípadoch sťažností podľa   čl. 127   ods.   1   ústavy,   v   ktorých   je   namietané   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Uvedeným účinným právnym prostriedkom nápravy je sťažnosť na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom adresovaná predsedovi okresného súdu.

18. Z obsahu podanej sťažnosti a priložených listín nie je preukázané, že sťažovateľ doručil sťažnosť na prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 21 C/176/2009. Na   podaní   z   26.   februára   2009   označenom   ako   sťažnosť   chýba   označenie,   ktorého konkrétneho konania sa týka (nie je uvedená spisová značka, pozn.). Ústavný súd navyše vykonal   dopyt   na   okresnom   súde,   z ktorého   odpovede   z 26.   marca   2012   vyplýva,   že sťažovateľ v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/176/2009 nedoručil predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

19.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

20. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS   153/03,   IV.   ÚS   278/04).   Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch   a prísediacich   a o zmene a doplnení niektorých   zákonov v znení neskorších predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti.“.   Napokon   podľa   tretieho   odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to   potrebné,   vyvodí   za   vzniknuté   nedostatky   voči   zodpovedným   osobám   dôsledky.“. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

21. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

22.   Postup   sťažovateľa   v   okolnostiach   prípadu   je   potrebné   vykladať   tak,   že nepreukázal splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom verejnej správy   súdov.   V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   dodáva,   že   „povinnosť   vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).

23. Keďže ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť   na   prieťahy   v   predmetnom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   21   C/176/2009   pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

24. Aj keby sťažnosť v tejto časti nebola odmietnutá z dôvodu jej neprípustnosti, musel by ju ústavný súd odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, ktorá môže vyplývať aj z toho, že porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

25. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

26. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami konštatuje, že konanie na okresnom súde sa vedie od 23. apríla 2008 a sťažnosť ústavnému súdu bola podaná 1. marca 2012. Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom (takmer 4 roky) v spojitosti   s meritórnymi   rozhodnutiami   vo   veci   zainteresovaných   všeobecných   súdov [okresného   súdu,   krajského   súdu   a Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“)] však zatiaľ vylučujú, aby jeho konanie vedené pod sp. zn. 21 C/176/2009 bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi, t. j. žeby uvedené prieťahy dosahovali potrebnú ústavnoprávnu intenzitu.

27. V tejto súvislosti nemohol ústavný súd nezohľadniť okolnosť, že vo veci bolo v merite rozhodnuté rozsudkom okresného súdu č. k. 21 C/176/2009-24 14. januára 2010. V dôsledku   sťažovateľom   podaného   odvolania   krajský   súd   rozhodol   vo   veci   meritórne rozsudkom sp. zn. 17 Co/151/2010 3. augusta 2010. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ   dovolanie   a najvyšší   súd   rozhodol   uznesením   sp.   zn.   6   Cdo   187/2011 20. novembra 2011 tak, že rozsudok okresného súdu a krajského súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresnému súdu bol spis vrátený 12. januára 2012.

28.   Vzhľadom   na   uvedené,   najmä   s   prihliadnutím   na   doterajšiu   dĺžku   konania vedeného   okresným   súdom,   krajským   súdom   a najvyšším   súdom   nepovažoval   zatiaľ ústavný   súd   postup   okresného   súdu   za   taký,   ktorý   by   mohol   byť   východiskom   pre vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

29. Z uvedených dôvodov by ústavný súd sťažnosť v časti, ktorá sa týka postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/176/2009, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

II.C

K namietanému postupu krajského súdu

30. Aj keď sťažovateľ v petite bližšie neoznačil, v ktorých konaniach krajský súd porušuje jeho základné právo, z obsahu sťažnosti vyplýva, že sa týkajú konaní vedených pod sp. zn. 17 Co/151/2010 a sp. zn. 17 Co/259/2011. Takýto záver potvrdzuje samotný obsah sťažnosti, v ktorej sťažovateľ uviedol, že „... rozhodol Najvyšší súd... uznesením zo dňa 20. 12. 2011 sp. zn. 6 Cdo 187/2011 tak, že rozsudok KS v Trenčíne z 03. 08. 2010 sp. zn. 17 Co 151/2010 a rozsudok OS zo 14. 01. 2010 č. k.: 21 C 176/2009-24 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie...“.

31. Krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co/151/2010 rozhodol vo veci 3. augusta   2010   tak,   že   napadnutý   rozsudok   okresného   súdu   potvrdil.   Spis   bol   vrátený okresnému súdu 12. augusta 2010. Sťažovateľovi bol rozsudok krajského súdu doručený 18. augusta   2010,   a teda   mal   vedomosť,   že   krajský   súd   vo   veci   meritórne   rozhodol (sťažovateľ k sťažnosti priložil predmetný rozsudok krajského súdu, pozn.).

32. Podobne krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co/259/201 rozhodol vo veci 28. septembra 2011 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Spis bol vrátený okresnému súdu 13. októbra 2011. Sťažovateľ mal nepochybne vedomosť o tom, že krajský súd vo veci meritórne rozhodol, pretože v samotnej sťažnosti uviedol, že mu bol predmetný rozsudok krajského súdu doručený 7. novembra 2011 (sťažovateľ k sťažnosti priložil kópiu predmetného rozsudku krajského súdu, pozn.).

33.   Z   obsahu už uvedeného   (body   31   a 32)   vyplýva,   že   sťažnosť,   ktorá   sa   týka postupu   v konaní   vedenom   na   krajskom   súde   pod   sp.   zn.   17   Co/151/2010 a sp. zn. 17 Co/259/2011 bola podaná oneskorene (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde), a preto ju bolo potrebné pre oneskorenosť odmietnuť.

34. K prieťahom v konaní krajského súdu už nemôže dochádzať, lebo krajský súd vykonal   všetky   potrebné   úkony   spojené   s prerokovaním   a rozhodnutím   vo   veci   samej v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co/151/2010 a sp. zn. 17 Co/259/2011 a spisy boli vrátené okresnému súdu.

35. Navyše, z obsahu podanej sťažnosti nie je ani preukázané, že sťažovateľ podal v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 17 Co/151/2010 a sp. zn. 17 Co/259/2011 sťažnosť   na   prieťahy   adresovanú   predsedovi   krajského   súdu   (k   tomu   pozri   aj   časť odôvodnenia   II.B).   Ústavný   súd   vykonal   dopyt   na   krajskom   súde,   ktorý   spätne   v liste z 26. marca   2012   ústavnému   súdu   oznámil,   že   sťažovateľ   skutočne   nepodal   predsedovi krajského   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   Co/151/2010 a sp. zn. 17 Co/259/2011. V dôsledku tejto skutočnosti by ústavný súd musel odmietnuť sťažnosť sťažovateľa v tejto časti aj pre jej neprípustnosť.

III.D K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nečinnosťou správy katastra a katastrálneho úradu v bližšie neoznačených konaniach

36. Ústavný súd podľa čl. 124 ústavy je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich ( m. m. IV. ÚS 236/07).

37.   Ústavný   súd   uznesením   sp.   zn.   IV.   ÚS   71/2010   už   rozhodol   o   sťažnosti sťažovateľa na porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nečinnosťou správy katastra, v ktorom sťažovateľa poučil, „… že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne...“. Sťažovateľ všeobecne namieta, že postupom orgánu verejnej správy dochádza k prieťahom v konaní, pričom nekonkretizuje, o ktoré konanie ide.

38. Podľa § 244 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien (ďalej len „OSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných   prostriedkov   zákonnosť rozhodnutí   a   postupov orgánov   verejnej správy.   Podľa   §   246   ods.   1   OSP   na   preskúmavanie   rozhodnutí   a   postupov   sú   vecne príslušné krajské súdy. Podľa § 250t OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym   predpisom   tým,   že je v   konaní nečinný, môže   sa   domáhať,   aby   súd   vyslovil povinnosť   orgánu   verejnej   správy   vo   veci   konať   a   rozhodnúť.   Podľa   §   250u   OSP   za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu, a to aj opakovane.

39. Teda proti nečinnosti správy katastra a katastrálneho úradu mohol sťažovateľ podať žalobu podľa § 250t ods. 1 OSP, o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Sťažovateľ svojím konaním nevyužil právny prostriedok na ochranu svojich práv.   Je   evidentné,   že   sťažovateľ   nerešpektoval   postupnosť   tejto   ochrany predtým,   ako podal   sťažnosť   ústavnému   súdu,   pretože   nepožiadať   o   ochranu   krajský   súd,   ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu.

40. Právomoc krajského súdu rozhodovať o takýchto žalobách musí predchádzať konaniu na ústavnom súde, a teda vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

41.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 9. mája 2012