znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 198/2010-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., G., zastúpenej advokátom JUDr. J. T., P., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/905/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., G., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla 2010   doručená   sťažnosť   spoločnosti   T.,   s.   r.   o.,   G.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/905/00.

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza: „... V konaní na OS Svidník, č. 5 C 905/00 podal navrhovateľ S.... 11. 7. 2000 žalobu, proti sťažovateľovi... o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam... Žaloba bola následne rozšírená o žalobcu v 2. rade

- Ing. M. P., správcu konkurznej podstaty žalobcu v 1. rade...

Nálezom   ÚS   SR,   č.   k.   III   US   194/08-30   z   2.   9.   2008   rozhodol   ústavný   súd,   že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... postupom odporcu bolo porušené...

Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná v r. 2000, konanie prebieha už desiaty rok a od nálezu ústavného súdu v prieťahoch v konaní uplynuli už viac ako dva roky, postup súdu spôsobuje ďalšie prieťahy v konaní nerešpektovaním (opakovaným) právneho názoru odvolacieho súdu a tým, že činnosť súdu je neefektívna...

Za tohto stavu sťažovateľ ani nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu, pretože charakter konania súdu, ktorým spôsobuje prieťahy, by zrejme nedovoľoval ani predsedovi súdu urobiť opatrenia,   pretože by tým mohol zasahovať do nezávislosti zákonnej sudkyne... Prihliadal pritom aj na skutočnosť, že sudca neplní nález ústavného súdu.“

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Okresný   súd...   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   905/00   porušil   právo sťažovateľa... zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy... a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Prikazuje odporcovi konať vo veci 5 C 905/00 bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľovi   priznáva   primerané   zadosťučinenie   v   sume   5.000,-   EUR,   ktoré   je Okresný súd... povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd... je povinný vyplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu vo výške 1.027,84 EUR... do dvoch mesiacov od právoplatnosti.“

II.

4. V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   podľa ustanovenia § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa ustanovení § 20 a § 50 zákona o ústavnom   súde,   či   nie   je   neprípustná,   podaná   niekým   zjavne   neoprávneným   alebo oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená.

6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným súdom.

7.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 140/03, III. ÚS 118/04). Zjavná neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na   konanie   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru,   môže   vyplývať   aj   z   toho,   že   porušenie   tohto   základného   práva   sa   namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať   o   zbytočných   prieťahoch   (m.   m.   II.   ÚS   93/03, II. ÚS 177/04).

8. Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné prieťahy a porušené jej   označené   práva.   Ústavný   súd   sa   sťažnosťou   sťažovateľky   na   prieťahy   v konaní okresného súdu už zaoberal a nálezom č. k. III. ÚS 194/08-30 z 2. septembra 2008 vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/905/00 (t. j. v tomto konaní, pozn.). Ďalej ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby konal   bez   zbytočných   prieťahov   a   zároveň   priznal   sťažovateľke   primerané   finančné zadosťučinenie   v   sume 60 000 Sk   a trovy   konania. Na   základe   uvedeného posudzoval ústavný súd pri opakovane podanej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 8. apríla 2010 prieťahy okresného súdu za obdobie od 2. septembra 2008 do 8. apríla 2010, t. j. viac ako 19 mesiacov.  

9. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

10.   Ústavný   súd   po   oboznámení   sa   so   sťažnosťou   a   s   jej   prílohami,   ako   aj vykonanou kontrolou súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 C/905/00 dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená. Uvedený právny záver ústavného súdu vychádza z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom, a to v čase od 2. septembra 2008 do 8. apríla 2010 (pozri bod 8 in fine).

11. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 5 C/905/00 zistil, že okresný súd od 3. septembra 2008 vykonal vo veci tieto úkony:

- 4. septembra 1998 uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom rozhodol vo veci samej,

- 5. septembra 1998 právny zástupca žalobcu predložil okresnému súdu vyčíslenie trov právneho zastúpenia,

-   3.   októbra   2008   okresný   súd   vyhotovený   rozsudok   č.   k.   5   C/905/2000-350   zo 4. septembra 2008 odoslal prostredníctvom pošty účastníkom konania,

- 22. októbra 2008 sťažovateľka podala proti rozsudku odvolanie,

-   okresný   súd   28.   októbra   2008   vyzval   účastníkov,   aby   v   lehote   do   10   dní   sa k pripojenému   odvolaniu   sťažovateľky   písomne   vyjadrili,   aj   či   súhlasia   s   rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania,

-   6.   novembra   2008   sťažovateľka   oznámila   okresnému   súdu,   že   nesúhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania,

- okresný súd 13. novembra 2008 odovzdal spis sp. zn. 5 C/905/2000 Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky,

- 2. júna 2009 sťažovateľka predložila písomný dôkaz vo veci samej,

- sudca krajského súdu dal pokyn kancelárii na nariadenie termínu pojednávania na 16. december 2009.

- 16. decembra 209 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom rozhodol tak, že zrušil rozsudok okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom v 2. rade a sťažovateľkou a v rozsahu zrušenia vrátil vec   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie.   Krajský   súd   zrušil   rozsudok   okresného   súdu z dôvodu, že sa „ nevysporiadal so všetkými okolnosťami, podstatnými pre rozhodnutie vo veci, čím sa jeho postupom odňala účastníkom možnosť konať pred súdom a nedostatočne zistil skutkový stav“,

-   2.   februára   2010   zaslal   krajský   súd   spis   spolu   s   vyhotoveným   rozhodnutím o odvolaní vo veci okresnému súdu, ktorý prevzal spis 10. februára 2010,

- 5. februára 2010 dal sudca pokyn kancelárii na doručenie uznesenia krajského súdu,

- okresný súd 22. februára 2010 nariadil pojednávanie vo veci na 16. marec 2010,

-   okresný   súd   16.   marca   2010   uskutočnil   súdne   pojednávanie   a   po   vyjadrení právnych zástupcov účastníkov konania k veci pojednávanie odročil na 8. apríl 2010 pre účely doplnenia dokazovania,

- 6. apríla 2010 okresný súd pojednávanie nariadené na 8. apríl 2010 odročil na neurčito z dôvodu úrazu sudkyne,

- okresný súd 12. apríla 2010 nariadil pojednávanie vo veci na 22. apríl 2010,

- okresný súd 22. apríla 2010 uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom rozhodol vo veci samej tak, že žalobu zamietol.

12. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z doterajšej dĺžky konania, t. j. viac ako 19 mesiacov (bod 8 in fine) bola vec na krajskom (odvolacom) súde od 13. novembra 2008 do 2. februára 2010 (t. j. viac ako 14 mesiacov), pričom sťažnosť proti krajskému súdu nesmeruje (bod 12). Po vrátení veci okresnému súdu tento konal plynulo a 22. apríla 2010 vo veci rozhodol.

14. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sťažovateľ   namieta   –   napr.   rozhodnutia   sp.   zn. I. ÚS 93/97, I. ÚS 87/97, I. ÚS 20/97, I. ÚS 24/98, III. ÚS 248/05. Zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie záveru, že by postupom okresného súdu a celková doterajšia dĺžka konania od ostatného nálezu ústavného súdu v posudzovanej veci dosahovali ústavne relevantnú intenzitu. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

15. V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celok bolo už bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2010