znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 198/09-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E., s. r. o., N., zastúpenej advokátom JUDr. A. S., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   pokojne   užívať majetok   podľa čl.   1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín tým, že v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 28 K 24/2008 neprihliadol na jej prihlášky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti E., s. r. o., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 16. februára 2009 doručená sťažnosť spoločnosti E., s. r. o. (ďalej len,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len,,okresný súd“) tým, že v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 28 K 24/2008 neprihliadol na jej prihlášky.

2. Sťažovateľka   v sťažnosti   v podstatnom   uviedla: «Dňa   18.   09.   2008   bolo v Obchodnom vestníku zverejnené Uznesenie Okresného súdu Trenčín o vyhlásení konkurzu na   majetok   dlžníka   R.,   a.   s.,   v   likvidácii,   so   sídlom:...,   D.,   IČO:...   spolu   s   výzvou adresovanou veriteľom na prihlásenie   pohľadávok   v lehote   45   dní   odo   dňa   vyhlásenia konkurzu.

Spoločnosť E., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľ alebo spoločnosť E., s.r.o.“), ako veriteľ na základe vyššie uvedenej výzvy dňa 3. 11. 2008 podal na Okresnom súde v Trenčíne štyri prihlášky pohľadávok proti úpadcovi R., a. s. v konkurze. Súčasťou prihlášok boli i prílohy preukazujúce pôvod vzniku pohľadávok a tiež súhrnný prehľad pohľadávok...

Všetky   dokumenty   boli   podpísané,   datované,   vyplnené   na   predpísanom   tlačive a spĺňali   všetky   hmotnoprávne   náležitosti   podľa   §   29   ods.   1   Zákona   č.   7/2005   Z.   z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Úplnosť prihlášok bola sťažovateľovi dňa 3. 11. 2008 pred podaním na súd potvrdená správkyňou konkurznej podstaty JUDr. M. B. (ďalej len „SKP“)...

Dňa   27.   11.   2008   bolo   sťažovateľovi   SKP   v   telefonickom   rozhovore   oznámené, že dňa 24. 11. 2008 bola spoločnosť E., s. r. o. vymazaná zo zoznamu veriteľov vedenom Okresným   súdom   v   Trenčíne   na   základe   úradného   záznamu   Okresného   súdu   Trenčín z dôvodu, že ňou podpísané prihlášky pohľadávok „neboli podpísané obidvomi konateľmi“, nakoľko ich podpisoval len konateľ Mgr. M. Š., pričom podľa platného výpisu z obchodného registra v mene spoločnosti E., s. r. o. konajú vždy spoločne dvaja konatelia.

Sťažovateľ z toho dôvodu SKP dňa 28. 11. 2008 doručil krátkou cestou originál Splnomocnenia   zo   dňa   4.   7.   2006,   na   základe   ktorého   druhý   z   konateľov   Mgr.   J.   Š. splnomocnil   Mgr.   M.   Š.   na   konanie   v   jeho   mene   neobmedzene.   Podpisy   účastníkov splnomocnenia boli overené u notára ešte v roku 2006, z čoho vyplýva, že Mgr. M. Š. bol dňa 3. 11. 2008 oprávnený sám podpísať všetky konkurzné prihlášky...

Aj   podľa   právneho   názoru   SKP   bolo   doložením   Splnomocnenia   preukázané oprávnenie Mgr. M. Š. konať v mene spoločnosti E., s. r. o. samostatne dňa 3. 11. 2008. Z toho dôvodu SKP prihlášku sťažovateľa akceptoval v plnom rozsahu...

Z   dôvodu   nutnosti   predkladania   všetkých   listín   k   prihláške   sa   vzťahujúcej   SKP rovnako ako aj príslušnému súdu, sťažovateľ predložil splnomocnenie Okresnému súdu Trenčín   spolu   so   Žiadosťou   o   zapísanie   do   zoznamu   veriteľov   zo   dňa   02.   12.   2008. Sťažovateľ doložením originálu príslušného splnomocnenia, akceptovaného SKP, Okresný súd   Trenčín   požiadal   o   znovuzapísanie   spoločnosti   E.,   s.   r.   o.   do   zoznamu   veriteľov z dôvodov v nej uvedených, čím využil všetky dostupné právne prostriedky na dosiahnutie nápravy, ktoré mu daná situácia za existencie súčasnej právnej úpravy umožňovala. Okresný súd Trenčín však listom zo dňa 12. 12. 2008 sťažovateľovi oznámil, že hoci tento doložil splnomocnenie, ktorým Mgr. J. Š. ako jeden z konateľov splnomocnil Mgr. M. Š. na konanie v jeho mene neobmedzene, na prihlášku nemožno prihliadať. Pričom ak by aj v čase podpisu prihlášok existovalo splnomocnenie, ktoré by oprávňovalo konať konateľa Mgr.   M.   Š.   za   druhého   konateľa   spoločnosti,   tak   bolo   potrebné,   aby   táto   skutočnosť vyplývala z vykonaného právneho úkonu. Z prihlášky doručenej Okresnému súdu Trenčín však nevyplýva, že osoba, ktorá prihlášku podpísala, konala ako zástupca inej osoby. Podľa právneho názoru Okresného súdu Trenčín nie je možné, aby Mgr. M. Š. jediným podpisom prihlášky súčasne prejavil vôľu sám ako konateľ spoločnosti a súčasne aj ako zástupca druhého z konateľov. Pod ustanovenie § 29 ods. 1 ZKR nespadajú len prípady, keď podpis na prihláške úplne absentuje, ale aj tie prípady, keď za právnickú osobu nekonali štatutárne orgány stanoveným spôsobom. Prihláška do konkurzného konania bola podpísaná Mgr. M. Š., ktorý bol na základe vyššie uvedeného splnomocnenia druhého z konateľov oprávnený v jeho mene konať neobmedzene. Podľa vyjadrenia Okresného súdu Trenčín však Mgr. M. Š. týmto jediným podpisom nemohol prejaviť vôľu sám ako konateľ spoločnosti a súčasne aj ako zástupca druhého z konateľov. Preto posúdil prihlášky spoločnosti E., s. r. o. ako nepodpísané, na ktoré nemožno prihliadať...

Sťažovateľ   má   za   to,   že   na   základe   oznámenia   Okresného   súdu   Trenčín o neprihliadaní na prihlášku do konkurzu listom sťažovateľovi zo dňa 12. 12. 2008, došlo k porušeniu jeho práva v zmysle čl. 46 ods. 1, práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   v   znení   Protokolu   č.   11.   Tieto   práva   sťažovateľa   boli   porušené   konaním, resp. postupom Okresného súdu Trenčín, ktorého sa tento dopustil tým, že neprihliadol na prihlášku do konkurzu, hoci podľa názoru sťažovateľa mal na ňu prihliadnuť. Z toho dôvodu   tak   sťažovateľ   ako   veriteľ   stratil   postavenie   možného   účastníka   konkurzného konania   a   tak   aj   možnosť   uplatniť   a   uspokojiť   svoju   pohľadávku   prevyšujúcu   čiastku 365.133 € (vyše 11.000.000,- Sk).»

3. V ďalšom texte sťažnosti sťažovateľka na odôvodnenie poukazuje na jednotlivé zákonné   ustanovenia   zákona   č.   7/2005   Z.   z.   o   konkurze   a   reštrukturalizácii   a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   (ďalej   len  ,,zákon   o konkurze   a   reštrukturalizácii), primeranosť použitia ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a zároveň podáva vlastný výklad ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii týkajúcich sa náležitostí prihlášok podľa § 29 tohto zákona a ich podpisovania. Sťažovateľka z dôvodov uvedených v sťažnosti zotrváva   na   závere,   že   ňou   podané   prihlášky   treba   považovať za   riadne   a včas   podané a podpísané, a teda podľa jej názoru neexistuje zákonný dôvod, prečo by na tieto prihlášky súd   nemal   prihliadať,   pričom   tento   záver   podporuje   aj   úradným   záznamom   správcu z 3. novembra 2008, podľa ktorého doručené prihlášky možno považovať za úplné.

4. Zásah   do   ústavou   a dodatkovým   protokolom   garantovaných   práv   sťažovateľka zhrnula takto: ,,Súd postupom podľa poslednej vety § 29 ods. 1 ZKR bezpochyby odňal sťažovateľovi možnosť konať pred konkurzným súdom tak, že tento nemohol byť riadnym účastníkom konkurzného konania, nemohol si tak z titulu veriteľa uplatniť svoje majetkové práva voči úpadcovi, čím došlo aj k porušeniu jeho ústavného práva v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11.“

5. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:„ ● Okresný súd Trenčín porušil základné práva spoločnosti E., s. r. o. zaručené v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj právo zaručené v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 tým, že neprihliadol na prihlášky spoločnosti E., s. r. o. do konkurzného konania vedeného týmto súdom   pod   sp.   zn.:   28 K/24/2008   a   to   na   základe   oznámenia   tejto   skutočnosti   listom Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. 12. 2008.

● Ústavný súd SR zároveň ukladá Okresnému súdu Trenčín, aby obnovil stav pred porušením vyššie uvedených základných práv a slobôd, prihliadal na prihlášku spoločnosti E., s. r. o., so sídlom N., IČO:… zo dňa 3. 11. 2008 do konkurzného konania a prinavrátil evidovanie tohto veriteľa v zozname veriteľov.“

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ak je to možné, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

7. Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len  ,,zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.   Cieľom   predbežného   prerokovania   každého   návrhu   (vrátane   sťažnosti namietajúcej   porušenie   základných   práv   a   slobôd   podľa   ústavy)   je   rozhodnúť   o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto   ústavný   súd   skúmal,   či   dôvody   uvedené   v   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   zákonného   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

8. Základnou sťažnostnou námietkou sťažovateľky je namietaný protizákonný postup okresného súdu, ktorý neprihliadol na jej prihlášky aj napriek tomu, že podľa jej tvrdení boli úplné, správne, riadne a včas vyplnené a podpísané, pričom ich úplnosť potvrdil aj správca, čím podľa sťažovateľky malo dôjsť k zásahu do jej základného práva na súdnu ochranu, základného práva vlastniť majetok a práva pokojne užívať majetok.

9. Pokiaľ   ide   o medze   zasahovania   ústavného   súdu   do   rozhodovacej   činnosti všeobecných   súdov,   ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   konštantne   zdôrazňuje,   že   nie   je prieskumným   súdom,   nadriadeným   súdom   a   ani   ochrancom   zákonnosti.   Súdna   moc   je v Slovenskej   republike   rozdelená   medzi   všeobecné   súdy   a ústavný   súd,   čo   vyplýva   aj z vnútornej   štruktúry   ústavy   (siedma   hlava   má   dva   oddiely   -   prvý   upravuje   ústavné súdnictvo   a druhý   všeobecné   súdnictvo).   K organizácii   súdnej   moci   ústavný   súd   okrem iného uviedol, že ide o dva samostatné, navzájom jeden od druhého nezávislé, procesne uzavreté systémy výkonu súdnictva, pre každý z nich s osobitne vymedzeným poslaním a osobitnou rozhodovacou právomocou (II. ÚS 1/95).

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže ústavný   súd   zastupovať   všeobecné   súdy,   ktorým   predovšetkým   prislúcha   interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni.

10. Z   postavenia   ústavného   súdu   v systéme   orgánov   ochrany   práva   vyplýva, že v zásade nemá právomoc revidovať skutkové zistenia všeobecných súdov ani správnosť právneho posúdenia veci nimi, a to ani v prípade, ak by s nimi nesúhlasil. Výnimku z tejto zásady predstavuje také rozhodnutie všeobecného súdu alebo jeho postup, ktoré priamo zasahujú   do   základného   práva   alebo   slobody   sťažovateľa,   a preto   vyžaduje   nápravu zo strany ústavného súdu. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie práva   na súdnu   ochranu rozhodnutím   alebo postupom   všeobecného súdu   sa   obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo   medzinárodnou   zmluvou   o ľudských   právach   a základných   slobodách   najmä v tom smere,   či   závery   všeobecných   súdov   sú   dostatočne   odôvodnené,   resp.   či   nie   sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07). Ústavno-súdna korekcia rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je teda možná len v tých prípadoch, ak by rozhodnutie alebo postup všeobecného súdu priamo zasahovali do práva na súdnu ochranu, teda do práva domáhať sa zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde. V prípade   sťažovateľkou   namietaného   postupu   okresného   súdu   spočívajúceho   v tom, že neprihliadol na jej prihlášky v konkurznom konaní, však to tak nie je.

11. Podľa   čl.   46   ods.   l   ústavy   sa   každý   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom   na   inom   orgáne   Slovenskej   republiky.   Ústavný   súd   predovšetkým   poukazuje na skutočnosť, že označené právo bolo sťažovateľke riadne a reálne poskytnuté v konaní pred okresným súdom. Po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka mala v zákonom určenej lehote možnosť prihlásiť svoje pohľadávky prihláškou. Zákonnou podmienkou na vznik postavenia účastníka konkurzného konania je prihlásenie pohľadávky zákonom   ustanoveným   spôsobom.   Ak   však   veriteľ   svoju   pohľadávku   (pohľadávky) neprihlási   zákonom   ustanoveným   spôsobom,   zákonným   dôsledkom   je   nenadobudnutie postavenie   účastníka   konkurzného   konania   podľa   §   24   ods.   1   zákona   o   konkurze a reštrukturalizácii, resp. podľa § 27 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zánik postavenia účastníka konania. Zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že veriteľ zodpovedá za správnosť údajov uvedených v prihláške (najmä § 30 uvedeného zákona), ale aj to, že ani súd, ani správca nie sú povinní vyzvať veriteľa na doplnenie alebo opravu neúplnej alebo nesprávnej prihlášky (§ 29 ods. 9 uvedeného zákona).

12. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii obsahuje viaceré právne normy upravujúce podmienky prihlásenia pohľadávok tak, aby toto prihlásenie bolo možné považovať za ich prihlásenie ,,spôsobom ustanoveným týmto zákonom“. Taktiež upravuje viaceré situácie, keď dôsledkom rôznych právnych skutočností je, že sa na prihlášku neprihliada.

Podľa § 28 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii veriteľ, ktorého pohľadávka voči   úpadcovi   vznikla   pred   vyhlásením   konkurzu,   má   v   konkurze   právo,   aby   jeho pohľadávka   bola   za   podmienok   ustanovených   týmto   zákonom   uspokojená   rozvrhom z výťažku   zo   speňaženia   majetku   podliehajúceho   konkurzu.   Toto   právo   musí   byť v konkurze   riadne   a   včas   uplatnené   prihláškou,   inak   pohľadávku   nemožno   v   konkurze uspokojiť   a   na   práva   z   nej   sa   v   konkurze   neprihliada;   to   platí   rovnako   aj   pre   budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.

Podľa § 28 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlášku spolu s prílohami podáva   veriteľ   v   dvoch   rovnopisoch   správcovi   na   adresu   jeho   kancelárie   a   v   jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pre každú pohľadávku musí byť   predložená   samostatná   prihláška.   V   prihláške   sa   vždy   uvedie   meno,   priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a   príslušenstvo,   a príslušenstvo   s rozdelením   podľa   právneho   dôvodu   vzniku; prihláška sa podáva   na   predpísanom   tlačive,   ktoré   musí   byť   datované   a   podpísané   veriteľom. Ak prihláška   tieto   údaje   neobsahuje,   nie   je   podaná   na   predpísanom   tlačive   alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada.

Podľa § 31 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii po vyhotovení konečného zoznamu   pohľadávok   správca   bezodkladne   doručí   jeden   rovnopis   konečného   zoznamu pohľadávok   na   súd,   pričom   na   súde   porovná   údaje   zapísané   do   konečného   zoznamu pohľadávok s údajmi uvedenými v prihláškach doručených súdu a podľa tohto porovnania priamo na súde pod dohľadom sudcu alebo ním povereného vyššieho súdneho úradníka upraví konečný zoznam pohľadávok; ak sa pri porovnaní týchto údajov zistí, že prihláška doručená správcovi sa nezhoduje s prihláškou doručenou súdu, na prihlášku sa v konkurze neprihliada.

13. Právo   veriteľa   byť   účastníkom   konkurzného   konania   a   s tým   spojené   právo na uspokojenie   pohľadávky   rozvrhom   z výťažku   zo   speňaženia   majetku   podliehajúceho konkurzu   majú   osobitnú   povahu.   Kým   právo   byť   účastníkom   konkurzného   konania je procesným právom (oprávnením) veriteľa, právo na uspokojenie pohľadávky rozvrhom z výťažku   zo   speňaženia   majetku   má   spravidla   základ   v hmotnom   práve.   Procesným predpokladom uspokojenia pohľadávky je však jej riadne uplatnenie prihláškou (zákonom ustanoveným   procesným   spôsobom),   inak   pohľadávku   uspokojiť   v konkurze   nemožno a na práva z nej sa v konkurze neprihliada.

14. Okresný súd na prihlášku sťažovateľky neprihliadol z dôvodov, ktoré jej oznámil prípisom sp. zn. 28 K 24/2008 z 12. decembra 2008, v ktorom uviedol: ,,V právnej veci navrhovateľa - veriteľa... vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu... Vám tunajší súd vo veci Vašej žiadosti o zapísanie do zoznamu veriteľov doručenej tunajšiemu súdu dňa 5. 12. 2008 oznamuje nasledovné: Predložené splnomocnenie nič nemení na názore súdu, že na prihlášku nemožno prihliadať z dôvodu § 29 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. Podľa výpisu z obchodného registra za spoločnosť musia konať vždy spoločne obaja konatelia. Právny úkon, ktorý učinil len jeden z konateľov, je absolútne neplatným právnym úkonom a nevyvoláva   žiadne   právne   účinky.   Ak   by   aj   v   čase   podpisu   prihlášok   existovalo splnomocnenie,   ktoré   oprávňovalo   konať   konateľa   Mgr.   M.   Š.   za   druhého   konateľa spoločnosti,   tak   bolo   potrebné,   aby   táto   skutočnosť   vyplývala   z   vykonaného   právneho úkonu. Z prihlášky doručenej súdu však nevyplýva, že osoba, ktorá prihlášku podpísala, konala ako zástupca inej osoby. V zmysle ust. § 32 ods. 1 Obč. zák. ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. Rovnako nie je možné, aby Mgr. M. Š. jediným podpisom prihlášky súčasne prejavil vôľu sám ako konateľ spoločnosti a súčasne aj ako zástupca druhého z konateľov. Pod ust. § 29 ods. 1 zák.   č.   7/2005   Z.   z.   nespadajú   len   prípady,   keď   podpis   na   prihláške   úplne   absentuje, ale aj tie   prípady,   keď   za   právnickú   osobu   nekonali   štatutárne   orgány   stanoveným spôsobom. V danom prípade totiž konanie len jedného z konateľov obchodnú spoločnosť nezaväzuje. Z tohto pohľadu sa javia prihlášky spoločnosti E., s. r. o. ako nepodpísané.“

15. Takúto   odpoveď   okresného   súdu   na   žiadosť   sťažovateľky   o znovuzapísanie do zoznamu   veriteľov   považuje   ústavný   súd   za   ústavne   konformnú   a akceptovateľnú. Okresný súd oboznámil sťažovateľku s právnymi závermi, ktoré ho viedli k tomu, že na jej prihlášky neprihliadal, pretože ich považoval za nepodpísané, a svoje závery prijateľným spôsobom   odôvodnil.   Sporné   skutočnosti   spočívajúce v rovine   podústavného   práva (obchodného práva a občianskeho práva), na ktorých riešenie majú právomoc všeobecné súdy, v zásade neprislúcha ústavnému súdu bližšie rozvíjať a v zásade mu neprislúcha ani komentovať právne úvahy a závery všeobecného súdu.

16. V záujme presvedčivosti svojho rozhodnutia však ústavný súd stručne uvádza:Konanie podnikateľov upravuje Obchodný zákonník, ktorý v § 13 ods. 1 ustanovuje, že právnická osoba koná štatutárnym orgánom. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podľa § 110 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka spoločenská zmluva musí obsahovať aj spôsob, akým konatelia konajú v mene spoločnosti. Podľa výpisu z obchodného registra sťažovateľky s účinnosťou od 10. marca 2004 v mene sťažovateľky konajú vždy všetci konatelia spoločne.

Z týchto zákonných ustanovení, z výpisu z obchodného registra sťažovateľky a kópií súhrnného   prehľadu,   ktoré   sťažovateľka   pripojila   k sťažnosti   nesporne   vyplýva,   že   za sťažovateľku museli v čase podania prihlášok správcovi a okresnému súdu bezvýnimočne konať   vždy   všetci   konatelia   spoločne.   Zároveň   je   nepochybné,   že   v tom   čase   mala sťažovateľka dvoch konateľov (Mgr. M. Š. a Mgr. J. Š.), a nesporné je aj to (vychádzajúc z tvrdení sťažovateľky), že prihlášky a súhrnný prehľad podpísal za sťažovateľku len jeden konateľ, a to Mgr. M. Š..

Počet   konateľov   každej   spoločnosti   s ručením   obmedzeným,   ako   aj   spôsob ich konania   v mene   spoločnosti   určujú   výhradne   spoločníci   v spoločenskej   zmluve, resp. spoločník   v zakladateľskej   listine.   Bezvýnimočné   spoločné   konanie   všetkých konateľov ustanovené zakladateľskou listinou sťažovateľky je teda prejavom suverénnej a slobodnej vôle spoločníka sťažovateľky, aby konatelia pri právnych úkonoch, ktorými zaväzujú spoločnosť, konali práve tak, ako to spoločník vyjadril v zakladateľskej listine. Z tohto pohľadu sa ústavný súd stotožňuje so závermi okresného súdu, ktorý považoval prihlášky za nepodpísané.

Pokiaľ ide o splnomocnenie, ktoré udelil Mgr. J. Š. ako splnomocniteľ Mgr. M. Š. ako splnomocnencovi, aby ho ,,ako konateľ spoločnosti zastupoval samostatne pri všetkých úkonoch spojených s funkciou konateľa neobmedzene“, pričom ako je ďalej v splnomocnení uvedené,,,splnomocnenec   je   oprávnený   udeliť   plnú   moc   v rovnakom   rozsahu   aj   tretím osobám“, ani toto nič nemení na ústavnej akceptovateľnosti postupu okresného súdu a jeho dôvodov k takémuto postupu. Navyše, podľa názoru ústavného súdu je sporné, či takéto splnomocnenie je vôbec platným právnym úkonom, čo však nie je otázka, ktorej riešenie prislúcha ústavnému súdu, ale patrí do právomoci všeobecných súdov. Stav, keď v prípade zakladateľskou listinou zakotveného spoločného konania všetkých (dvoch) konateľov jeden konateľ splnomocní iného konateľa na svoje zastupovanie pri všetkých úkonoch spojených s funkciou konateľa, totiž neguje (obchádza) vôľu spoločníka vyjadrenú v zakladateľskej listine, a tým obchádza aj zákon, ktorý práve spoločníkovi (spoločníkom) zveruje určenie spôsobu   konania   konateľov   v mene   spoločnosti.   Vôľou   spoločníka   prejavenou v zakladateľskej listine bolo totiž bezvýnimočné spoločné konanie vždy všetkých konateľov spoločnosti. Ak by spoločník chcel prejaviť svoju vôľu, aby v mene spoločnosti konali konatelia samostatne, prejavil by túto svoju vôľu v zakladateľskej listine a následne by sa táto vôľa spoločníka prejavila aj zápisom do obchodného registra. Je preto sporné, či jeden konateľ   môže   v prípade   spoločného   konania   všetkých   (dvoch)   konateľov   platne splnomocniť druhého konateľa na zastupovanie ,,pri všetkých úkonoch spojených s funkciou konateľa   neobmedzene“ a navyše   súhlasiť,   aby splnomocnenec   udelil „plnú   moc v rovnakom rozsahu aj tretím osobám“, a tým obísť (pokiaľ ide o spôsob konania konateľov v mene   spoločnosti)   vôľu   spoločníka   spoločnosti.   Podľa   §   39   Občianskeho   zákonníka je neplatný   právny   úkon,   ktorý   svojím   obsahom   alebo   účelom   odporuje   zákonu   alebo ho obchádza. Ako však už ústavný súd uviedol, riešenie otázky platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu (splnomocnenia) patrí do právomoci všeobecných súdov.

17. K porušeniu   ústavou   garantovaného práva na súdnu   ochranu   by mohlo dôjsť rozhodnutím   alebo   postupom   všeobecného   súdu   nielen   tým,   keby   tento   fakticky   odňal možnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde (napr. II. ÚS 8/2001), ale aj tým, keby tento súd rozhodol arbitrárne, bez náležitého odôvodnenia svojho   rozhodnutia   (napr.   I. ÚS 241/07),   alebo   vtedy,   ak   by   sa   pri   výklade   a aplikácii zákonného   predpisu   natoľko   odchýlil   od   znenia   príslušných   ustanovení,   že   by   zásadne poprel ich účel a význam (napr. III. ÚS 264/05). Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa nezistil žiadnu z týchto ani inú tu výslovne neuvedenú skutočnosť, ktorá   by   postup   okresného   súdu   vo   vzťahu   k   sťažovateľke   urobila   ústavne neakceptovateľným,   a   teda   vyžadujúcim   ústavno-súdnu   korekciu.   Sťažovateľka   mala možnosť   prihlásiť svoje   pohľadávky   zákonom   ustanoveným   spôsobom,   keďže   tak   však podľa   právneho   záveru   okresného   súdu   neurobila,   v súlade   so   zákonom   nenadobudla postavenie účastníka konkurzného konania.

18. Pokiaľ   ide   o namietané   porušenie   základného   práva   vlastniť   majetok   a   práva pokojne užívať majetok,   ústavný   súd vo   svojej   judikatúre   zdôraznil,   že všeobecný   súd v zásade nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a slobôd hmotného charakteru (kam patrí aj právo vlastniť majetok, resp. pokojne užívať majetok), ak toto porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavno-procesné princípy postupu vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy (napr. II. ÚS 78/05).

19. O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   v zmysle   judikatúry   ústavného   súdu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný   súd   nezistí   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II.   ÚS 101/03 alebo IV. ÚS 136/05).

20. Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   pri   jej   predbežnom prerokovaní   ako   zjavne   neopodstatnenú   v celom   rozsahu   odmietol,   pričom   vzhľadom na odmietnutie   sťažnosti   nemohol rozhodovať   o ďalších   návrhoch   sťažovateľky,   ktoré sú viazané na vyhovenie sťažnosti (príkaz okresnému súdu obnoviť stav pred porušením a prinavrátiť   sťažovateľke   evidovanie   veriteľa   v zozname   veriteľov   v predmetnom konkurznom konaní).

P o u č e n i e :   Proti rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júla 2009