znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 198/08-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júna 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. B.   a spol., všetci bytom v P., zastúpených advokátom JUDr. I. G., P., ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   a podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním   a rozhodnutím Krajského   súdu v Trenčíne sp. zn. 19 Co 155/2007 zo 6. septembra 2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. a spol.,   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len   „ústavný súd“)   bola   faxom 3. decembra 2007 a následne poštou 10. decembra 2007 doručená sťažnosť M. B. a spol. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru konaním a rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 19 Co 155/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 1. októbra 2007.

Sťažovatelia   v súvislosti   s označeným   postupom   a   rozhodnutím   krajského   súdu konkrétne namietali porušenie svojich majetkových práv z titulu získania bezdôvodného obohatenia žalobcom na ich úkor.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania.

Sťažovatelia   namietali   porušenie   svojich   práv   v konaní,   v ktorom   boli   žalovaní z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia, ktoré malo získať žalované spoločenstvo. Tento nárok žalobca opieral o názor, že žalovaná suma mu patrí z dôvodu neplatnosti nájomnej zmluvy, keďže vlastníkom prenajatého priestoru neboli vlastníci bytov v bytovom dome (sťažovatelia) zapísaní v katastri, a teda ani ich spoločenstvo, ktorému za prenájom platil, ale niekto iný.

Sťažovatelia uvádzali:„Ústavnou   sťažnosťou   sa   domáhame   práva   na   spravodlivý   proces,   ktoré   bolo porušené   tým,   že   sme   neboli   vypočutí   ako   vlastníci   bytov   a spoluvlastníci   nebytových priestorov a zároveň sa rozhodovalo o našom majetkovom práve.

(...) Táto zákonná lehota je dodržaná, nakoľko predmetný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 6. 9.2007 nadobudol právoplatnosť 1.10.2007.“

Konanie   pred   ústavným   súdom   je   začaté   dňom   doručenia   návrhu   (§   18   ods.   1 v spojení s § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde) ústavnému súdu. Formu návrhu výslovne upravuje zákon o ústavnom súde, podľa ktorého „návrh na začatie konania sa Ústavnému súdu podáva písomne“ (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Pretože pre konanie pred ústavným   súdom   možno   subsidiárne   použiť   úpravu   obsiahnutú   v občianskom   súdnom poriadku,   treba   vychádzať   rovnako   z ustanovenia   §   42   ods.   1   Občianskeho   súdneho poriadku,   podľa   ktorého   podanie   možno   urobiť  ...   telefaxom   (...);   podanie   urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do 3 dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.  

Podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   je   jednou   zo   zákonných   podmienok prijatia sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (I. ÚS 38/98). Vzhľadom   na   to, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   ústavnosti, a pretože napadnuté rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 1. októbra 2007 a predmetná sťažnosť bola podaná až 10. decembra 2007 - na podanie z 3. decembra 2007 sa neprihliadlo, lebo v 3-dňovej lehote sa nedoplnilo o originál - keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd ju posúdil ako návrh podaný oneskorene.

Ako obiter dictum ústavný súd dodáva, že o predmetnej sťažnosti by ani tak nemohol konať   a meritórne   rozhodovať,   lebo   sťažovatelia   neboli   účastníkmi   konania   pred všeobecným súdom ako fyzické osoby, takže jej prerokovaniu by bránila ďalšia prekážka, ktorou je princíp subsidiarity ústavnej sťažnosti.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2008