znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 198/03-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť M. T., bytom D., vo veci porušenia jej práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a ods. 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného   súdu   v Považskej   Bystrici   sp.   zn.   8   C   1048/90   z 2.   mája   1991   v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 10 Co 257/91 zo 14. augusta 1991 a rozsudkom   Okresného   súdu   v Považskej   Bystrici   sp.   zn.   5   C 335/91   z 10.   júna   1991 v spojení   s rozsudkom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   10 Co 269/91 z 21. augusta 1991 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. T.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra 2003   doručená   sťažnosť   M.   T.,   bytom   D.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   v spojení s doplňujúcim podaním zo 16. októbra 2003 (ďalej len „sťažnosť“) namietala porušenie jej práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a ods. 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 8 C 1048/90 z 2. mája 1991 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 10 Co 257/91 zo 14. augusta 1991 a rozsudkom okresného súdu sp. zn. 5 C 335/91 z 10. júna 1991 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 10 Co 269/91 z 21. augusta 1991 (ďalej len „napadnuté rozsudky“).

Konkrétne namietala, že napadnutými rozsudkami okresného súdu a krajského súdu boli   podľa   označených   článkov   ústavy   porušené   „predovšetkým   právo   vlastniť majetok so zabezpečením   rovnakého   zákonného   obsahu   a ochrany   vlastníckeho   práva   všetkých vlastníkov, základných práv, právo na vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu a slobôd ako aj právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a taktiež neodňateľnosť, nescudziteľnosť a nezrušiteľnosť týchto mojich práv“.

Sťažovateľka   v sťažnosti   napokon   uviedla,   že   „Ústavnú   sťažnosť   podávam v súčasnej   dobe vzhľadom   na skutočnosť,   že list vlastníctva   č.   231 k.   ú. Dúlov   v jeho originálnej písomnej podobe vedený Správou katastra Ilava bol zalepený bielym papierom so   zápisom   údajného   vlastníctva   J.   D.,   byt.   D.,   a tak   nebolo   možné   zistiť   skutočný vlastnícky vzťah podľa listinného operátu katastra nehnuteľností a toto bolo zistené súdnym znalcom dňa 5. 8. 2003 na Správe katastra v Ilave“. K sťažnosti boli pripojené napadnuté rozsudky   a výpisy   z katastra   nehnuteľností   Katastrálneho   úradu   v Trenčíne,   302   Správy katastra Ilava, z 5. augusta 2003.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak   [§   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže   ústavný súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Predmetom   sťažnosti   je   údajné   porušenie   základných   práv   sťažovateľky   podľa označených   článkov   ústavy,   ktorého   sa   mali   dopustiť   okresný   súd   a krajský   súd napadnutými rozsudkami. Ústavný súd konštatuje, že doručením rozsudku krajského súdu účastníkom konania sa v obidvoch prípadoch stali právoplatnými aj rozsudky okresného súdu a že všetky napadnuté rozsudky sú z roku 1991.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že na prerokovanie tejto veci nemá právomoc rationae temporis. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nemá právomoc skúmať a rozhodovať o porušení základných práv a slobôd, ktoré nastalo pred   dňom,   keď   bol   ústavný   súd   konštituovaný   a keď   nadobudol   účinnosť   zákon o ústavnom súde, t. j. pred 15. februárom 1993 (pozri napr. I. ÚS 34/02, I. ÚS 74/02, I. ÚS 49/93, I. ÚS 15/97, I. ÚS 19/00).

K tomu   ústavný   súd   dodáva,   že   predložené   výpisy   z katastra   nehnuteľností z 5. augusta 2003 nie sú takou skutočnosťou, ktorá vo vzťahu k napadnutým rozsudkom môže založiť právomoc ústavného súdu, resp. predĺžiť lehotu na podanie sťažnosti, tak ako to tvrdila sťažovateľka. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom   zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť (pozri   napr.   IV.   ÚS   14/03).   Ústavný   súd   konštatuje,   že   napadnuté   rozsudky   nadobudli právoplatnosť   ešte   predtým,   než   boli   pripojené   výpisy   z katastra   nehnuteľností   vydané. Odhliadnuc od toho, že zo sťažnosti nevyplýva žiadna ústavne relevantná súvislosť medzi napadnutými   rozsudkami   a týmito   výpismi,   bola   predmetná   sťažnosť   v každom   prípade podaná v čase (22. októbra 2003), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom   súde.   Ústavný   súd   sa   preto   nemohol   zaoberať   opodstatnenosťou   námietok v sťažnosti uvedených.

Z tohto dôvodu bolo potrebné predmetnú sťažnosť odmietnuť podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2003