znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 197/09-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. L., P., zastúpeného advokátom JUDr. R. S., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 117/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. L.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2009 doručená sťažnosť M. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 117/2003.

2.   Sťažovateľ   v sťažnosti   uvádza,   že   spoločnosť   O.,   s.   r.   o.,   P.,   podala   žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru proti sťažovateľovi na okresnom súde 14. mája 2003, ktorá je vedená pod sp. zn. 14 C 117/2003. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol: „Na uvedenú   žalobu...   reagoval   podaním   žalobného   protinávrhu   a   to   podaním   žaloby o vyplatenie nevyplatenej mzdy, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku a odstupného za výpovednú   dobu   dňa   7.   10.   2003   proti   spoločnosti   O.,   s. r.   o...   Tomuto   konaniu   bola pridelená sp. zn. 11 C 235/03...

Okresný súd Prešov vydal dňa 1. 12. 2003 v tejto právnej veci platobný rozkaz č. k. 11 C 235/03... Žalobe navrhovateľa M. L. o vyplatenie mzdových nárokov bolo v celom uplatnenom rozsahu vyhovené...

Spoločnosť O., s. r. o. podala dňa 17. 12. 2003 odpor proti tomuto platobnému rozkazu...

Žalobca O. s. r. o. podal dňa 16. 7. 2004... žalobu o náhradu škody o zaplatenie 24.300,- Sk a to ako vzájomný návrh v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 117/03. Súd spojil konanie o tomto návrhu s už existujúcimi oboma návrhmi a teda konanie v ďalšom bolo označované ako konanie o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, o náhrade mzdy a o náhrade škody...

Až na ďalšom pojednávaní konanom dňa 14. 2. 2005,... súd rozhodol o všetkých žalobných nárokoch...

Proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 14 C 117/03 zo dňa 14. 2. 2005 podal žalobca O., s. r. o. odvolanie...

Krajský súd Prešov na to reagoval vydaním uznesenia č. k. 6 Co/8/2006 zo dňa 13. 1. 2006,   ktorým   o   odvolaní   tohto   žalobcu   proti   rozsudku   Okresného   súdu   Prešov   č.   k. 14 C 117/03   zo   dňa   14.   2.   2005   rozhodol   tak,   že   vrátil   vec   súdu   prvého   stupňa   ako predčasne predloženú...

Medzičasom sa navrhovateľ dozvedel zo súdneho spisu ako aj z internetu, že dňa 3. 1. 2006 bol žalobca... vymazaný z obchodného registra (dôvod výmazu: ex offo ). Túto skutočnosť zároveň (sťažovateľ, pozn.) zistil aj z obsahu uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 14 C 117/2003-107 zo dňa 25. 5. 2006, ktorým konanie ako také zastavil z dôvodu, že súd zistil, že účastník konania O. s. r. o. bol ku dňu 3. 1. 2006 vymazaný z obchodného registra.“

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Určuje   sa,   že   základné   právo   navrhovateľa   M.   L.   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zo strany Okresného súdu Prešov vedenom týmto súdom v konaní č. k. 14 C 117/03 bolo porušené. Navrhovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €, ktoré je povinný Okresný súd Prešov vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   117/2003   došlo   k porušeniu   jeho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažnosť bolo potrebné odmietnuť z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri   napr.   I. ÚS   120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   zistil,   že   okresný   súd   uznesením   č.   k. 14 C 117/03-107   z   25.   mája   2006   konanie   vo   veci   zastavil   z dôvodu,   že „...   účastník konania... bol ku dňu 3. 1. 2006 vymazaný z obchodného registra“, a tým stratil spôsobilosť konať pred súdom. Toto uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľovi doručené 5. júna 2006.

Konanie   pred   okresným   súdom,   postup   ktorého   bol   sťažovateľom   (zastúpeným kvalifikovaným   advokátom)   namietaný,   bolo   právoplatne   skončené   21.   júna   2006. Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 8. júna 2009, teda dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty, preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako oneskorene podanú.

5.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júla 2009