znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 197/06-39

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   augusta   2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov   Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť Ing. R. R., B., zastúpenej advokátom JUDr. P. D., B., vo   veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 155/94 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 155/94 p o r u š i l základné právo Ing. R. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   155/94 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. R. R. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk (slovom   sedemdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Ing.   R.   R. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   5 760   Sk (slovom päťtisícsedemstošesťdesiat slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   advokáta   JUDr.   P.   D.,   B.   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 21. júna 2006 č. k. I. ÚS 197/06-26 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. R. R. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Bratislava I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 14 C 155/94.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 5. októbra 1994 podala okresnému súdu návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) po rozvode proti   bývalému   manželovi   Ing.   P.   V.,   (ďalej   len   „odporca“).   Na základe   potvrdenia okresného súdu sp. zn. D 349/01 do konania vstúpili dve dcéry odporcu, ktoré prichádzali do úvahy ako dedičky zo zákona - Mgr. S. P. a JUDr. S. V. (spolu ďalej len „odporkyne“). Okresný   súd   vo   veci   rozhodol   rozsudkom   z 19. septembra   2001,   proti   ktorému   podali odporkyne   odvolanie.   Krajský   súd   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením č. k. 4 Co   33/03-198   z   31. marca   2003   zrušil   rozsudok   okresného   súdu   a vec   mu   vrátil na ďalšie konanie. Vec do podania sťažnosti ústavnému súdu nie je právoplatne skončená.

Podľa   sťažovateľky   okresný   súd   koná   v jej   veci   so   zbytočnými   prieťahmi,   čím sa predlžuje stav jej právnej neistoty.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prerokovaní rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo Ing. R. R., (...) bytom B. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   1,   Bratislava,   v   konaní   pod sp. zn. 14 C 155/94-140 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   1,   B.   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   pod sp. zn. 14 C 155/94-140 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. R. R. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 250.000 Sk, ktoré je povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava 1 je povinný nahradiť trovy konania v sume 5.760 Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia advokátovi, JUDr. P. D., B.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda Mgr. M. L. listom sp. zn. Spr. 2147/04 z 20. júla 2006 a právny zástupca sťažovateľky listom z 3. augusta 2006.

2.   1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem prehľadu   procesných úkonov uviedol:

„(...) netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti, súhlasím s tým, aby (...) Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...) V súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu k dnešnému dňu nebolo skončené   doplnenie   dokazovania   a súd   nariadil   vo   veci   znalecké   dokazovanie   znalcom z odboru   stavebníctvo,   odvetvie   oceňovania   nehnuteľností.   Z   dôvodu,   že   sťažovateľka Ing. R.   R.   sa   nedostavila   k ohliadke   rodinného   domu,   neposkytla   znalcovi   potrebnú súčinnosť listom doručeným súdu dňa 09. 06. 2005 znalec oznámil túto skutočnosť súdu s tým,   že   menovaná   nerešpektuje   termín   ohliadky.   Listom   zo   dňa   16.   06.   2005   bola sťažovateľka vyzvaná pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty na poskytnutie súčinnosti súdnemu znalcovi. (...)

Ako to vyplýva z priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14 C 155/94 nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní zo strany konajúcej sudkyne. Prieťahy   v konaní   boli   spôsobené   nečinnosťou   účastníkov   konania,   ktorí   neposkytli požadovanú súčinnosť pri znaleckom dokazovaní.“

2. 2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu v mene svojej mandantky uviedol:

„(...) klientka netrvá na ústnom pojednávaní o prijatom návrhu. (...) nie je pravdou, že súdnemu znalcovi som neposkytla potrebnú súčinnosť. Znalec určil   termín   ohliadky   nehnuteľnosti   na   deň   9.   6.   2005.   Kontaktovala   som   sa   ihneď so znalcom a dohodla termín ohliadky o týždeň, ktorej som sa zúčastnila. Znalec doručil posudok súdu 24. 6. 2005. Už z tohto dátumu jednoznačne vyplýva, že som nezapríčinila prieťahy v konaní...“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu   sťažnosti,   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 14 C 155/94:

- 5.október   1994   –   sťažovateľka   sa   návrhom   podaným   okresnému   súdu   domáhala vysporiadania BSM po rozvode;

- 28. október 1994 – okresný súd zaslal návrh na vyjadrenie odporcovi, na adresu uvedenú v návrhu sa mu však zásielku nepodarilo doručiť;

- 10.   január   1995   –   prostredníctvom   centrálnej   evidencie   obyvateľstva   ako   aj   polície zisťoval okresný súd adresu pobytu odporcu;

- 18.   január   1995   –   z centrálnej   evidencie   obyvateľov   bola   okresnému   súdu   oznámená adresa pobytu odporcu, totožná s adresou uvedenou v návrhu;

- 19. január 1995 – políciou bolo okresnému súdu oznámené, že iná adresa pobytu odporcu než aká je uvedená v návrhu nie je známa;

- 7. február 1995 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby oznámil miesto aktuálneho pobytu odporcu;

- 13.   február   1995   –   sťažovateľka   oznámila okresnému   súdu   miesto   aktuálneho pobytu odporcu;

- 14.   február   1995   –   okresný   súd   zaslal   návrh   na   vyjadrenie   odporcovi   (doručený 20. februára 1995);

- 4. júl 1995 – sťažovateľka žiadala nariadiť pojednávanie;

- 21. august 1995 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. september 1995;

- 27.   september   1995   –   pojednávanie   bolo   z dôvodu   neprítomnosti   odporcu,   ktorý si neprevzal   predvolanie,   odročené   na   15.   november   1995   za   účelom   jeho   opätovného predvolania pod hrozbou predvedenia a uloženia poriadkovej pokuty;

- 15.   november   1995   –   pojednávanie   bolo   na   žiadosť   účastníkov   odročené   na   neurčito za účelom poskytnutia im 40-dňovej lehoty na pokus o mimosúdne urovnanie sporu, s tým, že   právny   zástupca   sťažovateľky   v tejto   lehote   oznámi   okresnému   súdu,   či došlo k mimosúdnemu urovnaniu sporu;

- 5. december 1995 – právny zástupca sťažovateľky oznámil okresnému súdu, že odporca na ich výzvu na mimosúdne urovnanie sporu vôbec nereagoval a dokonca si ani neprevzal výzvu, takže žiadal nariadiť vo veci pojednávanie;

- 2. august 1996 – sťažovateľka opätovne žiadala nariadiť pojednávanie, ako aj predvedenie odporcu   prostredníctvom   polície,   pretože   sa   zámerne   vyhýba   kontaktu   s ňou,   čím je znemožnené akékoľvek rokovanie o mimosúdnom urovnaní sporu;

- 5. august 1996 – okresný súd nariadil pojednávanie na 9. október 1996;

- 9.   október   1996   –   pojednávanie   bolo   bez   meritórneho   prejednania   veci   odročené na neurčito z dôvodu neprítomnosti odporcu, ktorý nemal vykázané doručenie predvolania s tým, že okresný súd bude zisťovať jeho pobyt;

- 22. október 1996 – okresný súd zisťoval prostredníctvom polície aj centrálnej evidencie obyvateľstva miesto pobytu odporcu;

- 11. december 1996 – centrálna evidencia obyvateľstva oznámila okresnému súdu adresu pobytu odporcu totožnú s adresou uvedenou v návrhu;

- 12. december 1996 – políciou bol okresnému súdu oznámený pobyt odporcu na adrese uvedenej v návrhu;

- 15. január 1997 – okresný súd nariadil pojednávanie na 19. február 1997;

- 17.   február   1997   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   vyjadrenie   odporcu   k návrhu sťažovateľky;

- 19.   február   1997   –   z dôvodu   práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne   bolo   pojednávanie odročené na neurčito;

- 17. marec 1997 – okresnému súdu bolo doručené stanovisko sťažovateľky k vyjadreniu odporcu zo 17. februára 1997;

- 9. apríl 1997 - okresný súd nariadil pojednávanie na 30. máj 1997;

- 30. máj 1997 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti odporcu, ktorý nemal doručené predvolanie, odročené na 10. september 1997 za účelom jeho opätovného predvolania pod hrozbou predvedenia a uloženia poriadkovej pokuty;

- 10.   september   1997   –   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   účastníkov   konania   odročené na 14. október   1997   za   účelom   predvolania   svedka   a predloženia   okresným   súdom požadovaných listinných dôkazov účastníkmi konania;

- 18.   september   1997   –   sťažovateľka   predložila   požadované   listinné   dôkazy (potvrdenia o pôžičke   a jej   splácaní,   doklady   od   osobného   motorového   vozidla),   ako aj fotodokumentáciu   spornej   nehnuteľnosti   –   chaty   patriacej   do   BSM   pred   a po   jej rekonštrukcii;

- 14.   október   1997   –   pojednávanie   bolo   z dôvodu   práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne odročené na 11. november 1997;

- 11. november 1997 – pojednávanie bolo z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti odporcu odročené na 10. december 1997 za účelom opätovného predvolania odporcu a neprítomného svedka;

- 10. december 1997 – pojednávanie bolo po vypočutí svedka odročené na neurčito s tým, že „súd zváži ďalšie dokazovanie“;

- 18. február 1998 – okresný súd nariadil pojednávanie na 18. marec 1998;

- 18. marec 1998 – pojednávanie sa neuskutočnilo pre neprítomnosť zákonnej sudkyne;

- 13. máj 1998 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na neurčito z dôvodu nariadenia   znaleckého   dokazovania   na   ocenenie   spornej   nehnuteľnosti   -   chaty   patriacej do BSM;

- 26. august 1999 – okresný súd žiadal, aby sťažovateľka oznámila, či trvá na návrhu alebo ho berie späť v celom rozsahu;

- 1. október 1999 – sťažovateľka sa vyjadrila k sporu a oznámila, že na návrhu trvá;

- 23.   november   1999   –   okresný   súd   uznesením   uložil   súdnemu   znalcovi   z odboru oceňovania nehnuteľnosti, aby do 30 dní ocenil nehnuteľnosť - chatu patriacu do BSM (uznesenie bolo súdnemu znalcovi doručené 3. decembra 1999) a účastníkom bola uložená povinnosť zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie;

- 25. január 2000 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok;

- 17. február 2000 – okresný súd nariadil pojednávanie na 28. apríl 2000;

- 12. apríl 2000 – okresný súd bez uvedenia dôvodu zmenil nariadený termín pojednávania z 28. apríla 2000 na 14. jún 2000;

- 5.   jún   2000   –   z pokladne   okresného   súdu,   ktorá   vymáhala   od   odporcu   preddavok na znalecké dokazovanie na základe uznesenia z 23. novembra 1999, bolo okresnému súdu oznámené, že odporca 7. apríla 2000 zomrel;

- 14. jún 2000 – okresný súd na pojednávaní po zistení, že dedičské konanie po odporcovi je vedené pod sp. zn. D 349/00, konanie uznesením prerušil;

- 18. september 2000 – odporkyne (dcéry odporcu z prvého manželstva ako jeho dedičky) žiadali,   aby   okresný   súd   pokračoval   v konaní   a aby   upravil   užívacie   právo   k spornej nehnuteľnosti - chaty patriacej do BSM;

- 30. november 2000 – okresný súd zaslal žiadosť odporkýň na vyjadrenie sťažovateľke;

- 11. december 2000 – sťažovateľka sa vyjadrila k podaniu odporkýň;

- 5. január 2001 – okresný súd nariadil pojednávanie na 21. február 2001;

- 21. február 2001 – pojednávanie bolo odročené na 21. marec 2001 a okresnému súdu bolo doručené potvrdenie o tom, že ako dedičia po odporcovi prichádzajú do úvahy odporkyne (jeho dve dcéry) a dedičské konanie ešte nebolo skončené;

- 14. marec 2001 – odporkyne zaujali stanovisko k vyjadreniu sťažovateľky z 11. decembra 2000 a súčasne žiadali, aby okresný súd predbežným opatrením do právoplatného skončenia sporu upravil užívacie právo k spornej chate patriacej do BSM;

- 21. marec 2001 – po vypočutí účastníkov okresný súd na pojednávaní uznesením zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia a pojednávanie odročil na neurčito s tým, že „bude pokračovať v konaní po právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí predbežného opatrenia“ (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. máj 2001);

- 23. apríl 2001 – sťažovateľka sa vyjadrila k návrhu odporkýň;

- 27.   júl   2001   –   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   14.   september   2001   a súčasne vyžiadal od Slovenskej sporiteľne, a. s. (ďalej len „sporiteľňa“), informáciu o tom, či bola odporcovi poskytnutá pôžička v rokoch 1985 – 1990, v akej výške, kto ju splácal a aký je jej prípadný zostatok, pričom rovnaké informácie žiadal okresný súd aj o stave pôžičky, ktorá bola poskytnutá spolu sťažovateľke a odporcovi;

- 10. a 30. august 2001 – okresnému súdu boli doručené vyžiadané správy od sporiteľne;

- 14. september 2001 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov, ktorí nemali návrhy na ďalšie dokazovanie, odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 19. september 2001;

- 19. september 2001 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým spornú chatu patriacu   do BSM   prikázal   do   vlastníctva   sťažovateľky   a súčasne   rozhodol,   že   určitá finančná suma, ktorú mala sťažovateľka zaplatiť z dôvodu vysporiadania BSM sa zahrnie do dedičstva po zomrelom odporcovi;

- 5. november 2001 – odporkyne podali odvolanie proti rozsudku okresného súdu;

- 6. november 2001 – okresný súd zaslal odvolanie odporkýň na vyjadrenie sťažovateľke;

- 16. november 2001 – sťažovateľka podala odvolanie proti rozsudku;

- 19.   november   2001   –   okresný   súd   zaslal   odvolanie   sťažovateľky   na   vyjadrenie odporkyniam,   sťažovateľke   uznesením   uložil   zaplatiť   poplatok   za   odvolanie   a súčasne ju predvolal na informatívny výsluch na 5. december 2001;

- 5. december 2001 – napriek predvolaniu (doručené 5. decembra 2001) sa sťažovateľka na informatívnom výsluchu nezúčastnila a preto bol odročený na 19. december 2001;

- 10.   december   2001   –   sťažovateľka   zaplatila   súdny   poplatok   za   odvolanie   a súčasne sa vyjadrila k odvolaniu odporkýň;

- 19. december 2001 – sťažovateľka sa nedostavila na informatívny výsluch, pretože jej nebolo včas doručené predvolanie (doručené až 27. decembra 2001). Výsluch bol odročený na 25. január 2002;

- 25.   január   2002   –   sťažovateľka   na   informatívnom   výsluchu   vysvetlila,   prečo sa nedostavila   na   predchádzajúce   termíny   a   oznámila,   že   rozsudok   jej   bol   doručený 3. novembra 2001;

- 28.   január   2002   –   spis   bol   doručený   krajskému   súdu   na   konanie   o odvolaniach sťažovateľky a odporkýň;

- 29. júl 2002 – spis bol vrátený okresnému súdu ako predčasne predložený, za účelom zistenia   okolností   doručovania   rozsudku   sťažovateľke,   t. j.   aby   sťažovateľka   predložila dôkaz   o tom,   že   v čase   jeho   doručovania   sa   nachádzala   v zahraničí,   ako   aj   za   účelom zistenia, či sa odvolaním sťažovateľka domáha aj opravy odôvodnenia rozsudku, pretože tú by mal vykonať okresný súd;

- 4. september 2002 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby predložila hodnoverný dôkaz, že v čase uloženia zásielky na pošte sa nachádzala v zahraničí a tiež aby konkretizovala v akom rozsahu žiada opravu odôvodnenia rozsudku;

- 16. september 2002 – sťažovateľka oznámila, že žiada zmenu rozsudku v časti, v ktorej peňažná suma z BSM pripadá do dedičstva po odporcovi;

- 13.   november   2002   –   okresný   súd   žiadal,   aby   sťažovateľka   zdokladovala   svoju neprítomnosť   v čase   doručovania   rozsudku   a súčasne   aby   oznámila,   či   žiada   opraviť odôvodnenie rozsudku a v akom rozsahu;

- 9. december 2002 – okresnému súdu bolo od sťažovateľky doručené potvrdenie, že v čase doručovania   rozsudku   (od   24.   októbra   2001   do   2.   novembra   2001)   bola   pracovne v zahraničí a súčasne upresnila v čom žiada opravu odôvodnenia rozsudku;

- 6.   február   2003   –   okresný   súd   zaslal   spis   krajskému   súdu   bez   opravy   odôvodnenia rozsudku   z dôvodu,   že   sťažovateľkou   požadovaná   zmena   odôvodnenia   sa   týka   zmeny skutkového stavu, ktorý nekorešponduje s vykonaným dokazovaním;

- 11. február 2003 – spis bol doručený krajskému súdu;

- 31.   marec   2004   –   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   4   Co   33/03   z dôvodu   nedostatočne zisteného   skutkového   stavu   zrušil   rozsudok   okresného   súdu   v napadnutej   časti   (okrem výroku o trovách) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie;

- 27. júl 2004 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 30. september 2004 – okresný súd žiadal od sporiteľne informáciu o zostatku pôžičky poskytnutej   spolu   sťažovateľke   a odporcovi   z dôvodu   rozporuplných   informácii,   ktoré vyplývali   z   už   sporiteľňou   poskytnutých   dokladov   a dôkazov   predložených sťažovateľkou a súčasne žiadal od Okresného súdu Bratislava V zapožičať exekučný spis sp. zn. 15 E 358/97 z exekučného konania, v ktorom bolo od odporcu vymáhané zaplatenie inej pôžičky;

- 21. október 2004 – sporiteľňa oznámila okresnému súdu aktuálny zostatok nesplateného úveru s tým, že ďalšie požadované informácie bude potrebné vyhľadať v ich centrálnom archíve, preto budú poskytnuté okresnému súdu neskôr;

- 26. október 2004 – sporiteľňa zaslala okresnému súdu   zvyšné požadované informácie o splácaní úveru s podrobným rozpisom splátok;

- 16. november   2004 –   okresný   súd   opakovane žiadal   od   Okresného súdu   Bratislava V zapožičanie exekučného spisu sp. zn. 15 E 358/97;

- 16. december 2004 - okresný súd opätovne vyzval Okresný súd Bratislava V, aby mu zapožičal exekučný spis sp. zn. 15 E 358/97;

- 29.   december   2004   –   Okresný   súd   Bratislava   V oznámil   okresnému   súdu,   že   žiadaný exekučný   spis   nemá,   pretože   v roku   1997   na   tomto   súde   nebolo   exekučné   oddelenie a odporučil mu obrátiť sa na Okresný súd Bratislava IV;

- 21. február 2005 – okresný súd uznesením uložil súdnemu znalcovi z odboru oceňovania nehnuteľností, aby do 30 dní určil trhovú cenu chaty patriacej do BSM bez nákladov, ktoré do nej po zániku BSM investovala sťažovateľka (uznesenie bolo súdnemu znalcovi bolo doručené 7. marca 2005);

- 6. apríl 2005 – súdny znalec oznámil, že bude meškať s predložením znaleckého posudku, pretože v ním určenom termíne sa sťažovateľka nedostavila k vykonaniu obhliadky spornej nehnuteľnosti a žiadal, aby jej túto povinnosť uložil okresný súd;

- 3. máj 2005 – okresný súd zaslal spis súdnemu znalcovi, aby do 30 dní od jeho doručenia vypracoval znalecký posudok (spis bol súdnemu znalcovi doručený 4. mája 2005);

- 9.   jún   2005   –   súdny   znalec   oznámil   okresnému   súdu,   že   sťažovateľka   nerešpektuje nariadené   termíny   obhliadky   nehnuteľnosti   a   súčasne   žiadal   o upresnenie   jeho   úlohy zahrnúť   alebo   nezahrnúť   do   trhovej   hodnoty   nehnuteľnosti   náklady   vynaložené sťažovateľkou po zániku BSM;

- 16. jún 2005 – okresný súd uložil sťažovateľke pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, aby poskytla súčinnosť súdnemu znalcovi;

- 24. jún 2005 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok;

- 22. júl 2005 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom;

- 26. august 2005 – odporkyne sa vyjadrili k znaleckému posudku;

- 29. september 2005 – okresný súd vyzval súdneho znalca, aby opravil znalecký posudok a v súlade s uznesením   určil   všeobecnú   trhovú   cenu nehnuteľnosti   k 18. novembru 1991 (zánik BSM) a v prípade, že to nie je možné, aby oznámil dôvody;

- 14.   október   2005   –   súdny   znalec   oznámil   okresnému   súdu,   že   znalecký   posudok vypracoval   správne   a určil   trhovú   hodnotu   nehnuteľnosti   k 18.   novembru   1991   bez zohľadnenia nákladov vynaložených sťažovateľkou, tak ako mu to uložil okresný súd;

- 14.   december   2005   –   okresný   súd   zaslal   doplňujúce   stanovisko   súdneho   znalca na vyjadrenie účastníkom konania;

- 2. marec 2006 – okresný súd uznesením rozhodol o odmene súdneho znalca.

Od 2. marca 2006 okresný súd vo veci nekonal.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 155/94 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v napadnutom   konaní,   v ktorom   sa   rozhodovalo   o vyporiadaní   BSM   po   rozvode, môže predstavovať určitý stupeň zložitosti. Posudzovanú dĺžku konania však v danom prípade nebolo možné pripísať iba zložitosti veci, ale, ako to bude ďalej vyhodnotené, aj správaniu sťažovateľky a postupu okresného súdu.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateľky.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný v období od:

- od 5. decembra 1995 do 5. augusta 1996, t. j. 8 mesiacov;

- od 13. mája 1998 do 23. novembra 1999, t. j. viac ako 18 mesiacov (počas tejto doby okresný súd len vyzval sťažovateľku na oznámenie, či trvá na návrhu);

- od 2. marca 2006 do rozhodnutia ústavného súdu, t. j. viac ako 5 mesiacov.

Okresný   súd   teda   počas   najmenej   dvoch   rokov   a siedmich   mesiacov   vo   veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas napadnutého súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani správania účastníkov, ale predovšetkým v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   sa   domáhala   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia vo výške 250 000 Sk.

Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na celkovú (takmer dvanásťročnú) dĺžku označeného konania a na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, považuje za primerané vo výške 70 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca   sťažovateľky   si   uplatnil   a vyúčtoval trovy   za právne zastúpenie v celkovej výške 5 760 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   ústavný   súd   vychádzal   z ustanovení   z §   1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb.   Základná sadzba   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2006   je   2 730   Sk   a hodnota režijného paušálu je 164 Sk.

Sťažovateľke patrí náhrada trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2006   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia   a   podanie   ústavnému   súdu)   vo   výške   5 460   Sk a dvojnásobok režijného paušálu vo výške 328 Sk, t. j. spolu 5 888 Sk.

Keďže právny zástupca sťažovateľky si uplatnil trovy vo výške 5 760 Sk, ústavný súd sťažovateľke priznal náhradu trov v požadovanej výške 5 760 Sk tak, ako je to uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2006