znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 197/05-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2006 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť E. G., bytom K., G. T., rod. G., bytom K., a Mgr. L. G., bytom K. zastúpených advokátom JUDr. R. B., K., vo veci namietaného porušenia základného práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   čl. 48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 105/94 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Košice   -   okolie   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   105/94 p o r u š i l   základné právo E. G., G. T., rod. G., a Mgr. L. G., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Košice   - okolie v konaní vedenom   pod sp.   zn. 13 C 105/94 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   E.   G.,   G.   T.,   rod.   G.,   a Mgr.   L.   G. p r i z n á v a   primerané   finančné zadosťučinenie v sume každému po 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice   - okolie p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. E. G., G. T., rod. G., a Mgr. L. G. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice

- okolie p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. R. B., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2005 doručená sťažnosť Ing. L. G., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R. B., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 105/94.

Právny zástupca sťažovateľa 18. novembra 2005 ústavnému súdu písomne oznámil, že „V   priebehu   napadnutého   konania,   konkrétne   dňa   (...)   sťažovateľ   zomrel   a na   jeho procesné miesto v konaní nastúpili do konania jediní dediči, a to: E. G., rod. E., bytom K., G. T., rod. G., bytom K., Mgr. L. G., bytom K.

Vyššie menovaní účastníci týmto navrhujú, aby aj Ústavný súd SR ďalej vo veci konal   a rozhodol   tak,   ako   bolo   uvedené   v podanej   sťažnosti.   Takisto   poukazujú   na skutočnosť, že porušovateľ práva vo svojom vyjadrení zo dňa 20. 10. 2005 potvrdil a uznal vzniknuté prieťahy v konaní a tým oprávnenosť sťažnosti“.

K oznámeniu   pripojil   plnomocenstvá   z 18.   októbra   2005,   ktorými   ho   vyššie menovaní   dedičia   (ďalej   len   „sťažovatelia“)   splnomocnili   na   ich   zastupovanie   pred ústavným súdom

2. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   lebo   vzhľadom   na charakter veci nemožno od ústneho pojednávania očakávať jej ďalšie objasnenie.

3. Ústavný súd 21. septembra 2005 prijal sťažnosť na ďalšie konanie uznesením č. k. I. ÚS 197/05-12.

4. K sťažnosti   sa   vyjadril   predseda   okresného   súdu   podaním   sp. zn. Spr 989/05 z 20. októbra   2005,   v ktorom   uviedol,   že „...   Konanie   vo   veci   13   C   105/94   začalo   na základe návrhu zo dňa 4. 3. 1994. Predmetom konania je zaplatenie istiny 811.726,- Sk s príslušenstvom v dôsledku náhrady škody za vadný dodaný tovar (25 ks dubových okien). Priebeh ďalšieho konania sa zhoduje s údajmi uvedenými v sťažnosti. K prieťahom v konaní   došlo   v dôsledku   nadmernej   zaťaženosti   súdu   a tiež   pre   personálne   zmeny vybavujúceho sudcu“.

5. Sťažovatelia k predmetnému vyjadreniu okresného súdu nezaujali stanovisko.

II.

Ústavný súd zo sťažnosti sťažovateľov a k nej pripojených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zo spisu okresného súdu sp. zn. 13 C 105/94 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

A.

Sťažovateľ, zastúpený advokátom JUDr. L. S., K., podal 4. marca 1994 okresnému súdu žalobu proti A. D. z Ď. (ďalej len „žalovaný“) o zaplatenie istiny 811 726 Sk s prísl.Okresný súd 24. marca 1994 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a zaslal žalovanému žalobu na vyjadrenie (žalovaný 7. apríla 1994 požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie, sťažovateľ uhradil súdny poplatok 11. apríla 1994, vyjadrenie k žalobe doručil žalovaný 14. apríla 1994).

Súdny spis sp. zn. 13 C 105/94 bol 10. októbra 1994 pridelený sudkyni JUDr. T. S.Okresný   súd   14.   marca   1995   stanovil   termín   pojednávania   na   10.   apríl   1995. S predvolaním bolo sťažovateľovi doručené vyjadrenie žalovaného (15. marca 1995).Pojednávanie   konané 10.   apríla   1995   (prítomní   účastníci,   ich   právni   zástupcovia a 2 svedkovia)   bolo   po   prednesoch   účastníkov   a výsluchu   svedkov   odročené   na 15. máj 1995.Pojednávanie   konané   15.   mája   1995   (prítomní   účastníci   a svedkyňa)   bolo   po výsluchu svedkyne a pripomienok účastníkov k jej tvrdeniam odročené na neurčito s tým, že žalovaný predloží súdu požadované doklady.

Okresný súd 9. júna 1995 urgoval predloženie dokladu žalovaným (súdna kancelária omylom urgovala sťažovateľa a až 27. júna 1995 urgovala žalovaného).

Predseda okresného súdu 18. mája 1998 pridelil predmetnú vec sudkyni Mgr. A. S.Okresný   súd   30.   júna   1998   opätovne   urgoval   žalovaného   a požiadal   sťažovateľa o informáciu,   či   spor   nebol   vyriešený   dohodou   (sťažovateľ   7. júla   1998   oznámil,   že k dohode nedošlo, a navrhol „vyhotoviť znalecký posudok na zistenie rozsahu vád a výšky existujúcej škody“).

Okresný súd 7. augusta 1998 stanovil termín pojednávania na 12. október 1998.Na   pojednávaní   konanom   12.   októbra   1998   (prítomní   účastníci   a ich   právni zástupcovia)   sa   vyjadrili   účastníci   k predmetu   sporu.   Pojednávanie   bolo   odročené   na neurčito za účelom vypracovania znaleckého posudku na zistenie rozsahu vád, výšky škody a kvality okien dodaných žalovaným sťažovateľovi.

Sťažovateľ 4. februára 1999 urgoval nariadenie znaleckého dokazovania.

Okresný súd uznesením z 8. februára 1999 nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. T. E. z K.

Znalec 19. februára 1999 oznámil okresnému súdu, „že nemá znaleckú špecializáciu“ na vypracovanie požadovaného znaleckého posudku (sťažovateľ 23. februára 1999 zložil zálohu na znalecké dokazovanie).

Okresný súd 22. marca 1999 ustanovil za znalca Ing. J. S. z M. Súdny spis mu bol zaslaný 6. mája 1999 so stanovením 60-dňovej lehoty na vypracovanie znaleckého posudku.Okresný súd 16. júna 1999 urgoval znalca. Znalec zaslal okresnému súdu 21. júna 1999 znalecký posudok č. 05/1998 z 20. júna 1999.

Okresný súd uznesením z 30. augusta 1999 stanovil výšku znalečného a 7. septembra 1999, resp. 8. septembra 1999 doručil účastníkom uznesenie spolu so znaleckým posudkom, ku   ktorému   ich   žiadal   vyjadriť   sa   v lehote   15   dní   (žalovaný   predložil   vyjadrenie 23. septembra   1999,   toto   bolo   doručené   sťažovateľovi   21.   decembra   1999   na   zaujatie stanoviska).Okresný   súd   19.   januára   2000   urgoval   u   sťažovateľa   predloženie   vyjadrenia a stanoviska.

Okresný súd 14. februára 2000 opätovne urgoval sťažovateľa.Nový   právny   zástupca   sťažovateľa   Mgr.   V.   K.   z K.   3.   marca   2000   oznámil,   že JUDr. L.   S.   bol   12.   januára   2000   menovaný   za   štátneho   tajomníka   na   Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky.

Sťažovateľ 10. mája 2000 predložil vyjadrenie k znaleckému posudku.Okresný   súd   11.   júla   2000   stanovil   termín   pojednávania   na   13.   september   2000 (právny zástupca žalovaného 12. septembra 2000 telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní).

Pojednávanie   konané   13.   septembra   2000   (prítomní   sťažovateľ   a jeho   právny zástupca) bolo pre neprítomnosť žalovanej strany odročené na 18. október 2000. Tento termín okresný súd 13. septembra 2000 preložil na 25. október 2000, o čom oboznámil písomne účastníkov. Toto pojednávanie bolo pre neprítomnosť sťažovateľa (nedoručené predvolanie jeho právnemu zástupcovi) odročené na 20. november 2000. Právny zástupca žalovaného 20. novembra 2000 ospravedlnil písomne svoju neúčasť. Z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie doručené na 18. december 2000.

Pojednávanie konané 18. decembra 2000 (za prítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov)   bolo   po   prednesoch   účastníkov   odročené   na   neurčito   za   účelom   vypočutia ďalších svedkov s tým, že sťažovateľ do 15 dní oznámi ich mená (mená a adresy oznámil sťažovateľ súdu 9. januára 2001).

Okresný súd 7. júna 2001 vyzval žalovaného, aby oznámil v lehote 20 dní mená a adresy ďalších svedkov, ktorých žiada vypočuť, a tiež otázky, ktoré má na znalca.Okresný   súd   9.   júla   2001   a 9.   augusta   2001   opätovne   urgoval   splnenie   svojej predchádzajúcej požiadavky (požadované oznámené súdu 20. augusta 2001).

Okresný súd 4. septembra 2001 vyzval sťažovateľa na oznámenie mena a adresy vedúceho spornej stavby (oznámené 25. septembra 2001).

Podpredseda   okresného   súdu   pridelil   31.   januára   2002   predmetnú   vec   sudkyni JUDr. N.

Okresný súd stanovil 14. novembra 2003 termín pojednávania na 3. február 2004 (predvolal účastníkov, ich právnych zástupcov, svedkov a znalca).

Pojednávanie konané 3. februára 2004 (neprítomná žalovaná strana) bolo po vypočutí svedka odročené na 13. apríl 2004.

Právny zástupca žalovaného 7. júna 2004 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Pojednávanie konané 8.   júna 2004   bolo z dôvodu   neprítomnosti   účastníkov a ich právnych zástupcov odročené na 7. september 2004 (predvolanie na toto pojednávanie bolo doručené právnym zástupcom účastníkov 11., resp. 21. júna 2004).

Pojednávanie konané 7. septembra 2004 (prítomní účastníci a ich právni zástupcovia) bolo na návrh účastníkov odročené na 16. november 2004 za účelom vypočutia znalca a doplnenia špecifikácie žalovanej istiny sťažovateľom.

Právny   zástupca   žalovaného   15.   novembra   2004   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaní.

Pojednávanie konané 16. novembra 2004 (prítomní sťažovateľ, jeho právny zástupca a znalec) bolo pre neprítomnosť žalovanej strany odročené na 17. január 2005.

Sťažovateľ 5. októbra 2004 špecifikoval žalobu v rozsahu sumy vyčíslenej znalcom.Pojednávanie konané 17. januára 2005 (prítomní účastníci a ich právni zástupcovia) bolo pre zdravotné problémy sudkyne odročené na 22. marec 2005.

Na   pojednávaní   konanom   22.   marca   2005   (prítomní   účastníci   a ich   právni zástupcovia)   bol   vypočutý   znalec,   ktorý   odpovedal   na   otázky   účastníkov   a súdu. Pojednávanie bolo odročené na 13. jún 2005 s tým, že účastníci predložia súdu „listinné dôkazy, ktoré majú byť v tomto konaní použité ako dôkaz“.

Žalovaný 1. apríla 2005 predložil súdu „dôkaznú listinu vo forme faktúry...“ Pojednávanie   konané   13.   júna   2005   (prítomní   žalovaný   a právni   zástupcovia účastníkov) bolo pre práceneschopnosť sudkyne odročené na 24. október 2005.

Pojednávanie konané 24. októbra 2005 bolo pre neprítomnosť účastníkov odročené na neurčito. Právny zástupca sťažovateľa telefonicky oznámil súdu, že „žalobca nedávno zomrel“.

Manželka   nebohého   sťažovateľa   26.   októbra   2005   oznámila   súdu „právnych nástupcov žalobcu“.

B.

Predseda   okresného   súdu   v odpovedi   sp.   zn.   Spr   2017/05   z   25.   mája   2005   na sťažovateľovu sťažnosť z 15. apríla 2005 okrem iného uviedol: „(...) Vo veci bola zistená nečinnosť súdu, ktorá bola spôsobená personálnym obsadením súdu, a to v období roku 1995 až 1998, kedy došlo k zmene prejednávajúceho sudcu a v období od roku 2002 do 15. 5. 2003 (...)“.

C.

Podľa úmrtného listu vydaného (...) Matričným úradom mestskej časti K. sťažovateľ zomrel (...)

Notársky   úrad   JUDr.   K.   P.,   K.,   1.   decembra   2005   vydal „Potvrdenie   o okruhu dedičov“ vo   veci   sp.   zn.   14   D   440/2005,   D   not   158/2005   po   pručiteľovi   Ing.   L.   G., zomrelom (...). Ako „dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy: 1. E. G., rod. E. (...), bytom K., - pozostalá manželka, 2. Mgr. L. G. (...), bytom K. (...), – syn poručiteľa, 3. G. T., rod. G. (...), bytom K., – dcéra poručiteľa“. Toto potvrdenie bolo „vydané na žiadosť dediča Mgr. L. G. pre účely konania sp. zn. I. ÚS 197/05 na Ústavnom súde v Košiciach“.

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 105/94 došlo k porušeniu označeného základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“.

2. Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Iba   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna neistota   osoby   neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto pre naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd o veci iba konal a nerozhodol o nej s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne judikuje ústavný súd, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv (napr. I. ÚS 41/02, III. ÚS 87/02 a ďalšie).

3. Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetné   konanie,   ktoré   sa   začalo 4. marca 1994, nie je dosiaľ skončené ani na súde prvého stupňa.

4. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého   jednotlivého   prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť veci, správanie   účastníka   a postup súdu   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02, I. ÚS 49/04).   Ústavný   súd   pritom   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v tomto prípade.

4.1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka   konania nebola v posudzovanej   veci   (vzhľadom   na doteraz   vykonané úkony   súdu a z toho   vyplývajúcu   nedostatočnú   pripravenosť   relevantných   podkladov   na   možné rozhodnutie v merite veci) závislá od zložitosti (právnej alebo faktickej) právneho sporu vedeného v konaní pred okresným súdom.

4.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania (pôvodného) sťažovateľa (terajší sťažovatelia vstúpili do konania na základe univerzálnej sukcesie až v súčasnosti, a preto bolo bez právneho významu posudzovanie ich správania), ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke konania mal svoj podiel aj sťažovateľ najmä tým, že na výzvy súdu nereagoval včas, resp. až na opätovnú urgenciu súdu (napr. urgencie z 9. januára 2000, 14. februára 2000). V konečnom   dôsledku   to však vzhľadom   na celkovú dĺžku konania nemalo podstatný vplyv na jeho doterajší priebeh.

V tejto súvislosti   ústavný súd poznamenáva, že v prípade pôvodného sťažovateľa došlo   k procesnoprávnemu   nástupníctvu   (sukcesii),   teda   k zmene   pôvodného   účastníka konania   na   strane   žalobcu,   a to   na   základe   univerzálnej   sukcesie.   Keďže   univerzálna sukcesia   (na   rozdiel   od   singulárnej   sukcesie)   vyvoláva   automaticky   aj   procesnoprávne nástupníctvo, konajúci súd nemusí o pripustení tejto zmeny rozhodnúť svojím uznesením. Keďže pri zmene účastníkov nedochádza k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu ale k procesno-právnemu nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu (mutatis mutandis   I.   ÚS   52/01,   I.   ÚS   102/05),   ústavný   súd   nemal   pochybnosť   o tom,   že   nový sťažovatelia môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto zmene predchádzalo.

4.3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v predmetnej občianskoprávnej   veci,   pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a k nej   pripojených   dokumentov,   ako   aj   zo stanovísk   účastníkov   konania   a   z na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd konštatoval zbytočné prieťahy v období

- od 11. apríla 1994 (uhradenie súdneho poplatku) do 14. marca 1995 (stanovenie termínu pojednávania), t. j. jedenásť mesiacov,

- od   9.   júna 1995   (urgovanie   predloženia   dokladov   žalovaným)   do   30.   júna   1998 (opätovná urgencia), t. j. takmer tri roky,

- od   9.   januára   2001   (podanie   sťažovateľa)   do   7.   júna   2001   (výzva   žalovanému), t. j. päť mesiacov,

- od 25. septembra 2001 (oznámenie sťažovateľa na výzvu súdu) do 14. novembra 2003 (stanovenie termínu pojednávania), t. j. vyše dvoch rokov,teda spolu v trvaní vyše piatich rokov a siedmich mesiacov okresný súd nevykonal úkony smerujúce k rozhodnutiu v merite veci (resp. bol nečinný).

Obranu   okresného   súdu   (pozri   vyššie   bod   4   I.   časti   odôvodnenia)   spočívajúcu v „nadmernej zaťaženosti súdu a tiež pre personálne zmeny“ ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy v konaní,   ústavný   súd   neakceptoval.   Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie   alebo   nemôže   v čase   konania   zabezpečiť   primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt   požiadal   o odstránenie   svojej   právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   a v konečnom   dôsledku   nezbavujú   štát   zodpovednosti   za   pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

4.4.   Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

5.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

6. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

6.1. Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie spolu vo výške 100 000 Sk z dôvodu „prieťahov v konaní zapríčinených nečinnosťou súdu“.

6.2. Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa cit. ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti   zisteného   porušenia   základného   práva   pôvodného   sťažovateľa,   resp.   jeho právnych nástupcov (pozri body 4.1 až 4.3 tejto časti) považuje za primerané vo výške 60 000 Sk, t. j. po 20 000 Sk pre každého z nich.

6.3. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

7. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešným sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu ich právneho zastúpenia. Vo veci boli vykonané dva úkony právnych služieb, a to prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) z 11. júla 2005. Odmena za jeden úkon právnych služieb je (v zmysle   §   11   ods. 2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. 1/6   výpočtového   základu   15 008   Sk)   2 501   Sk,   čo   predstavuje   spolu   s režijným paušálom   150   Sk   sumu   2 651 Sk.   Odmena   za   poskytnuté   právne   služby   v konaní   pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu (za dva úkony právnych služieb) 5 302 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2006