znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 197/04-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   S.,   T.,   vo   veci   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 280/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2004 doručená   sťažnosť   V.   S.,   bytom   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 280/00 (ďalej aj „napadnuté konanie“).Z obsahu sťažnosti a z pripojených   listín   vyplýva, že 22. septembra 2000 Bytové družstvo   so   sídlom   v Trnave   (ďalej   len   „navrhovateľ“)   uplatnil   proti   sťažovateľovi zaplatenie istiny 46 696,50 Sk s prísl. Sťažovateľ sa k predmetnému žalobnému návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu 14. decembra 2001. Okresný súd však podľa názoru sťažovateľa po doručení toho jeho vyjadrenia «vo veci nekonal a ďalšie konanie súdu bolo takmer až o rok (...). Okresný súd vyniesol po viac ako dvoch rokoch od podania návrhu rozsudok sp. zn. 18 C 280/00-103 zo dňa 7. 10. 2002.

Sťažovateľ   požiadal   súd   o vloženie   prisúdenej   sumy   46.696,50   Sk   do   súdneho depozitu, čo mu súd umožnil. (...) Okresný súd na základe požiadavky V. S. vydal uznesenie zo dňa 23. 1. 2003 sp. zn.: Nsa 5/02-6 vo veci súdneho depozitu. (...)

Sťažovateľ listom zo dňa 26. 2. 2003 na základe uznesenia súdu o zaplatenie súdneho poplatku 1.864,- Sk za odvolanie podal na súd žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku.   Sťažovateľ   listom   zo   dňa   10.   3.   2003   zaslal   súdu   potvrdenie   o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na predpísanom tlačive. Okresný súd uznesením zo dňa 31. 3. 2003 zamietol žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov za odvolanie. Sťažovateľ podal 30. 5. 2003 odvolanie proti uzneseniu OS sp. zn.: 18 C 280/00-129 zo dňa 31. 3. 2003, od ktorého znova uplynula takmer ročná lehota a do dnešného dňa nebolo o odvolaní rozhodnuté. (...)

Z dôvodu nečinnosti, prieťahov v konaní a zaujatosti sudkyne JUDr. Z. Z. podával som si podľa § 17 zákona č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov, predsedovi Okresného súdu v Trnave sťažnosti. (...)

Na základe skutočností uvedených v (...) tejto sťažnosti je nesporné, že Okresný súd v Trnave svojim postupom vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C 280/00 porušil základné právo upravené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   upravené   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru.

Skutočnosť, že Okresný súd v Trnave o návrhu Bytového družstva so sídlom v Trnave právoplatne nerozhodol, hoci od podania návrhu uplynulo 3 a pol roka, vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý napriek využitiu dostupných právnych prostriedkov nápravy naďalej trvá.

Predmet namietaného konania pritom nie je ani právne ani fakticky tak zložitý, aby objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu rozhodnutia. (...)

Vložením   sumy   46.696,50   Sk   do   súdneho   depozitu   sp.   zn.:   Nsa   5/02   dňom 21. 11. 2002 mi vznikla ďalšia škoda okrem možnosti používania finančných zdrojov, ktoré sú viazané v súdnom depozite aj škoda na úrokoch v peňažnom ústave z týchto zdrojov. (...) Sťažovateľ nečinnosťou Okresného súdu v Trnave utrpel finančnú ujmu. Ak by súd včas   rozhodol   o mojej   obrane   a vyhovel   by   jej   v plnom   rozsahu,   došlo   by   u mňa k podstatnému   zlepšeniu   mojej   finančnej   situácie,   keďže   som   poberateľom   starobného dôchodku   a ako   osoba   zdravotne   ťažko   postihnutá   (som   držiteľom   preukazu   „osoba zdravotne   ťažko   postihnutá   so   sprievodcom“)   mám   vyživovaciu   povinnosť   k synovi Tomášovi, ktorý momentálne je nezamestnaný po ukončení denného štúdia na Právnickej fakulte   Trnavskej   univerzity.   Dlhodobý   stav   právnej   neistoty   spôsobil   u sťažovateľa psychickú   záťaž,   ktorá   vyústila   až   do   duševnej   poruchy   a vyžiadala   si   opakovanú ambulantnú liečbu u psychiatra. (...)

Na základe uvedeného (...) navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky (...) prijal sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prerokovaní vydal tento nález

1. Okresný súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 280/00 porušil základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Trnave prikazuje, aby v konaní pod sp. zn.: 18 C 280/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 250.000. Sk, ktoré mu je Okresný súd v Trnave povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu. Sťažovateľ súhlasí s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.»

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah (...).Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa   tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   namietal   postup   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 18 C 280/00, v ktorom bol vyhlásený rozsudok 7. októbra 2002. Podľa zistenia ústavného súdu   sťažovateľ   tento   rozsudok   prevzal   20.   novembra   2002.   V dôsledku   odvolania sťažovateľa sa vec t. č. nachádza na odvolacom súde v Trnave.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v   §   53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde,   pričom   zákon   o   ústavnom   súde   neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 75/04). Inými slovami to znamená, že ak pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, nemôže sa už z tohto dôvodu   na   základe   sťažnosti   podanej   podľa   čl.   127   ústavy   zaoberať   opodstatnenosťou námietok   o   porušení   základného   práva   zaručeného   v   ústave   alebo   v   príslušnej medzinárodnej   zmluve   o   ľudských   právach   a   základných   slobodách   (mutatis   mutandis I. ÚS 110/03).

Ústavný súd už judikoval, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Na základe uvedeného sa lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, ktorou sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o porušení tohto základného práva dozvedieť. Začiatok zákonnej lehoty je teda v prípade tohto práva vymedzený subjektívne podľa možnosti sťažovateľa dozvedieť sa o jeho porušení. Posúdenie tejto „možnosti“ je vždy individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Ústavný súd pritom prihliada tak na účel tohto základného práva, ako aj na účel predmetnej zákonnej lehoty.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I.   ÚS   116/02).   Ak   v čase,   keď   došla   sťažnosť   ústavnému   súdu,   už   nedochádza k namietanému porušovaniu práva, ústavný súd sťažnosť odmietne (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

S prihliadnutím na uvedené východiská poskytuje ústavný súd ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru zásadne vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva ešte trvalo (mutatis mutandis I. ÚS 77/02, I. ÚS 86/02, I. ÚS 213/03).

Predmetná sťažnosť z 11. marca 2004 bola ústavnému súdu doručená 15. marca 2004, teda v čase, keď už nedochádzalo k porušovaniu označeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote pred okresným súdom, preto bolo potrebné jeho sťažnosť vo vzťahu k okresnému súdu odmietnuť ako oneskorene podanú. Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu zo 7. októbra 2002 odvolanie a vec sa t. č. nachádza na Krajskom súde v Trnave, v postupe ktorého však sťažovateľ nenamietal zbytočné prieťahy v konaní, a pretože podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd   je   viazaný   návrhom   na   začatie   konania,   postup   odvolacieho   súdu   preskúmať   ani nemohol.

V   súlade   s   doterajšou   judikatúrou   ústavného   súdu   je   predmetom   predbežného prerokovania iba rozhodovanie o návrhu vo vzťahu k základným právam alebo slobodám, porušenie   ktorých   sa   namieta.   Rozhodnutie   o   prikázaní   vo   veci   konať,   o   priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a náhrade trov konania požadované sťažovateľkou nadväzuje na rozhodnutie o vyslovení porušenia základných práv a slobôd. Oneskorené podanie sťažnosti však viedlo k tomu, že ústavný súd odmietol celú sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2004