znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 196/2011-15

Ústavný   súd Slovenskej   republiky na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9. júna   2011 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Dr. A. K., R., zastúpeného advokátom JUDr. P. D., Ž., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline ČVS: KRP-117/OEK-ZA-2009 z 12. januára 2010, uznesením   Okresnej   prokuratúry   Žilina   č.   k.   2   Pv   1211/09-18 z 1.   februára   2010 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 233/2010 z 15. decembra 2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. Dr. A. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2011 doručená sťažnosť Mgr. Dr. A. K. (ďalej len,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v Žiline   ČVS:   KRP-117/OEK-ZA-2009 z 12. januára 2010 (ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa“), uznesením Okresnej prokuratúry Žilina   č.   k.   2   Pv   1211/09-18 z 1.   februára   2010   (ďalej   len   „uznesenie   okresnej prokuratúry“)   a   uznesením   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 233/2010 z 15. decembra 2010 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).

2.   Keďže   sťažnosť   neobsahovala   predpísané   náležitosti   (splnomocnenie   na zastupovanie, kópie namietaných rozhodnutí), listom ústavného súdu z 5. apríla 2011 bol sťažovateľ   vyzvaný   na   odstránenie   nedostatkov   podania   s poučením,   že   ak   nebudú odstránené v určenej lehote, sťažnosť bude bez odôvodnenia odmietnutá. Dňa 2. mája 2011 bolo   ústavnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľa,   ku   ktorému   tento   pripojil   aj splnomocnenie   na   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom   a kópie   namietaných rozhodnutí s výnimkou uznesenia najvyššieho súdu, ktorého kópiu napriek predchádzajúcej výzve ústavného súdu nepriložil.  

3.   V merite   sťažnosti   sťažovateľ   namieta   porušenie   označených   práv   uznesením vyšetrovateľa, ktorým mu bola podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku uložená poriadková pokuta   v sume   800   €   z dôvodu,   že   ako   advokátsky   koncipient   zastupujúci   obhajcu obvineného   na   vyšetrovacom   úkone   (výsluch   svedka),   napriek   predchádzajúcemu napomenutiu   rušil   vyšetrovací   úkon.   Sťažovateľ   v sťažnosti   popiera   konanie,   ktoré   by zakladalo   dôvod   pre   uloženie   poriadkovej   pokuty.   Proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola uznesením okresnej prokuratúry ako nedôvodná zamietnutá.

4. Dňa 25. februára 2010 sťažovateľ podal na Krajskom súde v Žiline (ďalej len „krajský súd“) podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu o preskúmanie zákonnosti uznesenia vyšetrovateľa o uložení poriadkovej pokuty, ktorou sa domáhal,   aby   krajský   súd   preskúmavané   uznesenie   vyšetrovateľa   zrušil.   Uznesením krajského súdu sp. zn. 20 S 18/2010 z 27. júla 2010 bolo konanie zastavené pre nedostatok právomoci súdu v podstate s odôvodnením, že ide o rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní,   čo   vylučuje   právomoc   súdu   v správnom   súdnictve.   Na   odvolanie   sťažovateľa najvyšší súd uznesenie krajského súdu potvrdil.

5.   Sťažovateľ   je   názoru,   že   konajúce   správne   súdy   mali   právomoc   preskúmať uznesenie vyšetrovateľa o poriadkovej pokute a v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vyslovil   porušenie   označených   práv   uznesením   vyšetrovateľa,   uznesením   okresnej prokuratúry, ako aj uznesením najvyššieho súdu. Súčasne žiada, aby ústavný súd zrušil uznesenie vyšetrovateľa a uznesenie najvyššieho súdu a aby vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Požadoval priznať aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € [bez uvedenia dôvodov, čo je opäť v rozpore s § 50 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“)] a náhradu trov konania.  

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené   v   §   25   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   zákonného ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený.

8.   K odmietnutiu   sťažnosti   v časti   namietajúcej   porušenie   označených   práv uznesením vyšetrovateľa a uznesením okresnej prokuratúry

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Citované ustanovenie zákona o ústavnom súde je vyjadrením ústavnej zásady subsidiarity konania o ústavných sťažnostiach zakotvenej v čl. 127 ods. 1 ústavy. Ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť výlučnou úlohou   ústavného   súdu,   ten   v   tejto   súvislosti   predstavuje   inštitucionálny   mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

9.   Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   zistil,   že   sťažovateľ   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, v danom prípade ide o podnet, resp. opakovaný podnet nadriadenému prokurátorovi (Krajskej prokuratúry v Žiline, resp. Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky). Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov   a   súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa   osobitných   zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Podľa § 35 ods. 1, 2 a 3 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti   rozhodné   na   posúdenie,   či   došlo   k   porušeniu   zákona   alebo   iného   všeobecne záväzného   právneho   predpisu,   či   sú   splnené   podmienky   na   podanie   návrhu   na   začatie konania   pred   súdom   alebo   na   podanie   opravného   prostriedku,   či   môže   vstúpiť   do   už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti,   ktoré   počas   prešetrovania   vyšli   najavo.   Ak   prokurátor   zistí,   že   podnet   je dôvodný,   vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne záväzných   právnych   predpisov   podľa   tohto   zákona   alebo   podľa   osobitných   predpisov. Podnet   (opakovaný   podnet)   teda   zakladá   povinnosť   prokurátora   aj   nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

10.   Ústavný   súd   aj   v   predchádzajúcich   konaniach   vyslovil   právny   názor,   že vynechanie   tohto   prostriedku   nápravy   v   rámci   sústavy   orgánov   prokuratúry   Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto   by sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen preveriť   skutočnosti,   ktoré   tvrdí   sťažovateľ,   ale   aj   prijať opatrenia podľa zákona o   prokuratúre,   ktoré   by   účinne   napomohli   odstráneniu   procesných   alebo   faktických prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05). Podnet na preskúmanie zákonnosti uznesenia vyšetrovateľa a uznesenia okresnej prokuratúry a postupu, ktorý im predchádzal, ako aj opakovaný podnet adresované nadriadenému prokurátorovi predstavujú v zmysle   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   účinné   právne   prostriedky   na   ochranu označených práv, a ich nevyčerpanie bolo preto dôvodom na odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre jej neprípustnosť (pozri   aj   IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS 112/06).

11.   K odmietnutiu   sťažnosti   v časti   namietajúcej   porušenie   označených   práv uznesením najvyššieho súdu

Keďže ani na základe výzvy ústavného súdu na odstránenie nedostatkov podania (bod   2   odôvodnenia   tohto   uznesenia)   sťažovateľ   nedoručil   ústavnému   súdu   kópiu právoplatného   rozhodnutia   –   uznesenia   najvyššieho   súdu, sťažnosť   bola   v tejto   časti odmietnutá pre nesplnenie predpísaných náležitostí (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a to   bez   potreby   bližšieho   odôvodnenia,   keďže   sťažovateľ   bol   na   túto   možnosť   listom ústavného súdu výslovne upozornený (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona o ústavnom súde).

12. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa   (zrušenie   namietaných   rozhodnutí,   primerané   finančné   zadosťučinenie a náhrada trov konania), ktoré sú viazané na to, že sťažnosti bolo vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011