znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 196/2010-50

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   novembra   2010 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudcu Petra Brňáka a sudkyne Mariany Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť D. B., T., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľ. R., K., vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C/192/1994 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd Trnava v konaní vedenom pod   sp.   zn. 9 C/192/1994 p o r u š i l základné právo D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. D. B.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trnava   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   D.   B.   v sume   254,88   €   (slovom   dvestopäťdesiatštyri   eur a osemdesiatosem   centov)   na   účet   jej   právnej   zástupkyne   JUDr.   Ľ.   R.,   K.,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava   j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume   254,88   €   (slovom   dvestopäťdesiatštyri   eur   a osemdesiatosem   centov)   na   účet Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 196/2010-29 zo 7. septembra 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   D.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“)   pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/192/1994.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „... je účastníčkou konania vedenom pred Okresným   súdom...   pod   sp.   zn.:   9   C   192/1994,   ktorého   predmetom   je   vyporiadanie zaniknutého   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov.   Obdobie   od   podania   žalobného návrhu dňa 26. júla 1994 do 4. novembra 2003 v konaní pred Okresným súdom... sp. zn.: 9 C 192/1994 a najmä plynulosť konania súdu v tomto období z ústavného hľadiska, teda posúdenie   či   spĺňa   ústavné   atribúty   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy...,   bolo   predmetom ústavnej sťažnosti sťažovateľky na Ústavnom súde... vedenej pod sp. zn.: III. ÚS 10/04, o ktorej sťažnosti rozhodol Ústavný súd... nálezom, ktorým vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy... prikázal Okresnému súdu... konaní vedenom pod sp. zn.: 9 C 192/1994 konať bez zbytočných prieťahov. Odo dňa 19. mája 2004 do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti uplynulo ďalších 6 rokov. V priebehu tejto doby Okresný súd... konal nasledovne: Dňa   14.   9.   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   za   účelom pribratia znalca na ocenenie vyporiadavaných nehnuteľností. Dňa 26. 10. 2004 súd vydal uznesenie o pribratí znalca. Dňa 15. 8. 2007 súd pribral uznesením nového znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok a tento aj odovzdal v decembri 2007. V podaní zo dňa 11. 1. 2008 sťažovateľka vyjadrila svoj nesúhlas s vypracovaným znaleckým posudkom. Následne bolo vytýčené pojednávanie na deň 25. 2. 2008, ktoré bolo odročené na základe žiadosti právnej   zástupkyne   sťažovateľky   z   dôvodu   nedostatku   času   na   prípravu   pojednávania, keďže právne zastúpenie prevzala 3 dni pred termínom pojednávania. Ďalšie pojednávanie vytýčené na deň 28. mája 2008 bolo odročené za účelom, aby odporca preukázal svoju solventnosť. Pojednávanie vytýčené na deň 7. 9. 2009 bolo následne odročené na účelom uzatvorenie zmieru na krátku lehotu t. j. na deň 16. 9. 2009. Pojednávania vytýčené na deň 19. 10. 2009 a 30. 11. 2009 boli odročené na žiadosť sťažovateľky zo zdravotných dôvodov. Na   poslednom   pojednávaní dňa 15.   2.   2010 obidve   strany   navrhli   ustanoviť   znalca za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Uznesenie o pribratí znalca súd vydal dňa 30. 3. 2010...

Z popísanej chronológie úkonov Okresného súdu... vyplýva, že v konaní sa vyskytli obdobia, kedy súd neučinil žiadne procesné úkony smerujúce k meritórnemu ukončeniu sporu. Subsekventne však aj to, že od roku 1994 nebol vo veci samej vynesený rozsudok. Sťažovateľka sa teda   aj   po   druhý krát obrátila na Ústavný súd...,   lebo   náprava očakávaná po náleze Ústavného súdu III. ÚS 10/04 sa nedostavila. Sťažovateľka konštatuje, že imperatív vyslovený Ústavným súdom v náleze III ÚS 10/04 vo výroku, ktorým prikázal Okresnému   súdu...   vo   veci   sp.   zn.   9   C   192/1994   konať   bez   zbytočných   prieťahov   súd ignoroval o čom svedčí jednoduchý fakt - uplynutie ďalších šiestich rokov bezvýsledného naťahovania doby konania.“.

3.   Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„Základné   práva   sťažovateľky...   na   prerokovanie   a   rozhodnutie   vo   veci   bez zbytočných   prieťahov   upravené   v   článku   48   ods.   2   Ústavy...   ako   aj   jej   právo   na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru v konaní vedenom pred Okresným súdom... sp. zn. 9 C 192/1994 bolo porušené.

Prikazuje sa, aby Okresný súd... vo veci sp. zn. 9 C 192/1994 konal. Súd priznáva sťažovateľke podľa článku 127 ods. 3 Ústavy... finančné zadosťučinenie vo výške 7000 €.

Súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnej zástupkyni...“

4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodnila   tým,   že „...   ochrana   práv   nebola   rýchla   a účinná...   V napadnutom   konaní pretrváva   stav   právnej   neistoty   evidentne   spôsobený   prieťahmi   v konaní.   Naviac   súdne konanie je vedené viac ako šestnásť rokov a zjavne odporuje princípu primeranosti dĺžky súdneho konania...“.

5. Na základe výzvy ústavného súdu č. k. I. ÚS 196/2010-34 zo 14. septembra 2010, ktorá   bola   okresnému   súdu   doručená   21.   septembra   2010,   okresný   súd   mal   možnosť vyjadriť   sa   k sťažnosti   v stanovenej   lehote   14   dní   od   doručenia   výzvy.   K sťažnosti   sa okresný súd nevyjadril z dôvodu, že spis sa nachádza na odvolacom súde.

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru.   Prerokovanie   sťažnosti   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil v podstatnom takýto priebeh a stav konania v predmetnej veci:

Sťažovateľka 6. júla 1994 podala okresnému súdu žalobný návrh proti odporcovi R. B. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Podanie okresný súd zaevidoval pod sp. zn. 9 C/192/1994.

O návrhu   sťažovateľky   na   prieťahy   v predmetnom   konaní   rozhodol   ústavný   súd nálezom č. k. III. ÚS 10/04-46 z 19. mája 2004.

Po vynesení nálezu okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:

- 14. septembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účely ustanovenia znalca na ohodnotenie nehnuteľnosti,

- 26. októbra 2004 okresný súd vydal uznesenie č. k. 9 C/192/1994-341, ktorým ustanovil   Ing.   J.   L.,   znalca   z odboru   stavebníctva,   odvetvia   oceňovania   nehnuteľností, ktorým mu uložil v lehote 30 dní vypracovať znalecký posudok. Sťažovateľke a odporcovi okresný súd uložil v lehote 15 dní zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku,

- 23. novembra 2004 odporca vzniesol námietku proti osobe znalca a podal odvolanie proti uzneseniu o povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania,

-   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   11   Co/329/2005   z   28.   februára   2006   potvrdil uznesenie okresného súdu v napadnutej časti týkajúcej sa preddavku na znalečné,

- okresný súd uznesením č. k. 9 C/192/1994-371 z 18. júla 2006 rozhodol, že znalec Ing. J. L. nie je vylúčený z vypracovania znaleckého posudku,

- 14. novembra 2006 sudca dal pokyn kancelárii, aby vyzvala znalca Ing. J. L., aby do jedného mesiaca vypracoval znalecký posudok (znalec zásielku neprevzal – nesprávna adresa),

- 8. februára 2007 sudca dal pokyn kancelárii, aby vyzvala znalca Ing. J. L., aby do jedného   mesiaca   vypracoval   znalecký   posudok   (znalec   zásielku   neprevzal   –   nesprávna adresa),

- 15. marca 2007 dal sudca kancelárii pokyn, aby vyzvala znalca Ing. J. L., aby do jedného mesiaca vypracoval znalecký posudok (znalec zásielku prevzal 28. marca 2007),

-   9.   mája   2007   okresný   súd   urgoval   znalca   Ing.   J.   L.,   aby   do   jedného   mesiaca vypracoval znalecký posudok (znalec zásielku neprevzal),

- odporca podaním okresnému súdu   4. júla 2007 upozornil na prieťahy v konaní a navrhol, aby vo veci bol vykonaný pokus o zmier,

- okresný súd listom z 13. júna 2007 požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru P. o doručenie písomnosti znalcovi Ing. J. L.,

- 19. júla 2007 Obvodné oddelenie Policajného zboru P. vrátilo okresnému súdu listovú zásielku, pretože sa ju nepodarilo doručiť znalcovi Ing. J. L., lebo pri doručovaní nebol zastihnuteľný a pre písomnosť sa nedostavil,

- 30. júla 2007 Ing. J. L. oznámil okresnému súdu, že mu bol pozastavený výkon znaleckej   činnosti   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   a zapožičaný   spis sp. zn. 9 C/192/1994 vrátil,

- 15. augusta 2007 okresný súd vydal uznesenie č. k. 9 C/192/1994-394, ktorým ustanovil Ing. J. Š., znalca z odboru stavebníctva, odhadu hodnoty nehnuteľností a uložil mu v lehote dvoch mesiacov vypracovať znalecký posudok; sťažovateľke a odporcovi okresný súd   uložil   v lehote   15   dní   zložiť   preddavok   na   trovy   spojené   s podaním   znaleckého posudku,

- odporca 6. novembra 2007 podal okresnému súdu sťažnosti proti osobe znalca Ing. J. Š.,

-   27.   novembra   2007   okresný   súd   požiadal   znalca   Ing.   J.   Š.,   aby   sa   vyjadril k námietke zaujatosti,

-   17.   decembra   2007   znalec   Ing.   J.   Š.   predložil   okresnému   súdu   vypracovaný znalecký   posudok   spolu   s vyúčtovaním   odmeny   a nákladov   spojených   s vypracovaním znaleckého posudku,

- 28. decembra 2007 sa znalec Ing. J. Š. vyjadril k sťažnosti odporcu,

- 31. decembra 2007 okresný súd zaslal znalecký posudok sporovým stranám na vyjadrenie,

- 11. januára 2008 sťažovateľka sa vyjadrila k spracovanému znaleckému posudku,

- 16. januára 2008 okresný súd nariadil termín pojednávania na 25. február 2008,

-   25.   januára   2008   odporca   zaujal   stanovisko   k vyjadreniu   sťažovateľky k znaleckému posudku,

-   5.   februára   2008   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   podanie   vo   veci   samej s priložením listinných dôkazov,

- 25. februára 2008 okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania, ktoré odročil   na   neurčito,   sporovým   stranám   uložil,   aby   v   lehote   15   dní   oznámili,   či   došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody,

- 6. marca 2008 odporca okresnému súdu oznámil, že k mimosúdnej dohode nedošlo,

-   14.   apríla   2008   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľky,   aby   sa vyjadrila, či na podanom návrhu trvá, a zaslala plnú moc na zastupovanie navrhovateľky pod hrozbou poriadkovej pokuty,

- 7. mája 2008 sťažovateľka okresnému súdu oznámila, že na podanom žalobnom návrhu trvá a predložila plnú moc pre právnu zástupkyňu na zastupovanie pred súdom,

- 13. mája 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 28. máj 2008,

- 28. mája 2008 okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania a po vypočutí sporových strán pojednávanie odročil na neurčito, odporcovi uložil, aby v lehote 15 dní písomne   oznámil,   kedy   bude   schopný   preukázať   svoju   solventnosť   na   vyplatenie navrhovateľky z nehnuteľnosti a predloženie zoznamu hnuteľných veci, ktoré mu zostali,

- 6. júna 2008 odporca predložil okresnému súdu prísľub S., a. s., B., na poskytnutie úveru a predložil zoznam hnuteľných vecí,

- 15. júla 2008 odporca sa dodatočne vyjadril k znaleckému posudku znalca Ing. J. Š.,

- 18. júla 2008 odporca požiadal o odstránenie nedostatkov v znaleckom posudku znalca Ing. J. Š.,

- 21. júla 2008 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 9 C/192/1994-531 z 25. júna 2008, ktorým jej uložil zložiť preddavok na trovy znaleckého posudku,

-   6.   augusta   2008   odporca   zaujal   stanovisko   k odvolaniu   sťažovateľky   proti uzneseniu okresného súdu č. k. 9 C/192/1994-531 z 25. júna 2008,

- 14. augusta 2008 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní,

-   krajský   súd   prevzal   spis   19.   augusta   2008   a zaevidoval   ho   pod   sp.   zn. 24 Co/212/2008,

- 19. augusta 2008 odporca podal sťažnosť na pracovníkov okresného súdu, že mu neumožnili nazrieť do súdneho spisu sp. zn. 9 C/192/1994,

-   20.   augusta   2008   odporca   požiadal   o odstránenie   nedostatkov   v znaleckom posudku znalca Ing. J. Š.,

-   3.   septembra   2008   odporca   požiadal   o vykonanie   dokazovania   kontrolným znaleckým posudkom,

-   17.   septembra   2008   krajský   súd   vrátil   okresnému   súdu   spis   bez   meritórneho rozhodnutia ako predčasne predložený na rozhodnutie,

- 2. októbra 2008 okresný súd požiadal znalca Ing. J. Š. o doplnenie znaleckého posudku,

- okresný súd vydal 11. novembra 2008 uznesenie č. k. 9 C/192/1994-571, ktorým doplnil výrok v uznesení č. k. 9 C/192/1994-531,

- 4. decembra 2008 odporca podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 9 C/192/1994-571 z 11. novembra 2008,

- 23. decembra 2008 sa súdny znalec Ing. J. Š. vyjadril k odvolaniu odporcu,

- 31. decembra 2008 súdny znalec Ing. J. Š. okresnému súdu oznámil, že nemohol vypracovať doplnok k znaleckému posudku, lebo uznesenia č. k. 9 C/192/1994- 531 a č. k. 9 C/192/1994-571 nenadobudli právoplatnosť,

- 12. februára 2009 znalec Ing. J. Š. predložil okresnému súdu znalecký posudok č. 2/2009 spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a hotových výdavkov,

-   17.   februára   2009   okresný   súd   vyzval   sporové   strany,   aby   sa   v lehote   15   dní vyjadrili k znaleckému posudku,

-   5.   marca   2009   okresný   súd   predložil   spis   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o podanom odvolaní odporcu proti uzneseniu č. k. 9 C/192/1994-571,

- krajský súd prevzal spis 6. marca 2009,

- 10. marca 2009 odporca podal vyjadrenie k znaleckému posudku č. 2/2009,

-   krajský   súd   uznesením   č.   k.   24   Co/50/2009-655   z   28.   apríla   2009   odmietol odvolanie odporcu proti uzneseniu č. k. 9 C/192/1994-571,

-   2.   apríla   2009   znalec   Ing.   J.   Š.   zaslal   okresnému   súdu   opravu   vyúčtovania znalečného,

- 10. júna 2009 okresný súd nariadil termín pojednávania na 7. september 2009,

-   10.   augusta   2009   odporca   predložil   okresnému   súdu   návrh   na   doplnenie dokazovania,

-   7.   septembra   2009   okresný   súd   spísal   zápisnicu   z pojednávania a bez   uvedenia dôvodu pojednávanie odročil na 16. september 2009, sporovým stranám uložil predložiť návrh súdneho zmieru,

- 16. septembra 2009 okresný súd spísal zápisnicu z pojednávania (navrhovateľka ani jej právna zástupkyňa neboli prítomné) a bez uvedenia dôvodu pojednávanie odročil na 19. október 2009, sporovým stranám uložil v lehote 7 dní oznámiť, či došlo k uzavretiu súdneho zmieru,

- 16. septembra 2009 odporca predložil okresnému súdu návrh dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva,

- 19. októbra 2009 okresný súd spísal zápisnicu z pojednávania (sťažovateľka sa ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní a pojednávanie bolo odročené na 30. november 2009),

- 27. októbra 2009 odporca doručil okresnému súdu stanovisko k veci,

-   25.   novembra   2009   sťažovateľka   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   súdnom pojednávaní z dôvodu kúpeľnej liečby a požiadala o odročenie súdneho pojednávania,

-   30.   novembra   2009   okresný   súd   spísal   zápisnicu   z pojednávania   a odročil pojednávanie na neurčito,

- 30. novembra 2009 odporca upozornil okresný súd na prieťahy v konaní,

- 7. januára 2010 okresný súd nariadil termín pojednávania na 15. február 2010,

- 11. februára 2010 odporca podal námietku zaujatosti proti znalcovi Ing. J. Š.,

-   13.   februára   2010   sťažovateľka   navrhla   dokazovanie   kontrolným   znaleckým posudkom,

- 15. februára 2010 okresný súd vykonal pojednávanie, na ktorom vypočul sporové strany a pojednávanie odročil na neurčito pre účely vykonania znaleckého dokazovania,

- 3. marca 2010 odporca doručil okresnému súdu vyjadrenie vo veci samej,

-   4.   marca   2010   okresný   súd   vyzval   odporcu   na   predloženie   dôkazov   na   svoje tvrdenia,

-   26.   marca   2010   odporca   predložil   okresnému   súdu   zoznam   investícií   do nehnuteľnosti,

- okresný súd uznesením č. k. 9 C/192/1994-739 z 30. marca 2010 ustanovil Ústav súdneho   inžinierstva   Žilinskej   univerzity   v Žiline   ako   znalca,   aby   v lehote   2   mesiacov vypracoval   znalecký   posudok   na   určenie   všeobecnej   hodnoty   nehnuteľnosti,   a uložil sporovým   stranám,   aby   v lehote   15   dní   zložili   preddavok   na   trovy   spojené   s podaním znaleckého posudku,

- 13. apríla 2010 odporca vzniesol námietku, aby sťažovateľka uhradila preddavok na trovy znaleckého dokazovania, ktorý jej bol uložený uznesením č. k. 9 C/192/1994-531,

- 20. apríla 2010 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu č. k. 9 C/192/1994-739 z 30. marca 2010,

-   4.   mája   2010   sťažovateľka   požiadala   okresný   súd   o oslobodenie   od   platenia súdnych poplatkov,

- okresný súd 14. mája 2010 požiadal S., T., o informáciu, či sťažovateľka poberá dávky nemocenského poistenia, odkedy a v akej výške,

- 4. júna 2010 S., T., oznámila okresnému súdu, že sťažovateľka je práceneschopná a poberá nemocenské dávky,

- 8. júna 2010 odporca predložil okresnému súdu vyjadrenie k ustanoveniu znalca a k tvrdeniam sťažovateľky,

-   okresný   súd   uznesením   č.   k.   9   C/192/1994-769   z   29.   júna   2010   nepriznal sťažovateľke oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

- 27. júla 2010 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu č. k. 9 C/192/1994-769 z 29. júna 2010,

-   13.   septembra   2010 okresný   súd   predložil   krajskému   súdu   spis   na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu č. k. 9 C/192/1994-769 z 29. júna 2010,

-   krajský   súd   prevzal   spis   21.   septembra   2010   a zaevidoval   ho   pod   sp.   zn. 10 Co 330/2010.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/192/1994 došlo k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   už   vo   veci   prieťahov   v   označenom   konaní rozhodoval na základe sťažnosti sťažovateľky. O porušení jej základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy rozhodol nálezom č. k. III. ÚS 10/04-46 z 19. mája 2004.

10.   Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.   Ústavný   súd   si   pri   výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

11.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (i práva   na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote)   je   podľa   ustálenej   judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím   súdu   alebo iným zákonom   predvídaným spôsobom,   ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné   opatrenia, aby sa   zabezpečilo splnenie   účelu pojednávania a úspešné   vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

12. Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,   IV. ÚS 272/04)   ústavný   súd   zohľadnil   tri   základné   kritériá,   ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania   a   postup   samotného   súdu.   Za   súčasť   prvého   kritéria   ústavný   súd   považuje aj povahu prerokúvanej veci.

12.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická   zložitosť veci,   predmetom konania vedeného   okresným   súdom   je   rozhodovanie   o   vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva   manželov.   Vzhľadom   na nutnosť   nariadenia   znaleckého   dokazovania možno napadnuté konanie považovať po skutkovej stránke za zložitejšie. Samotnú skutkovú zložitosť   však   nemožno   dávať   do súvislosti   s pretrvávajúcou   neefektívnou   činnosťou okresného súdu. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.

12.2 Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil okolnosť, ktorou by sťažovateľka očividným spôsobom prispela k zbytočným prieťahom v konaní.

12.3 Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   označených   práv   sťažovateľky,   bol   postup   samotného   okresného   súdu. Pri skúmaní   skutočnosti,   či   v dôsledku   jeho   postupu   došlo   k   porušeniu   uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna   zákonná prekážka v konaní (II.   ÚS   3/00,   III.   ÚS   46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,   postupuje   v ňom   súd   i bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a z pripojených dokumentov, ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd konštatuje   predovšetkým   neefektívne   správanie   okresného   súdu,   ktoré   v spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania (viac ako 16 rokov) a už konštatovanými prieťahmi ústavným súdom (nález sp. zn. III. ÚS 10/04 z 19. mája 2004) mali za následok zistenie ďalších   prieťahov   (od   júna   2004),   pretože   okresný   súd   nevykonával   úkony   smerujúce k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádzala.

13.   Ústavný   súd   sa   priklonil   k názoru   sťažovateľky,   že   k zbytočným   prieťahom v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci okresný súd určité úkony vykonal. Okresný súd však   vzhľadom   na   celkovú   dĺžku   konania   a už   uvedené   rozhodnutie   ústavného   súdu o zistených   prieťahoch   nekonal   sústredene   a efektívne,   keď   doteraz   vo   veci   meritórne nerozhodol. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľka obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Podľa § 8 zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov (účinného do 31. augusta 2004) znalci sú povinní vykonávať znaleckú činnosť riadne   a v   určenej   lehote.   V zmysle   §   17   ods.   1   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej   republiky   č. 263/1996   Z. z.,   ktorou   sa   vykonáva   zákon   č.   36/1967   Zb. o znalcoch   a tlmočníkoch   v znení   neskorších   predpisov,   pri   vyžiadaní   znaleckého   alebo tlmočníckeho úkonu štátny orgán v medziach ustanovených zákonom uloží znalcovi alebo tlmočníkovi lehotu, v ktorej má úkon vykonať. Pred uložením lehoty podľa okolností treba so znalcom alebo s tlmočníkom prerokovať, či môže v požadovanej lehote úkon vykonať. Obdobne   zákon   č. 382/2004   Z.   z.   o   znalcoch,   tlmočníkoch   a   prekladateľoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinný od 1. septembra 2004 (ďalej len „zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch“) v § 16 ods. 2 písm. b) ukladá znalcovi povinnosť vykonávať znaleckú činnosť riadne a v určenej lehote. Okresný súd ako zadávateľ mal podľa § 16 ods. 4 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch pred vykonaním   úkonu   znaleckej   činnosti   prekonzultovať   so   znalcom   znalecké   otázky, prerokovať uplatnenie nároku na preddavok podľa § 2 ods. 6 písm. a) a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej lehote.

15.   Okresný   súd   vo   veci   formálne   konal,   keď   nariaďoval   opakovane   súdne pojednávania   (28.   mája   2008,   7.   septembra   2009,   30.   novembra   2009),   ktoré   napokon odročoval. Neefektívne konanie okresného súdu možno vidieť aj v období od 18. júla 2006 (po rozhodnutí o tom, že znalec Ing. L. nie je vylúčený z vypracovania znaleckého posudku) až do 15. augusta 2007 (13 mesiacov), keď okresný súd uznesením č. k. 9 C/192/1994-394 ustanovil za znalca Ing. Š., hoci podľa uznesenia okresného súdu sp. zn. 9 C/192/1994 z 26. októbra 2004 bola Ing. L. uložená povinnosť vypracovať znalecký posudok v lehote 30 dní. Okresný súd sa uspokojil len s formálnymi urgenciami znalcovi na predloženie znaleckého   posudku,   avšak bez využitia   akéhokoľvek poriadkového opatrenia,   prípadne účinnejšej komunikácie s ním (telefonicky, mailom), z ktorej by bol skôr zistil, že tomuto znalcovi   Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   pozastavilo   činnosť. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd nevyužil možnosti, ktoré mu zákon umožňoval na odstránenie prieťahov v konaní.

16.   Z dosiaľ   vykonaných   úkonov   súdu   vyplýva,   že   okresný   súd   bol   v spore sťažovateľky v podstate nečinný. Nečinnosť okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. 9 C/192/1994 ako celok, a preto ústavný súd nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické úkony okresného súdu. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/192/1994 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

17. Aj   napriek   zisteniu   ústavného   súdu,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. 9 C/192/1994 konal bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 10/04 z 19. mája 2004 (m. m. I. ÚS 232/05, IV. ÚS 187/05, II. ÚS 96/06, IV. ÚS 45/07, IV. ÚS 99/07). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

18. Podľa   čl. 127 ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné   zadosťučinenie. Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ústavný   súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného   súdu. Sťažovateľka   v   sťažnosti   žiadala   priznať primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   7   000   €,   ktorú   odôvodnila   takto: „V napadnutom   konaní   pretrváva   stav   právnej   neistoty   evidentne   spôsobený   prieťahmi v konaní.   Naviac   súdne   konanie   je   vedené   viac   ako   šestnásť   rokov   a zjavne   odporuje princípu   primeranosti   dĺžky   súdneho   konania...“ Pri   určení   primeraného   finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva   so   zreteľom   na konkrétne   okolnosti prípadu.   Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C/192/1994 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).

19. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešným sťažovateľom vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom.   Advokátka   vykonala 2 úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu   zastupovania,   spísanie   a podanie upresnenia sťažnosti 16. júla 2010. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu 721,40 €. Za jeden právny úkon patrí advokátke odmena 120,23 €. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia   a   upresnenie   sťažnosti   a   jej   podanie)   v   sume 240,46 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Celková odmena advokátky za právne zastúpenie pred ústavným súdom predstavuje sumu 254,88 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde). Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   v tejto   časti   rozhodol   tak,   ako   to   je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

20. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2010