znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 196/04-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. októbra 2005 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť M. H., bytom M., zastúpenej advokátom JUDr. J. M., K., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 953/95 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný súd Košice   I v konaní vedenom   pod sp.   zn. 12 C 953/95 p o r u š i l základné právo   M. H.,   aby sa   jej   vec prerokovala bez zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   M.   H. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý   jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   u k l a d á   zaplatiť trovy právneho   zastúpenia   M.   H.   v sume   11   991   Sk   (slovom jedenásťtisícdeväťstodeväťdesiatjeden slovenských korún) advokátovi JUDr. J. M., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I   j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume   11 991 Sk   (slovom   jedenásťtisícdeväťstodeväťdesiatjeden   slovenských   korún)   na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 4. novembra 2004 č. k. I. ÚS 196/04-11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. H., bytom M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 953/95 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. 1. Uvedeným uznesením ústavný súd zároveň ustanovil sťažovateľke za právneho zástupcu v danom konaní pred ústavným súdom advokáta JUDr. J. M., K.

1. 2. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených listín vyplynulo, že sťažovateľka podala 21. novembra 1995 na okresnom súde proti A., a. s., so sídlom v B. (ďalej len „odporca“), žalobný   návrh   na plnenie   z poistnej   zmluvy.   Sťažovateľka   ako   zamestnankyňa   štátneho podniku C. S. bola poistencom odporcu „z titulu rizikovosti prostredia“. Ako laborantka odpracovala   necelých   25   rokov   v prostredí   s jedmi.   Sťažovateľka   uvádza,   že   bola poškodená na zdraví „vplyvom pracovného prostredia“. Pre odlúpnutie sietnice nevidí na pravé oko vôbec a na ľavé na 50 %. Je uznaná za invalidnú dôchodkyňu a poberá invalidný dôchodok.

Podľa názoru sťažovateľky je napadnuté konanie „neprimerane zdĺhavé“, pretože trvá už takmer deväť rokov bez právoplatného rozhodnutia. Namieta, že „iba jediný úkon konania,   t.   j.   konkrétne   kontrolné   znalecké   dokazovanie   trval   viac   ako   3   roky“. Sťažovateľka ďalej uviedla, že sa obrátila aj na predsedu okresného súdu so žiadosťou, aby sa jej vec riešila, ale neviedlo to k náprave, pričom predseda okresného súdu zdôvodňoval postup   súdu   v danej   veci   personálnymi   problémami   okresného   súdu.   Sťažovateľka   sa obrátila   aj   na   Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   v záujme   urýchlenia napadnutej veci, avšak bezúspešne.

Vzhľadom   na uvedené   podstatné   skutočnosti   sa   sťažovateľka   domáha   vyslovenia porušenia   jej   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru   postupom   okresného   súdu   v napadnutom   konaní,   prikázania   okresnému   súdu konať   bez   zbytočných   prieťahov   a priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia v sume 122 727 Sk, pretože „nie som povinná podľa našej Ústavy a našich zákonov čakať na výsledok jedného súdneho konania desať alebo dokonca dvadsať rokov“.

1. 3. Podaním, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 10. decembra 2004, ustanovený právny zástupca sťažovateľky upresnil petit predmetnej sťažnosti a navrhol, aby ústavný súd vo veci samej takto rozhodol:

„Základné   právo sťažovateľky   M.   H.   na   prerokovanie   a rozhodnutie   vo veci   bez zbytočných   prieťahov   upravené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I. sp. zn. 12 C 953/95 bolo porušené.

Prikazuje sa, aby Okresný súd Košice I. vo veci sp. zn. 12 C 953/95 konal. Súd priznáva sťažovateľke podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky finančné zadosťučinenie vo výške 122 727,- Sk.

Súd   priznáva   odmenu   a náhradu   hotových   výdavkov   právnemu   zástupcovi sťažovateľky JUDr. J. M., advokátovi v K. v zmysle ust. § 13 ods. 8 vyhl. 163/02 Z. z. vo výške 9 340,- Sk (2 x právny úkon á 4 534,-Sk, 2 x paušál á 136,- Sk, prevzatie a písomné podanie vo veci).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. A. M., listom z 22. septembra 2005 sp.   zn.   Spr.   1580/04   a právny   zástupca   sťažovateľky   vyjadrením   z 23. júna   2005 a stanoviskom z 30. septembra 2005 k uvedenému vyjadreniu predsedu okresného súdu.

2. 1. Predseda okresného súdu vo svojom   vyjadrení uviedol   chronológiu   úkonov okresného súdu v danej veci, ako aj že:

„(...) Konanie v predmetnej veci sa začalo 21. 11. 1995 a právoplatne sa skončilo 11. 5. 2005. Prvostupňový súd vo veci dvakrát rozhodol.

Medzi jednotlivými úkonmi súdu nie sú dlhé časové úseky, v ktorých bol súd nečinný. Za   účelom   dostatočného   zistenia   skutkového   stavu   súd   dvakrát   nariadil   znalecké dokazovanie,   vypracoval   sa   dodatok   k znaleckému   posudku,   dožiadanými   súdmi v Bratislave a Martine boli vypočúvaní znalci a pod.

Žalobkyňa   niekoľkokrát   v priebehu   konania   aktívne   využila   svoje   právo   a podala odvolanie proti rôznym rozhodnutiam súdu, čo malo tiež vplyv na dĺžku celého konania. Vychádzajúc z (...) chronologického postupu súdu som dospel k záveru, že sťažnosť M. H. nie je dôvodná.

Netrvám na ústnom pojednávaní o prijatej sťažnosti. (...)“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľky vo svojich vyjadreniach k stanovisku predsedu okresného súdu uviedol, že:

a) „(...) Čo sa týka vykonaného rozsiahleho dokazovania súd nesie zodpovednosť aj za   zabezpečenie   efektívneho   postupu   pri   dokazovaní,   pretože   je   jeho   povinnosťou organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty. V súdnom konaní 12 C 953/95 došlo k zbytočným prieťahom v konaní v dôsledku nesústredeného postupu a nečinnosti všeobecného súdu.

Okrem toho je na mieste aj otázka účelnosti rozsiahleho znaleckého dokazovania, ktoré nariadil všeobecný súd, ak takéto dokazovanie nevedie k výsledku a teda nemôže byť vzaté za základ pre rozhodnutie súdu vo veci. Dokazovanie vo veci musí byť vykonávané takým smerom, aby mohlo byť vzaté za základ pre rozhodnutie vo veci samej, inak takéto vykonávanie   dokazovania   spôsobuje   zbytočné   prieťahy   v konaní.   Obzvlášť   sa   prieťahy v konaní javia ako zavinené nečinnosťou súdu v období od 10. 1. 2003 do súčasnosti, kedy bolo   ukončené   dokazovanie   výsluchom   znalcov,   a napriek   tomu   súd   vo   veci   nevytýčil pojednávanie ani nerozhodol.

Doterajšia dĺžka konania nemôže byť sťažovateľkou akceptovaná, pretože sa jedná o spor   o náhradu   škody   na   zdraví,   ktorá   bola   spôsobená   výkonom   práce   v škodlivom prostredí.   Sťažovateľka   sa   cíti   byť   postupom   Okresného   súdu   Košice   I dotknutá a diskriminovaná, keďže jej zdravotný stav ju trvale znevýhodňuje oproti zdravým osobám. (...) Žiadam, aby Ústavný súd priznal odmenu právneho zastupovania (...) za tri právne úkony a to podľa ust. § 13 ods. 8 vyhl. 163/02 Z. z. vo výške 9 340,- Sk za dva právne úkony á 4 534,- Sk, 2 x paušál á 136,- Sk (...) spolu 11 991,- Sk.“

b) «Oboznámili sme sa s vyjadrením Okresného súdu Košice I. zo dňa 27. 9. 2005 (správne z 22. 9. 2005, pozn.), ku ktorému zaujímame nasledovné stanovisko:

Z predloženej chronológie úkonov súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 953/95 máme za preukázané, že medzi jednotlivými úsekmi súdu sú dlhé časové úseky, v ktorých bol súd   nečinný   a to   najmä   v období   od   21.   11.   1995   t.   j.   odo   dňa   podania   žaloby   do 13. 11. 1996 (prvé pojednávanie vo veci) t. j. 12 mesiacov, odo dňa 14. 11. 2001 kedy súd obdržal dodatok k znaleckému posudku ku dňu 18. 9. 2002 (pojednávanie vo veci) v dĺžke 10 mesiacov, odo dňa 18. 9. 2002 do dňa 19. 2. 2003 (termín pojednávania) v dĺžke 6 mesiacov, odo dňa 19. 2. 2003 do 2. 4. 2004 v dĺžke 14 mesiacov, odo dňa 2. 4. 2004 do dňa   23.   7.   2004   v dĺžke   5   mesiacov,   čo   považujeme   za   obdobie   neospravedlniteľných prieťahov v konaní.

Čo sa týka namietaných úkonov sťažovateľky, „ktorá v priebehu niekoľkokrát aktívne využila svoje právo a podala odvolanie proti rôznym rozhodnutiam súdu, čo malo tiež vplyv na dĺžku celého konania“, poukazujeme na judikatúru ústavného súdu vyslovenú v skorších rozhodnutiach   (napr.   I.   ÚS   47/96,   I.   ÚS   92/97),   že   prieťahy   v konaní,   ktoré   by   bolo eventuálne možné pripísať správaniu účastníka nevylučujú zodpovednosť orgánu, ktorý vo veci   koná,   a to   najmä   v prípadoch   ak   o právach   účastníka   rozhoduje   dlhšie   než   je primerané podľa povahy veci, alebo ak ide o zbytočný prieťah zapríčinený i nesprávnym postupom súdu, v tejto súvislosti poukazujeme tiež na to, že súdne konanie pred Okresným súdom Košice I. pod sp. zn. 12 C 953/95 trvalo odo dňa podania sťažnosti do vynesenia rozsudku 10 rokov.

Netrváme ne ústnom pojednávaní o prijatej sťažnosti.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 953/95:

Dňa 21. novembra 1995 podala sťažovateľka na okresnom súde žalobný návrh proti S., a. s., so sídlom v K. (ďalej len „odporkyňa“), „na priznanie plnenia z poistnej zmluvy“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 12 C 953/1995.

Dňa 12. januára 1996 okresný súd vydal uznesenie, ktorým vyzval sťažovateľku na doplnenie   návrhu   tak,   aby   upresnila   petit   návrhu   o sumu,   ktorú   žiada   zaplatiť   z titulu poistnej zmluvy.

Dňa   9.   februára   1996   sťažovateľka   doručila   súdu   ďalšiu   dokumentáciu   a uviedla minimálnu výšku sumy, ktorú žiada vyplatiť.

Dňa 7. marca 1996 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn na doručenie návrhu odporkyni, aby sa k nemu vyjadrila v určenej lehote.

Dňa 11. apríla 1996 odporkyňa doručila súdu svoje vyjadrenie k návrhu.Dňa 26. augusta 1996 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 13. septembra 1996 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok vo vyrubenej výške.Dňa 3. októbra 1996 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 13. november 1996.Dňa   11.   novembra   1996   odporkyňa   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   nariadenom pojednávaní z dôvodu účasti na školení.

Dňa 13. novembra 1996 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu znaleckého dokazovania.

Dňa 28. novembra 1996 súd vydal uznesenie č. k. 12 C 953/95-17, ktorým nariadil znalecké dokazovanie znalcom MUDr. J. S., ktorému uložil podať znalecký posudok. Dňa 16. decembra 1996 znalec doručil súdu žiadosť o zapožičanie spisu. Dňa   2.   januára   1997   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   doručila   spis znalcovi.

Dňa 3. januára 1997 bol zložený preddavok na znalecké dokazovanie.Dňa 3. januára 1997 znalec doručil súdu vypracovaný znalecký posudok.Dňa 10. januára 1997 sudkyňa vydala uznesenie, ktorým rozhodla o odmene znalca, a dala úpravou kancelárii pokyn, aby znalecký posudok doručila účastníkom na vyjadrenie.Dňa   29.   januára   1997   odporkyňa   doručila   súdu   svoje   stanovisko   k znaleckému posudku.

Dňa   6.   februára   1997   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   urgovala doručenie vyjadrenia k znaleckému posudku sťažovateľkou a určila jej lehotu 10 dní na vyjadrenie.

Dňa 10. marca 1997 sťažovateľka doručila okresnému súdu vyjadrenie k znaleckému posudku a návrh na rozšírenie svojho návrhu aj o odporcu C., š. p., S. (ďalej len „odporca v druhom rade“).

Dňa 9. mája 1997 súd vydal uznesenie č. k. 12 C 953/95-41, ktorým nepripustil zmenu návrhu a pristúpenie ďalšie účastníka na strane odporcu.

Dňa   7.   augusta   1997   sťažovateľka   urgovala,   aby   jej   bolo   zaslané   vyjadrenie odporkyne k znaleckému posudku, a tiež sa domáhala nariadenia pojednávania vo veci.Dňa 11. augusta 1997 sudkyňa nariadila pojednávanie na 15. október 1997.Dňa 25. septembra 1997 sťažovateľka doručila súdu   návrh, aby na pojednávanie nariadené na 15. október 1997 bol predvolaný a vypočutý znalec.

Dňa 15. októbra 1997 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 28. január 1998.

Dňa   31.   októbra   1997   odporkyňa   doručila   okresnému   súdu   správu   k prepísaniu diagnózy na operačnom protokole.

Dňa 22. decembra 1997 sudkyňa urobila úradný záznam o tom, že znalec požiadal o súhlas na použitie osobného vozidla na cestu na pojednávanie, a vydala uznesenie, ktorým mu súhlas udelila.

Dňa 28. januára 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavila odporkyňa. Pojednávanie bolo odročené na 1. apríl 1998 z dôvodu vyžiadania lekárskej správy.

Dňa 6. februára 1998 súd vydal uznesenie, ktorým znalcovi priznal odmenu za účasť na pojednávaní 28. januára 1998.

Dňa 30.   januára 1998 sudkyňa dala úpravou   kancelárii pokyn, aby vyžiadala od Fakultnej nemocnice v K. predloženie správy k prejednávanej veci, a to v lehote 15 dní.Dňa   23.   februára   1998   sťažovateľka   doručila   súdu   odvolanie   proti   uzneseniu o priznaní odmeny znalcovi za účasť na pojednávaní 28. januára 1998.

Dňa 13. marca 1998 sťažovateľka doručila súdu návrh na vykonanie dokazovania výsluchom lekárov, ktorí operovali sťažovateľku.

Dňa 24. februára 1998 Fakultná nemocnica v K. doručila súdu svoju odpoveď na dožiadanie súdu z 3. februára 1998.

Dňa 30. marca 1998 doručil svedok MUDr. T. J. ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na 1. apríl 1998.

Dňa 1. apríla 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie za prítomnosti všetkých účastníkov, nedostavili sa predvolaní svedkovia. Pojednávanie bolo odročené na 20. máj 1998 za účelom opätovného predvolania svedkov.

Dňa 7. mája 1998 svedok MUDr. T. J. doručil okresnému súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na 20. máj 1998.

Dňa 20. mája 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom predvolania svedka MUDr. T. J. a výsluchu MUDr. K. V. dožiadaním.

Dňa 25. júna 1998 sudkyňa dožiadala Okresný súd Bratislava II o výsluch svedkyne MUDr. K. V.

Dňa 25. júna 1998 súd predvolal svedka MUDr. T. J. na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 16. september 1998, a v prípade, že sa nebude môcť dostaviť, aby to oznámil súdu za účelom dojednania termínu výsluchu mimo pojednávania.

Dňa   26.   júna   1998   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Košiciach   (ďalej   len „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu, ktorým bola znalcovi priznaná odmena za účasť na pojednávaní 28. januára 1998.

Dňa   30.   júna 1998   krajský   súd   vydal   uznesenie   č.   k.   16   Co   248/98-83,   ktorým napadnuté uznesenie č. k. 12 C 953/95-61 potvrdil.

Dňa 16. júla 1998 sa uskutočnil výsluch svedka MUDr. T. J. mimo pojednávania.Dňa 16. septembra 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 2. december 1998 z dôvodu nedostavenia sa účastníkov konania a z dôvodu nevybavenia dožiadania na Okresnom súde Bratislava II.

Dňa   8.   októbra   1998   odporkyňa   doručila   Okresnému   súdu   Bratislava   II ospravedlnenie svojej neúčasti na dokazovaní, ktoré bolo nariadené na 14. október 1998.Dňa   27.   októbra   1998   okresný   súd   urgoval   Okresný   súd   Bratislava   II   ohľadne vybavenia dožiadania z 25. júna 1998.

Dňa 2. decembra 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 24. február 1999 z dôvodu nevybaveného dožiadania na Okresnom súde Bratislava II.Dňa 7. decembra 1998 Okresný súd Bratislava II oznámil súdu, že omeškanie pri vybavovaní dožiadania je spôsobené sťahovaním súdu.

Dňa 18. decembra 1998 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby zmenila termín nariadeného pojednávania z 24. februára 1999 na 9. február 1999.

Dňa   12.   januára   1999   okresný   súd   urgoval   Okresný   súd   Bratislava   II   ohľadne vybavenia dožiadania z 25. júna 1998.

Dňa   18.   januára   1999   odporkyňa   doručila   Okresnému   súdu   Bratislava   II ospravedlnenie svojej neúčasti na dožiadanom dokazovaní.

Dňa 26. januára 1999 sa   uskutočnilo na Okresnom   súde   Bratislava II   dožiadané dokazovanie.

Dňa 9. februára 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd vyniesol rozsudok, ktorým návrh zamietol.

Dňa   25.   marca   1999   sťažovateľka   doručila   súdu   odvolanie   proti   rozsudku   č.   k. 12 C 953/95-98, ktorým bol jej návrh zamietnutý.

Dňa 26. marca 1999 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby doručila odvolanie odporkyni   na   vyjadrenie   a   aby vyzvala   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za odvolanie.

Dňa 8. apríla 1999 odporkyňa doručila súdu svoje vyjadrenie k odvolaniu. Dňa 20. apríla 1999 sťažovateľka doručila súdu návrh na oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 20. mája 1999 súd vyzval sťažovateľku, aby na účely posúdenia jej nároku na oslobodenie od súdneho poplatku vyplnila a v lehote 15 dní doručila súdu potvrdenie.Dňa   3.   júna   1999   sťažovateľka   doručila   súdu   potvrdenie   o svojich   majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa 22. júna 1999 súd uznesením č. k. 12 C 953/95-118 oslobodil sťažovateľku od súdneho poplatku.

Dňa 23. júna 1999 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní sťažovateľky proti uvedenému rozsudku okresného súdu.

Dňa   13.   apríla   2000   sa   uskutočnilo   vo   veci   odvolacie   pojednávanie,   na   ktorom krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.Dňa 21. júna 2000 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 9. augusta 2000 súd nariadil vo veci pojednávanie na 18. október 2000.Dňa 18. októbra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania.

Dňa 1. decembra 2000 súd vydal uznesenie č. k. 12 C 953/95-128, ktorým nariadil znalecké dokazovanie vo veci znaleckým ústavom Martinská fakultná nemocnica.Dňa 19. januára 2001 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na oslobodenie od platenia trov znaleckého dokazovania.

Dňa   6.   júla   2001   bol   okresnému   súdu   doručený   znalecký   posudok   č.   1/2001 znaleckého ústavu.

Dňa   13.   júla   2001   okresný   súd   rozhodol   uznesením   č.   k.   12   C   953/95-142   o znalečnom.

Dňa 14. augusta 2001 sťažovateľka doručila súdu svoje vyjadrenie k znaleckému posudku č. 1/2001.

Dňa   4.   októbra   2001   súd   zaslal   Martinskej   fakultnej   nemocnici   vyjadrenie sťažovateľky k znaleckému posudku a vyzval ju na vyjadrenie k jej námietkam v lehote 35 dní.Dňa   14.   novembra   2001   bol   súdu   doručený   dodatok   k znaleckému   posudku č. 1/2001.

Dňa 20. novembra 2001 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že konajúca sudkyňa absolvovala stáž na krajskom súde v dobe od 22. októbra 2000 do 28. februára 2001.Dňa 1. augusta 2002 súd vydal uznesenie č. k. 12 C 953/95-158, ktorým rozhodol o znalečnom, a zároveň nariadil pojednávanie na 18. september 2002, na ktoré predvolal znalcov MUDr. V. M. a MUDr. A. K.

Dňa   2.   septembra   2002   sťažovateľka   doručila   súdu   svoje   vyjadrenie   k dodatku k znaleckému posudku a návrh na dokazovanie.

Dňa 16. septembra 2002 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že znalec MUDr. V. M. telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 18. september 2002.Dňa 18. septembra 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito   z dôvodu,   že   budú   dožiadaním   vypočutí   znalci   MUDr.   V.   M.   a MUDr.   A. K., a účastníkom bola uložená povinnosť do 10 dní predložiť otázky, ktoré majú byť položené znalcom.

Dňa 25. septembra 2002 sťažovateľka doručila súdu otázky určené pre znalcov.Dňa 30. septembra 2002 odporkyňa doručila súdu otázky určené pre znalcov.Dňa 27. novembra 2002 bolo Okresnému súdu Martin (ďalej len „dožiadaný súd“) doručené   dožiadanie   vo   veci   výsluchu   znalcov,   ktoré   sa   malo vybaviť v lehote   40   dní a ktoré bolo vedené pod sp. zn. 5 Cd 15/2002

Dňa 23. decembra 2002 doručila odporkyňa dožiadanému súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní vytýčenom na 10. január 2003.

Dňa 4. decembra 2002 bol vyhotovený úradný záznam o telefonickom skontaktovaní znalcov a o oznámení termínu realizovania dožiadania.

Dňa 10. januára 2003 dožiadaný súd realizoval dožiadanie výsluchom znalcov.Dňa 23. januára 2003 bol spis dožiadaným súdom vrátený okresnému súdu. Spis bol prerozdelený do senátu Mgr. M. G.

Dňa 19. februára 2004 súd nariadil pojednávanie na 2. apríl 2004.Dňa 2. apríla 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vynesený rozsudok č. k. 12 C 953/95-195, ktorým bol návrh zamietnutý.

Dňa   25.   mája   2004   sťažovateľka   doručila   súdu   odvolanie   proti   rozsudku   č.   k. 12 C 953/95-195.

Dňa 8. júna 2004 súd zaslal odvolanie sťažovateľky odporkyni s výzvou, aby sa k nemu vyjadrila v lehote 10 dní.

Dňa 18. júna 2004 odporkyňa doručila súdu svoje vyjadrenie k odvolaniu podanému sťažovateľkou.

Dňa 23. júna 2004 súd zaslal pošte žiadosť o oznámenie spôsobu doručenia zásielky k sp. zn. 12 C 953/95.

Dňa 2. júla 2004 pošta oznámila súdu vyžiadané informácie o spôsobe doručovania zásielky.

Dňa 26. júla 2004 bol spis doručený krajskému súdu na konanie o odvolaní. Dňa   27.   júla   2004   sťažovateľka   doručila   krajskému   súdu   doplnenie   odvolania a návrh na dokazovanie.

Dňa 1. marca 2005 krajský súd nariadil pojednávanie na 14. marec 2005.Dňa 14. marca 2005 sa uskutočnilo odvolacie pojednávanie, na ktorom krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok

Dňa 5. mája 2005 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 9. júna 2005 sťažovateľka podala dovolanie proti rozsudku krajského súdu zo 14. marca 2005 č. k. 15 Co 230/04-213.

Dňa 30. júna 2005 okresný súd zaslal dovolanie sťažovateľky odporkyni s výzvou, aby sa k nemu vyjadrila v lehote 10 dní, a sťažovateľku vyzval na predloženie potvrdenia o jej majetkových pomeroch na účely oslobodenia od súdneho poplatku.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o plnenie z poistnej zmluvy vedenom pod sp. zn. 12 C 953/95, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako žalobkyňa, došlo k porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého občianskoprávneho   konania   je   plnenie   z poistnej   zmluvy,   t.   j.   vec,   ktorej   povaha   (spor o plnenie financií, ktoré môžu byť zdrojom príjmov sťažovateľky) si vyžadovala osobitnú starostlivosť   všeobecného   súdu   o naplnenie   účelu   súdneho   konania,   čo   okrem   iného znamená, že všeobecný súd mal povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o plnenie   z poistnej   zmluvy   v okolnostiach   danej   veci   môže   predstavovať   určitý   stupeň zložitosti   súvisiaci   najmä   s ustálením   skutkového   stavu   opakovaným   znaleckým dokazovaním. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.  

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   na celkovej   dĺžke   konania mala   svoj podiel   aj   sťažovateľka   najmä   tým,   že   neuhradila   včas   súdny   poplatok,   pričom   kvôli odstraňovaniu   tohto   nedostatku   nemohol   okresný   súd   plynulo   postupovať   v konaní. V danom   prípade   však   podiel   sťažovateľky   na   vzniknutých   prieťahoch   podľa   názoru ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlhé konanie okresného súdu.  

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   opakovane   krátkodobo,   ale   aj   dlhšiu   dobu   bez akýchkoľvek zákonných alebo iných ospravedlniteľných dôvodov nečinný, a to konkrétne v období   od 11.   apríla   1996   do   26.   augusta   1996   (štyri   mesiace),   od   9.   mája 1997   do

11. augusta 1997 (tri mesiace), od 28. februára 2002 do 1. augusta 2002 (päť mesiacov) a od 23. januára 2003 do 19. februára 2004 (viac ako dvanásť mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného   súdu   nie   je   ničím   ospravedlniteľná,   pretože   počas   viac   ako   dvoch   rokov nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Skutočnosť uvádzaná predsedom okresného súdu, že „žalobkyňa niekoľkokrát v priebehu konania aktívne využila svoje právo a podala odvolanie proti rôznym rozhodnutiam súdu“, na   uvedené   obdobia   nečinnosti   súdu   nemala   vôbec   žiadny   vplyv.   Uvedené   obdobia nečinnosti   okresného   súdu   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   treba   považovať   za zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú opakovanú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   Pretože   vo   veci   sťažovateľky   bol   2.   apríla   2004   vyhlásený   rozsudok   č.   k. 12 C 953/95-195, ktorý medzičasom nadobudol aj právoplatnosť, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 122 727   Sk,   ktoré   odôvodnila   aj   tým,   že „doterajšia   dĺžka   konania   nemôže   byť sťažovateľkou akceptovaná, pretože sa jedná o spor o náhradu škody na zdraví, ktorá bola spôsobená výkonom práce v škodlivom prostredí.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa,   vzhľadom   na   opakovanú   bezdôvodnú   nečinnosť okresného súdu, ako aj na povahu veci považuje za primerané vo výške 30 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 11 991 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony   právnej   služby   (prípravu   a prevzatie   zastúpenia   a   podanie   o upresnení   sťažnosti 10. decembra   2004   a podanie   písomného   stanoviska   z   23.   júna   2005).   Za   dva   úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena dvakrát po 4 534 Sk a režijný paušál dvakrát po 136 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3, § 24 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), teda spolu za úkony vykonané v roku 2004 prislúcha sťažovateľke suma 9 340 Sk, a za jeden úkon vykonaný v roku 2005 patrí odmena 2 501 Sk a režijný paušál 150 Sk (§ 1 ods.   3,   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkom sumu 11 991 Sk.Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2005