znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 195/2015-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2015 predbežne prerokoval sťažnosť obchodných spoločností iTrade 28 s. r. o., iTrade 29 s. r. o., iTrade 30 s. r. o., iTrade 31 s. r. o., iTrade 32 s. r. o., iTrade 33 s. r. o., iTrade 43 s. r. o., iTrade 44 s. r. o., iTrade 45 s. r. o., iTrade 46 s. r. o., iTrade 55 s. r. o., iTrade 56 s. r. o., iTrade 57 s. r. o., iTrade 58 s. r. o., iTrade 59 s. r. o., iTrade 61 s. r. o., iTrade 62 s. r. o., iTrade 63 s. r. o., iTrade 66 s. r. o., iTrade 85 s. r. o., iTrade 95 s. r. o., iTrade 174 s. r. o. iTrade 175 s. r. o. iTrade 176 s. r. o. iTrade 177 s. r. o., iTrade 178 s. r. o., iTrade 179 s. r. o., iTrade 180 s. r. o., iTrade 181 s. r. o., iTrade 182 s.   r.   o.,   iTrade 183 s. r. o.,   iTrade   184   s. r.   o.   a   iTrade   192   s.   r.   o.,   zastúpených obchodnou spoločnosťou Olexova Vasilisin, s. r. o., Dunajská 18, Bratislava, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Marcel Vasilišin. LLM, vo veci namietaného porušenia ich práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a prejednania   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaniach vedených pod sp. zn. 1/Re/1879/2013, sp. zn. 8/Re/1658/2013, sp.   zn.   11/Re/1757/2013,   sp. zn.   11/Re/1761/2013,   sp. zn. 4/Re/1755/2013,   sp.   zn. 5/Re/1627/2013,   sp. zn. 11/Re/1753/2013,   sp.   zn.   1/Re/1881/2013,   sp.   zn. 7/Re/1856/2013,   sp. zn. 8/Re/1657/2013,   sp.   zn.   11/Re/1755/2013,   sp.   zn. 4/Re/1758/2013, sp. zn. 5/Re/1623/2013, sp. zn. 7/Re/1855/2013, sp. zn. 3/Re/1805/2013, sp. zn. 4/Re/1754/2013,   sp.   zn.   8/Re/1660/2013,   sp.   zn.   8/Re/1661/2013, sp. zn. 11/Re/1754/2013,   sp.   zn.   4/Re/1757/2013,   sp.   zn.   1/Re/1883/2013, sp. zn. 5/Re/1624/2013,   sp.   zn.   5/Re/1626/2013,   sp.   zn.   8/Re/1662/2013, sp. zn. 1/Re/1880/2013,   sp.   zn.   1/Re/1882/2013,   sp.   zn.   5/Re/1628/2013, sp. zn. 7/Re/1853/2013,   sp.   zn.   11/Re/1756/2013,   sp.   zn.   11/Re/1758/2013, sp. zn. 3/Re/1802/2013, sp. zn. 3/Re/1804/2013 a sp. zn. 1/Re/1884/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodných   spoločností iTrade   28   s.   r.   o.,   iTrade   29   s.   r.   o., iTrade 30 s. r. o., iTrade 31 s. r. o., iTrade 32 s. r. o., iTrade 33 s. r. o., iTrade 43 s. r. o., iTrade 44 s. r. o., iTrade 45 s. r. o., iTrade 46 s. r. o., iTrade 55 s. r. o., iTrade 56 s. r. o., iTrade 57 s. r. o., iTrade 58 s. r. o., iTrade 59 s. r. o., iTrade 61 s. r. o., iTrade 62 s. r. o., iTrade 63 s. r. o., iTrade 66 s. r. o., iTrade 85 s. r. o., iTrade 95 s. r. o., iTrade 174 s. r. o. iTrade 175 s. r. o. iTrade 176 s. r. o. iTrade 177 s. r. o., iTrade 178 s. r. o., iTrade 179 s. r. o.,   iTrade   180   s.   r.   o.,   iTrade   181   s.   r.   o.,   iTrade   182   s.   r.   o., iTrade 183 s. r. o., iTrade 184 s. r. o., iTrade 192 s. r. o.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 12. decembra   2014   doručená   sťažnosť   obchodných   spoločností iTrade   28   s.   r.   o., iTrade 29 s. r. o., iTrade 30 s. r. o., iTrade 31 s. r. o., iTrade 32 s. r. o., iTrade 33 s. r. o., iTrade 43 s. r. o., iTrade 44 s. r. o., iTrade 45 s. r. o., iTrade 46 s. r. o., iTrade 55 s. r. o., iTrade 56 s. r. o., iTrade 57 s. r. o., iTrade 58 s. r. o., iTrade 59 s. r. o., iTrade 61 s. r. o., iTrade 62 s. r. o., iTrade 63 s. r. o., iTrade 66 s. r. o., iTrade 85 s. r. o., iTrade 95 s. r. o., iTrade 174 s. r. o. iTrade 175 s. r. o. iTrade 176 s. r. o. iTrade 177 s. r. o., iTrade 178 s. r. o., iTrade 179 s. r. o., iTrade 180 s. r. o., iTrade 181 s. r. o., iTrade 182 s.   r.   o.,   iTrade 183 s. r. o.,   iTrade   184   s.   r.   o.   a   iTrade   192   s.   r.   o. (ďalej   len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a prejednania veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.   1/Re/1879/2013,   sp.   zn.   8/Re/1658/2013,   sp.   zn.   11/Re/1757/2013,   sp.   zn. 11/Re/1761/2013,   sp.   zn.   4/Re/1755/2013,   sp. zn. 5/Re/1627/2013,   sp.   zn. 11/Re/1753/2013,   sp.   zn.   1/Re/1881/2013,   sp. zn. 7/Re/1856/2013,   sp.   zn. 8/Re/1657/2013,   sp.   zn.   11/Re/1755/2013,   sp. zn. 4/Re/1758/2013,   sp.   zn. 5/Re/1623/2013, sp. zn. 7/Re/1855/2013, sp. zn. 3/Re/1805/2013, sp. zn. 4/Re/1754/2013, sp.   zn.   8/Re/1660/2013,   sp. zn. 8/Re/1661/2013,   sp.   zn.   11/Re/1754/2013,   sp.   zn. 4/Re/1757/2013, sp. zn. 1/Re/1883/2013, sp. zn. 5/Re/1624/2013, sp. zn. 5/Re/1626/2013, sp. zn. 8/Re/1662/2013,   sp.   zn.   1/Re/1880/2013,   sp.   zn.   1/Re/1882/2013, sp. zn. 5/Re/1628/2013,   sp.   zn.   7/Re/1853/2013,   sp.   zn.   11/Re/1756/2013, sp. zn. 11/Re/1758/2013,   sp.   zn.   3/Re/1802/2013,   sp.   zn.   3/Re/1804/2013 a sp. zn. 1/Re/1884/2013 (ďalej aj „napadnuté konania“).

2.   Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplynulo,   že   sťažovatelia   vznikli   rozdelením obchodnej   spoločnosti   iTrade   s.   r.   o.,   IČO:   46 802 088,   pričom   súčasťou   procesu rozdelenia bolo aj podanie návrhu na výmaz obchodnej spoločnosti iTrade s. r. o., IČO: 46 802 088   z obchodného   registra   a návrh   na   zápis   jednotlivých   sťažovateľov   do obchodného registra, ktorí vznikli rozdelením obchodnej spoločnosti iTrade s. r. o., IČO: 46 802 088.   V súvislosti   s   registrovým konaním   vyrubil   okresný   súd   súdny   poplatok jednotlivým sťažovateľom vo výške 165,75 € vychádzajúc z položky č. 17 písm. a) bod 2 Sadzobníka súdnych poplatkov v spojitosti s § 6 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a   poplatku   za   výpis   z registra   trestov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Sťažovatelia podali proti„...   rozhodnutiam   o súdnom   poplatku...   dňa   15.07.2013   cez   podateľňu   Porušovateľa odvolanie...“. Ďalej podali „... dňa 24.07.2014 Urgenciu/žiadosť o urýchlené konanie vo veci   a dňa 01.10.2014  ...   opätovnú   urgenciu/žiadosť   o urýchlené   konanie   vo   veci. Napokon... dňa 15.10.2014 Sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch....“. Okresný súd vyzval listom zo 7. novembra 2014 sťažovateľov na doplnenie podanej sťažnosti na prieťahy. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovatelia konštatujú, že„... predmetné odvolanie... bolo podané na súd pred takmer rokom a pol, Sťažovateľ do dnešného dňa nemá vedomosť o tom,   že by v tejto veci Porušovateľ akokoľvek konal.“. Podľa vyjadrenia samotných sťažovateľov „Predmetom odvolania je odlišný právny názor Sťažovateľov, ktorí majú za to, že povinnosť platiť súdny poplatok vo výške 165,74 EUR za zápis   nových   spoločností   im   nevznikla,   ale   má   byť   uložená   povinnosť   zaplatiť   súdny poplatok vo výške 33 EUR spoločnosti iTreade za zmenu obchodnej spoločnosti.“. V závere podanej sťažnosti sťažovatelia konštatujú, že „... majú... za dostatočne preukázané, že... nekonaním   Porušiteľa   boli   porušené   ich   práva   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných prieťahov a takmer 17 mesačným nekonaním vo veci sa nachádzajú v stave právnej neistoty, keď   po   zaplatení   súdnych   poplatkov   v celkovej   výške   5   469,75   EUR   nebolo   stále právoplatne rozhodnuté o tom, či tieto súdne poplatky boli uložené v zmysle zákona, alebo nie.“.

3. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia zhodne navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Okresný   súd   Bratislava   I v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.: 1/Re/1879/2013, 8/Re/1658/2013,   11/Re/1757/2013,   11/Re/1761/2013,   4/Re/1755/2013,   5/Re/1627/2013, 11/Re/1753/2013,   1/Re/1881/2013,   7/Re/1856/2013,   8/Re/1657/2013,   11/Re/1755/2013, 4/Re/1758/2013,   5/Re/1623/2013,   7/Re/1855/2013,   3/Re/1805/2013,   4/Re/1754/2013, 8/Re/1660/2013,   8/Re/1661/2013,   11/Re/1754/2013,   4/Re/1757/2013,   1/Re/1883/2013, 5/Re/1624/2013,   5/Re/1626/2013,   8/Re/1662/2013,   1/Re/1880/2013,   1/Re/1882/2013, 5/Re/1628/2013,   7/Re/1853/2013,   11/Re/1756/2013,   11/Re/1758/2013,   3/Re/1802/2013, 3/Re/1804/2013,   1/Re/1884/2013 porušil   právo   Sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   Čl.   48   ods.   2   Ústavy...   a ich   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru....

Okresnému   súdu   Bratislava   I,   v uvedených   konaniach   prikazuje   konať   bez zbytočných prieťahov.

Každému   zo   sťažovateľov   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 165,75,- EUR (všetkým 33 sťažovateľom dokopy 5.469,75 EUR)....

Každému   zo   sťažovateľov   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 150,08 EUR (všetkým 33 sťažovateľom dokopy 4.952,64 EUR)...“

4.   Podaním   doručeným   ústavnému   súdu   12.   februára   2015   a označeným   ako„Doplnenie ústavnej sťažnosti zo dňa 08.12.2014“ sťažovatelia doplnili podanú ústavnú sťažnosť a poukázali na to, že z písomného vyjadrenia okresného súdu z 15. januára 2015 k podanému odvolaniu proti súdnemu poplatku, resp. uloženej povinnosti zaplatiť súdny poplatok vyplýva, že «... OSBA 1 nevydal žiadne rozhodnutie, nakoľko výška súdneho poplatku   bola   oznámená   prostredníctvom   elektronického   systému   Ministerstva spravodlivosti SR. Vo zvyšnej časti svojho vyjadrenie cituje OSBA 1 zákonné ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch, pričom na záver svojho listu dodáva, že „... súdny poplatok bol určený v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení v správnej zákonom stanovenej výške, nie je možné návrhom navrhovateľa vyhovieť.“». Sťažovatelia k uvedenému postupu okresného   súdu   dôvodia,   že „OSBA   I   sa...   týmto   Vyjadrením   stavia   k   odvolaniam sťažovateľov tak, že odmieta svoju právomoc o nich rozhodnúť.... takýto prístup OSBA I k danej veci je ústavne neprípustný a neprijateľný, nakoľko odníma sťažovateľom právo na prístup k súdu. Navyše takto koná OSBA I aj v rozpore s procesným právom, nakoľko OSP jasne určuje, že o odvolaní sa musí rozhodnúť v zákonnej forme - rozhodnutím. Prílohu č.   2   nemožno   považovať   za   rozhodnutie,   teda   nie   je   možné   proti   nej   použiť   právne prostriedky,   ktoré   poskytuje   OSP,   čím   OSBA   1   opätovne   porušuje   právo   sťažovateľov na prístup k súdu.“.

5.   Vzhľadom   na uvedené   sťažovatelia   takto   doplnili   petit   podanej   sťažnosti:„Nakoľko je... zrejmé, že OSBA 1 nie len porušuje právo sťažovateľov na prerokovanie veci nez zbytočných prieťahov, ale nemá evidentný záujem rozhodnúť o podaných odvolaniach sťažovateľov, navrhujeme zmeniť petit ústavnej sťažnosti v prvej a druhej časti, a to tak, že bude znieť :

Okresný   súd   Bratislava   I v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.: 1/Re/1879/2013,... porušil právo Sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy..., právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy....

Okresnému súdu Bratislava I, v uvedených konaniach prikazuje konať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.“   II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8.   Z obsahu   podanej   sťažnosti   je   zrejmé,   že   sťažovatelia   zhodne   napádajú postup okresného súdu v napadnutých konaniach z dôvodu, že okresný súd nerozhodol o ich podanom odvolaní voči uloženej povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh na zápis jednotlivých sťažovateľov ako obchodných spoločností do obchodného registra, resp. do času podania ústavnej sťažnosti nebolo o ich podanom odvolaní rozhodnuté, a to ani po využití účinného prostriedku nápravy, ktorým bolo podanie sťažnosti na prieťahy k predsedníčke okresného súdu.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03, I. ÚS 33/05),   že   účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   využil   označený právny prostriedok, ktorý má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

11. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).   Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo   iných   právnych   prostriedkov,   ktoré   zákon   sťažovateľovi   na   ochranu   jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

12. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je   prípustná,   ak   sťažovateľ   nevyčerpal   opravné   prostriedky   alebo   iné   právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   a   slobôd   účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nastupuje   až   v   prípade   zlyhania   všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

13.   Zo   zistení   ústavného   súdu   je   zrejmé,   že   sťažovatelia   pred   podaním sťažnosti ústavnému súdu nepočkali na vybavenie sťažnosti na prieťahy z 15. októbra 2014, ktorá bola 20. októbra 2014 doručená predsedníčke okresného súdu a ktorá bola navyše   samotnými   sťažovateľmi   doplnená   ich   podaním   z 24.   novembra   2014   na podklade výzvy okresného súdu zo 7. novembra 2014, ale v podstate v krátkom čase po jej podaní podali aj ústavnú sťažnosť na ústavnom súde (doručenú 12. decembra 2014, pozn.).   Podanie   ústavnej   sťažnosti   v takom   krátkom   čase   po   podaní sťažnosti predsedovi   súdu   je   len   formálnym   využitím   tohto   účinného   prostriedku nápravy   a nepredstavuje   dostatočný   časový   priestor   na poskytnutie   možnosti napadnutému   všeobecnému   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený svojou nečinnosťou (IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06, I. ÚS 233/08). Na to, aby   sťažnosť   mohla   priniesť   efektívny   účinok,   ústavný   súd   považuje   za   potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   nečinnosťou   alebo   neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).

14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že hoci sťažovatelia podali pred tým, ako sa obrátili na ústavný súd, sťažnosť podľa zákona o súdoch, takéto formálne využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde   nemožno   považovať   za   efektívny   postup,   ktorý   by   predstavoval   splnenie podmienky prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia zákona o ústavnom súde. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku nápravy, ktorý zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie   ktorého   sú   oprávnení   podľa   osobitných   predpisov,   bolo   bezúspešné   a neprinieslo nimi sledovaný cieľ. Táto samotná skutočnosť je dôvodom odmietnutia podanej sťažnosti z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

15. Z argumentácie sťažovateľov v doplnení podanej ústavnej sťažnosti ďalej vyplynulo, že neboli spokojní s postupom predsedníčky okresného súdu pri spôsobe vybavenia ich podanej sťažnosti na prieťahy. Ako uviedli, „... súd nie len nedodržal zákonom stanovenú lehotu na vybavenie sťažnosti, ale nedodržal ani lehotu, ktorú si sám predĺžil, nakoľko do dnešného dňa sa OSBA 1 nijako k našej sťažnosti nevyjadril“.

16. Podľa § 63 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa. Podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch ak je sťažovateľ toho názoru,   že   sťažnosť,   ktorú   podal   na   príslušnom   orgáne   súdu,   nebola   ním   riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedu   krajského   súdu   o   prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   predsedom   okresného súdu alebo.... Z citovaných ustanovení zákona o súdoch vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu mali sťažovatelia k dispozícii účinný prostriedok nápravy v podobe   podania   žiadosti   predsedovi   Krajského   súdu   v   Bratislave   o prešetrenie vybavenia ich sťažnosti vrátane namietania nečinnosti predsedníčky okresného súdu (III. ÚS 413/2010, III. ÚS 30/2011, v širších súvislostiach aj IV. ÚS 273/2013).

17. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovatelia za situácie, že nie sú/neboli spokojní so spôsobom vybavenia ich podanej sťažnosti na prieťahy predsedníčkou okresného súdu, sa mali/mohli postupujúc podľa citovanej právnej úpravy obrátiť so sťažnosťou priamo na predsedu Krajského súdu v Bratislave ako predsedu nadriadeného súdu s tým, aby prešetril   postup   predsedníčky   okresného   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. Spr. 2357/2014.   Vzhľadom   na to,   že   sťažovatelia   tento   postup   nevyužili, odmietol ústavný súd sťažnosť v tejto jej časti z dôvodu neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

18.   O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie konanie. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu   pre   jeho   zjavnú   neopodstatnenosť   aj   absencia   priamej   súvislosti   medzi označeným   základným   právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a   namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí   relevantnú   súvislosť   medzi   namietaným postupom   orgánu   štátu   a   základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   a   túto   odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).

19. Ústavný súd poukazuje ďalej na svoju judikatúru, podľa ktorej (IV. ÚS 241/07, IV. ÚS 210/2011, IV. ÚS 326/2011, IV. ÚS 469/2012) postup pri vybavovaní sťažností, resp. prešetrovaní ich vybavenia podľa zákona o súdoch nemožno považovaťratione   materie za   súčasť   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru (resp. základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pozn.). Kritériom aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne aj čl. 46 ods. 1 ústavy, pozn.) je materiálna povaha predmetu konania, predovšetkým skutočnosť, že sa v ňom bezprostredne rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb.   K obdobnému   záveru   došiel   ústavný   súd   aj   vo   vzťahu k namietanému   porušeniu   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Všetky   základné   práva,   ktoré inkorporuje (právo na zákonného sudcu, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), sa vzťahujú na samostatné súdne konanie, v ktorom súdy prerokúvajú a rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb, resp. právnických osôb, avšak nie   na   vymedzený   postup   orgánov   štátnej   správy   súdov.   Z doplnenia   ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia namietajú nečinnosť predsedníčky okresného súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Spr.   2357/2014,   a teda   namietajú   postup administratívneho   charakteru   upravený   zákonom   o súdoch,   v rámci   ktorého   sa nerozhoduje   bezprostredne   o právach   a povinnostiach   fyzických   osôb   alebo právnických osôb, pričom ho z hľadiska predmetu nemožno považovať ani za správne konanie [vychádzajúc z § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)   v znení   neskorších   predpisov,   pozn.].   Z   naznačených   súvislostí   vyplýva absencia vecnej súvislosti medzi napadnutým postupom predsedníčky okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Spr 2357/2014 a nimi označenými právami podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. V dôsledku uvedeného ústavný súd odmieta sťažovateľmi   podanú   sťažnosť   v tejto   jej   časti   z dôvodu   zjavnej   neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

20. V doplnení ústavnej sťažnosti sťažovatelia polemizujú s právnym názorom okresného   súdu,   ktorý   vo   svojom   písomnom   vyjadrení   z 15.   januára   2015 adresovanom sťažovateľom dôvodil, že vzhľadom na skutočnosť, že súdny poplatok za návrh   na zápis   jednotlivých   sťažovateľov do   obchodného registra nebol vyrubený samostatným rozhodnutím, ale bol generovaný elektronickým systémom Ministerstva spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   sa   podľa   sťažovateľov „OS   BA   I...   týmto vyjadrením   stavia   k odvolaniam   sťažovateľov   tak,   že   odmieta   svoju   právomoc   o nich rozhodnúť“.   Sťažovatelia   považujú   takýto   postup   za „...   ústavne   neprípustný a neprijateľný, nakoľko odníma sťažovateľom právo na prístup k súdu“. V tejto súvislosti rozšírili petit podanej sťažnosti o namietanie porušenia čl. 46 ods. 2 ústavy (pozri bod 5).

21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia...

22. Z čl. 46 ods. 1 ústavy teda vyplýva, že predstavuje primárne východisko pre zákonom   upravené   konanie   súdov   a iných   orgánov   Slovenskej   republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany a na základe toho ho možno považovať aj za základ ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). Zároveň podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy je možné domáhať sa práv podľa čl. 46 ústavy len   v medziach   zákonov,   ktoré   toto   ustanovenie   vykonávajú   (napr. IV. ÚS 142/07, IV. ÚS 165/07). Účelom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany.   Základné   právo   na   súdnu   ochranu   zaručené   čl. 46   ods.   1   ústavy   teda umožňuje   každému,   aby   sa   stal   po   splnení   predpokladov   ustanovených   zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť, pozn.) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami a povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú. Ustanovenie čl. 46 ods. 2 ústavy je vyjadrením správneho súdnictva, teda pojednáva o tom, kedy súdna moc preskúmava rozhodnutia orgánov verejnej správy.

23.   Z argumentácie   sťažovateľov   v doplnení   ústavnej   sťažnosti   vyplýva,   že nachádzajú   v postupe   okresného   súdu,   ktorý   na   nimi   podané   odvolanie,   ktorým namietali výšku súdneho poplatku za ich zápis do obchodného registra, odpovedal listom z 15. januára 2015, porušenie práva na prístup k súdu, ktorého vyjadrením je/má byť podľa predstáv sťažovateľov čl. 46 ods. 2 ústavy, resp. porušenia tohto práva sa domáhajú v naznačených súvislostiach. Vyjadrením práva na prístup k súdu je čl. 46 ods. 1 ústavy, a nie čl. 46 ods. 2 ústavy, ktorý upravuje správne súdnictvo, pričom konanie vo veciach obchodného registra spadá pod inú činnosť súdu a jeho vyjadrením je   zákon   č. 530/2003 Z. z. o   obchodnom   registri a   o zmene   a   doplnení   niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V dôsledku uvedeného ústavný súd konštatuje zjavnú neopodstatnenosť medzi namietaným porušením čl. 46 ods. 2 ústavy a sťažovateľmi namietaným postupom okresného súdu   a na   základe   toho   odmietol   sťažnosť   sťažovateľov   v tejto   jej   časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

24.   Nad   rámec   uvedeného   a v súvislosti   s uvedeným   nedostatkom   petitu podanej   sťažnosti   ústavný   súd   sťažovateľom   pripomína,   že   tento   nie   je   povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   409/04,   II.   ÚS 117/05, IV. ÚS 77/08, IV. ÚS 267/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení   neskorších   predpisov   advokát   je   povinný   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta   vylučujú,   aby   ústavný   súd   nahradzoval   úkony   právnej   služby,   ktoré   je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie   konania,   ale   aj   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na   to   splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

25. V závere   svojej   argumentácie   a konfrontácii   s námietkou   sťažovateľov o odmietnutí prístupu k súdu (pozri bod 4, 5 a 23) ústavný súd už len poukazuje na to, že sťažovatelia mali/mohli v súvislosti s tým, že súd nesprávne určil/vymeral výšku ich poplatkovej povinnosti, postupovať v intenciách zákona o súdnych poplatkoch a žiadať jeho vrátenie, na čo je navyše zmocnený aj samotný súd, ktorý je tak povinný konať aj bez   návrhu   (§   12   ods.   3   zákona   o súdnych   poplatkoch,   pozn.).   Opomenutie   tejto možnosti v prípade sťažovateľov zakladá dôvod odmietnutia nimi podanej sťažnosti z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch.

26. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2015