znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 195/2010-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., T., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T., vo veci namietaného porušenie jeho základných práv podľa čl. 21 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením   Krajského   súdu   v Trnave   sp.   zn.   5 To   12/2010   z   9.   marca   2010   a   jemu predchádzajúcim postupom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2010 doručená sťažnosť M. K., T., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T., v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 21 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 To 12/2010 z 9. marca 2010 (ďalej len „uznesenie z 9. marca 2010“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 T 65/2009 z 24. novembra 2009 (ďalej len „rozsudok   z   24.   novembra   2009“)   odsúdený   pre zločin   nedovolenej   výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich   držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Sťažovateľ podal proti rozsudku z 24. novembra 2009 odvolanie, ktoré krajský súd zamietol uznesením z 9. marca 2010. K porušeniu v sťažnosti označených práv sťažovateľa malo dôjsť v dôsledku toho, že uznesenie z 9. marca 2010 krajský súd vyhodnotil ako zákonný príkaz na vykonanie domovej prehliadky sp. zn. OS-TT-V-28-1/2009-OUS-Ntt z 10. februára 2009 vydaný sudcom pre prípravné konanie okresného súdu.

Podľa   sťažovateľa „prípustnosť   domovej   prehliadky   je   potrebné   chápať   ako výnimku, ktorá naviac vyžaduje reštriktívnu interpretáciu zákonom stanovených podmienok jej prípustnosti.

V   súlade   s   uvedeným   musí   byť   rozhodnutie,   na   základe   ktorého   sa   má   domová prehliadka vykonať, z hľadiska osobitnej závažnosti tohto úkonu, primerane a dostatočne odôvodnené.

Z odôvodnenia takéhoto rozhodnutia musí vyplývať, aké konkrétne skutkové okolnosti viedli k vydaniu príkazu, o aké zistenia sa súd oprel.

Príkaz na domovú prehliadku musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 181 Tr. por., a s poukazom na ustanovenie § 181 ods. 2 a § 100 ods. 1 Tr. por. musí obsahovať aj odôvodnenie.

Podľa   §   182   a   §   168   ods.   2   Tr.   por.   v   odôvodnení   súd   musí   uviesť,   o   ktoré skutočnosti svoje rozhodnutie oprel, akými úvahami sa pri vydaní príkazu spravoval. V príkaze na domovú prehliadku č. k. OS-TT-V-28-1/2009-OUS-Ntt zo dňa 10. 2. 2009 súd neuviedol žiadnu skutočnosť a žiadny úkon, z ktorého by vyplývala dôvodnosť nariadenia domovej prehliadky, a napriek tomu ju nariadil.

Zákon pritom predpokladá také odôvodnenie príkazu na domovú prehliadku, ktoré je primerané odôvodneniu rozsudku (§ 182 ods. 2 Tr. por.).“.

Odôvodnenie   predmetného   príkazu   na   vykonanie   domovej   prehliadky   považuje sťažovateľ za nepreskúmateľné, pretože v jeho odôvodnení sa okresný súd „odvoláva na doposiaľ získané poznatky operatívnych zložiek Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„Konaním   Krajského   súdu   v   Trnave,   v   trestnej   veci   sťažovateľa,   v   súvislosti s uznesením tohto súdu č. k. 5To 12/2010 zo dňa 9. 3. 2010, došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky   a   článku   36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a   slobôd,   k   porušeniu   práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa   článku 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ďalej došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa na domovú slobodu podľa čl. 21 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 5To 12/2010 zo dňa 9. 3. 2010 sa zrušuje a Krajskému súdu v Trnave sa prikazuje, aby vo veci znova konal a rozhodol.“

Sťažovateľ v sťažnosti taktiež požiadal o úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie v sťažnosti označených práv v dôsledku toho, že uznesenie z 9. marca 2010, ktorým krajský súd zamietol jeho odvolanie proti rozsudku okresného súdu z 24. novembra 2009, je založené na dôkaze, ktorý bol vykonaný nezákonným spôsobom.

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Podľa   §   371   ods.   1   písm.   g)   Trestného   poriadku   dovolanie   možno   podať,   ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   v   konaní,   v   ktorom   sa   sťažovateľ   domáha   vyslovenia porušenia svojich v sťažnosti označených práv, sa vo vzťahu k jeho námietkam týkajúcim sa nevykonania dôkazu, na ktorom je založené rozhodnutie v predmetnej veci zákonných spôsobom,   za   účinný   a   dostupný   prostriedok   nápravy   vád   konania   (resp.   rozhodnutia), ktorými sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil, považuje dovolanie, v ktorom mohol uplatniť aj svoju argumentáciu uvedenú v sťažnosti a o ktorom je v konečnom dôsledku oprávnený rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ aj v predmetnom konaní tento mimoriadny opravný prostriedok využil). V tejto   časti   bolo   preto   potrebné   sťažnosť   sťažovateľa   odmietnuť   podľa   §   25   ods.   2 uvedeného zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2010