znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 195/09-47

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   novembra   2009 v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a   zo   sudcov   Petra   Brňáka a Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti V. L., B., zastúpenej advokátom JUDr. R. S., D., vo veci   namietaného   porušenia   jej   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 181/1997 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 210/2005 takto

r o z h o d o l :

1. Právo V. L. na prejednanie záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 210/2005 p o r u š e n é   b o l o.

2. Krajskému   súdu   v Bratislave p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 Co 210/2005 konať bez zbytočných prieťahov.

3. V. L. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 700 € (slovom sedemsto eur),   ktoré j e   Krajský   súd v Bratislave p o v i n n ý   zaplatiť jej   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský   súd   v   Bratislave j e   p o v i n n ý   uhradiť   V.   L.   trovy   právneho zastúpenia   v   sume   292,38   €   (slovom   dvestodeväťdesiatdva   eur   a   tridsaťosem   centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. R. S., D., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 195/09-15   z   9.   júla   2009   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. L., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej   advokátom   JUDr.   R.   S.,   D.,   ktorou   namietala   porušenie   svojho   práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   181/1997 a postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 6 Co 210/2005.

Podstatou   námietok   sťažovateľky   boli tvrdenia   o   prieťahoch   v   konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 8 C 181/1997 a v konaní krajského súdu vedenom pod sp. zn. 6 Co 210/2005.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil porušenie jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   181/1997 a postupom   krajského   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   Co   210/2005,   prikázal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 181/1997 a krajskému súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   6   Co   210/2005   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal jej zadosťučinenie   v sume   100   000   €,   z ktorého   je povinný   zaplatiť   okresný   súd   sumu 70 000 € a krajský súd sumu 30 000 €, a priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   veci   písomne   vyjadrili   všetci   účastníci konania. Okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom Mgr. P. T., listom sp. zn. Spr. 3660/09 z 13. októbra 2009, krajský súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. G. Š., listom sp. zn. Spr. 3405/2009 z 30. júla 2009 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom z 26. októbra 2009 k uvedeným vyjadreniam súdov.

Podpredseda okresného súdu uviedol tieto skutočnosti:«K priebehu konania (t. j. uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci od podania návrhu na začatie konania dosiaľ):

Dňa 28. 05. 1997 doručený návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: E.: proti odporcovi E., spol. s r. o. a spol. a bol zapísaný pod sp. zn. 22 Cb 125/1997. Dňa 02. 06. 1997 reklamácia zapísania predmetného návrhu, predmetný návrh bol zapísaný do oddelenia C a je vedený pod sp. zn. 8 C 181/1997. Dňa 28. 01. 1998 výzva adresovaná navrhovateľovi   na   zaplatenie   súdneho   poplatku.   Dňa   16.   02.   1998   doručená   žiadosť právneho   zástupcu   navrhovateľa   o   odloženie   termínu   splatnosti   súdneho poplatku.   Dňa 23. 03. 1998 bol nariadený termín pojednávania na deň 25. marec o 14.15 hod. Dňa 25. 03. 1998   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bolo   vyhlásené   uznesenie,   že konanie sa zastavuje. Dňa 28. 04. 1998 doručené odvolanie právneho zástupcu navrhovateľa. Výzva adresovaná   navrhovateľovi   na   zaplatenie   súdneho   poplatku.   Dňa   15.   06.   1998   úradný záznam. Dňa 05. 08. 1998 úradný záznam. Dňa 15. 06. 1998 súd vyzval odporcu v 1., 2., 3. a 4. rade, aby sa vyjadrili k odvolaniu právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 05. 10. 1998 doručené vyjadrenie odporcu v 4. rade. Dňa 09. 10. 1998 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa,   aby   sa   vyjadril   k   vyjadreniu   odporcu   v   4.   rade.   Dňa   11.   11.   1998   bol predmetný spis predložený odvolaciemu súdu. Dňa 16. 11. 1998 doručená žiadosť právneho zástupcu   navrhovateľa   na   prerušenie   konania.   Dňa   17.   11.   1998   bol   predmetný   spis doručený   Krajskému   súdu   v   Bratislave.   Dňa   30.   11.   1998   Krajský   súd   v Bratislave uznesením, č. k. 18 Co 390/1998-43 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dňa 07. 12. 1998 bol predmetný spis vrátený tunajšiemu   súdu.   Dňa   11.   02.   1999   pokyn   na   doručenie   uznesenia   odvolacieho   súdu účastníkom konania. Dňa 06. 05. 1999 žiadosť z Krajského súdu v Bratislave o zapožičanie spisového materiálu. Dňa 22. 06. 1999 žiadosť z Krajského súdu v Bratislave o zapožičanie spisového   materiálu.   Dňa   05.   10.   1998   bol   predmetný   spis   vrátený   z Krajského   súdu v Bratislave.   Dňa   22.   10.   1999   žiadosť   o   informáciu   adresovaná   Krajskému   súdu v Bratislave. Dňa 03. 05. 2000 bol nariadený termín pojednávania na deň 19. jún 2000. Dňa   19.   06   2000   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bolo   vyhlásené   uznesenie, že pojednávanie sa odročuje na deň 23. október 2000. Dňa 23. 10. 2000 sa uskutočnilo pojednávanie,   na   ktorom   bolo   vyhlásené   uznesenie,   že   pojednávanie   sa odročuje na neurčito. Dňa 26. 10. 2000 doručené podanie právneho zástupcu odporcu v 3. rade. Dňa 16. 03. 2001 žiadosť Krajského súdu v Bratislave o informáciu. Dňa 17. 07. 2001 urgencia. Dňa 10. 05. 2002 pokyn zákonného sudcu. Dňa 05. 06. 2002 výzva adresovaná Krajskému súdu v Bratislave. Dňa 05. 06. 2002 výzva adresovaná odporcovi v 1., 2. a 3. rade. Dňa 17. 06. 2002 doručené vyjadrenie odporcu v 2. rade. Dňa 03. 07. 2002 doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3 K 295/98-49 zo dňa 28. 09. 2000, ktoré bolo založené do predmetného spisu. Dňa 10. 09. 2002 nariadený termín pojednávania na deň 18. október 2002. Dňa 25. 09. 2002 doručená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie termínu   pojednávania.   Dňa   16.   10.   2002   doručené   ospravedlnenie   právneho   zástupcu odporcu v 3. rade – neúčasť na pojednávaní. Dňa 16. 10. 2002 doručené podanie odporcu v 2. rade. Dňa 18. 11. 2002 doručené ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľa – neúčasť na pojednávaní. Dňa 18. 10. 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na deň 29. november 2002. Dňa 15. 10. 2002 žiadosť Krajského súdu v Bratislave o informáciu. Dňa 21. 11. 2002 opätovná žiadosť Krajského súdu v Bratislave. Dňa 27. 11. 2002 faxom doručené oznámenie odporcu v 2. rade o mimosúdnej dohode. Dňa 29. 11. 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo   vyhlásené   uznesenie,   že termín   pojednávania   sa   za   účelom   mimosúdnej   dohody odročuje na deň 14. január 2003. Dňa 04. 12. 2002 výzva adresovaná účastníkom konania. Dňa 14. 01. 2003 doručené ospravedlnenie JUDr. P. P. Dňa 14. 01. 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa z dôvodu neprítomnosti odporcu v 1. a 2. rade odročuje na deň 11. február 2003. Dňa 16. 01. 2003 oznámenie   adresované   Krajskému   súdu   v   Bratislave.   Dňa   11.   02.   2003   sa   uskutočnilo pojednávanie,   na ktorom   bolo   vyhlásené   uznesenie,   že   za   účelom   mimosúdnej   dohody sa termín   pojednávania   odročuje   na   deň   14.   marec   2003.   Dňa   17.   02.   2003   žiadosť o súčinnosť adresovaná Krajskému súdu v Bratislave. Dňa 06. 03. 2003 doručená žiadosť právneho   zástupcu   navrhovateľa   o   odročenie   termínu   pojednávania.   Dňa   14.   03.   2003 sa uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bolo   vyhlásené   uznesenie,   že   pojednávanie sa odročuje z dôvodu neprítomnosti navrhovateľa na deň 22. apríl 2009. Dňa 20. 03. 2003 výzva   adresovaná   účastníkovi   konania.   Dňa   18.   03.   2003   doručené   podanie   odporcu v 4. rade.   Dňa   22.   04.   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bolo   vyhlásené uznesenie,   že   termín   pojednávania   sa   účelom   doplnenia   dokazovania   odročuje   na   deň 10. jún 2003. Dňa 10. 06. 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa za účelom doplnenia dokazovania odročuje na deň 19. september 2003. Dňa 07. 07. 2003 oznámenie súdu adresované M. B., že jeho zvolený právny zástupca je nečinný. Dňa 07. 07. 2003 výzva adresovaná JUDr. E. B. Dňa 10. 06. 2003   doručené   vyjadrenie   právneho   zástupcu   odporcu   v   1.   rade.   Dňa   04.   09.   2003 doručená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie termínu pojednávania. Dňa 19. 09. 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa z dôvodu neprítomnosti navrhovateľa a odporcu v 1., 2. a 3. rade odročuje na deň 28. október 2003. Dňa 28. 10. 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, č. k. 8 C 181/1997-1733. Dňa 05. 11. 2003 doručené vyúčtovanie trov právneho zástupcu. Dňa 20. 11. 2003 doručené žiadosť Krajského súdu v Bratislave. Dňa 27. 11. 2003 oznámenie tunajšieho súdu doručené Krajskému súdu v Bratislave. Dňa 08. 01.   2004   doručené   odvolanie   navrhovateľa.   Dňa   21.   01.   2004   bol   predmetný   spis predložený   zákonnému   sudcovi.   Dňa   26.   01.   2004   úradný   záznam.   Dňa 05. 02.   2004 doručená žiadosť Krajského súdu v Bratislave. Dňa 06. 02. 2004 úradný záznam. Dňa 23. 06. 2004 oznámenie tunajšieho súdu adresované Krajskému súdu v Bratislave. Dňa 28. 04. 2004 súd uznesením, č. k. 8 C 181/1997-188 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.   Dňa   28.   04.   2004   výzva   adresovaná   odporcom,   aby sa vyjadrili   k   podanému odvolaniu. Dňa 19. 02. 2004 doručené doplnenie odvolania navrhovateľa. Dňa 26. 03. 2004 žiadosť Krajského súdu v Bratislave. Dňa 07. 06. 2004 urgencia. Dňa 28. 07. 2004 bol predmetný spis predložený Krajskému súdu v Bratislave. Dňa 08. 09. 2004 bol predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu bez rozhodnutia. Dňa 14. 09. 2004 súd uznesením, č. k. 8 C 181/1997-221 opravil uznesenie, č. k. 8 C 181/1997-173 zo dňa 28. 10. 2003. Dňa 14. 09. 2004 pokyn na doručenie. Dňa 11. 11. 2004 žiadosť Krajského súdu v Bratislave. Dňa 12. 11. 2004 oznámenie tunajšieho súdu adresované Krajskému súdu v Bratislave. Dňa 30. 11. 2004 doručené listiny odporcovi v 3. rade. Dňa 28. 04. 2004 súd uznesením, č. k. 8 C 181/1997-230 uložil odporcovi, aby uhradil súdny poplatok. Dňa 15. 12. 2004 oznámenie Krajského súdu v Bratislave. Dňa 02. 09. 2004 doručené vyjadrenie odporcu v 4. rade. Dňa 16. 06. 2005 bol predmetný spis doručený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní. Dňa 10. 05. 2005 výzva adresovaná JUDr. J. B. Dňa 22. 08. 2005 bol nariadený termín pojednávania na deň 09. február 2006. Dňa 07. 02. 2006 doplnenie odvolania. Dňa 09. 02. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania   sa   odročuje   na   deň   23.   február   2006.   Dňa   13.   02.   2006   súd   vyzval navrhovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku.   Dňa   17. 02.   2006   doručená   žiadosť právneho   zástupcu   navrhovateľa   na   odpustenie   súdneho   poplatku.   Dňa   22.   02.   2006 Krajský súd v Bratislave   uznesením,   č.   k.   6 Co   210/2005-276 nepriznal   navrhovateľovi oslobodenie   od súdnych   poplatkov.   Dňa   20.   02.   2006   vyjadrenie   odporcu   v   4.   rade   k odvolaniu navrhovateľa. Dňa 23. 02. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásený rozsudok, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa. Dňa 28. 02. 2006 doručené podanie právneho zástupcu v 4. rade Dňa 16. 05. 2006 bol predmetný spis vrátený súdu prvého stupňa. Dňa 07. 06. 2006 pokyn na doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom konania. Dňa 26. 06. 2006 vec právoplatne skončená, archív. Dňa 14. 07. 2006 doručené dovolanie. Dňa 14. 08. 2006 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku   za   podané   dovolanie.   Dňa   14.   08.   2006   súd   vyzval   odporcu,   aby   sa   vyjadril k podanému   dovolaniu.   Dňa   01.   12.   2006   doručená   žiadosť   právneho   zástupcu navrhovateľa   o   poskytnutie   informácie.   Dňa   20.   12.   2006   výzva   na   zaplatenie súdneho poplatku   adresovaná   navrhovateľovi.   Dňa   05.   01.   2007   žiadosť   Krajskej prokuratúry B. o zapožičanie spisového materiálu. Dňa 11. 01. 2007 zaplatenie súdneho poplatku v kolkoch. Dňa 30. 09. 2008 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom, č. k. 4 Cdo   25/2007-317   zrušil   rozsudok   Krajského   súdu   Bratislava,   č. k. 6 Co 210/2005-284 zo dňa 23. 02. 2006 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dňa 04. 11. 2008 bol predmetný spis doručený Krajskému súdu v Bratislave. Dňa 09. 06. 2009 bol nariadený termín pojednávania na deň 08. október o 11.00 hod. Dňa 08. 10 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje s tým,   že   vec   bude   predložená   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   na   rozhodnutie o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, lč. 276.

S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že v období od 17. 11. 1998 do 07. 12. 1998, v období od 28. 07. 2004 do 08. 09. 2004, v období od 16. 06. 2005 do 16. 05. 2006 do súčasnosti sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu rozhodovania o odvolaní. Nepatrí do kompetencie predsedu   Okresného   súdu   Bratislava   I   hodnotiť,   či   v   období,   keď   sa   predmetný   spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave, bolo predmetné konanie poznačené prieťahmi. Predmetné konanie je poznačené prieťahmi v konaní, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na   civilnom   úseku   tunajšieho   súdu   avšak   zároveň   opakovanými   ospravedlneniami účastníkov   konania   na   nariadených   termínoch   pojednávania   a   neúčasťou   účastníkov konania na nariadených termínoch pojednávania. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „8C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 8C sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.»

Predsedníčka krajského súdu uviedla tieto relevantné skutočnosti:«Vo   veci   okresného   súdu,   vedenej   pod   sp.   zn.   8 C   181/1997   žalobkyne:   V.   L.   – spoločnosť E., bytom B., zastúpená advokátom: JUDr. R. S., D. proti žalovaným: 1) E., spol. s r. o., B., 2) Ing. J. H., B., 3) R., a. s., B., 4) O., a. s., B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vo veci rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 8 C 181/97-173a zo dňa 28. 10. 2003 tak, že návrh žalobkyne zamietol.

Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 4) rade trovy konania 124 610,-- Sk do 3 dní k rukám JUDr. A. B. Žalovaným v 1), v 2) a v 3) rade, náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa podaním zo dňa 05. 01. 2004, došlé súdu prvého stupňa dňa 08. 01. 2004, ktoré doplnila podaním zo dňa 05. 01. 2004, došlým súdu prvého stupňa dňa 19. 02. 2004.

Vec bola predložená krajskému súdu predkladacou správou dňa 28. 07. 2004 a bola zapísaná   pod   sp.   zn.   6   Co   237/2004,   Krajský   súd   prípisom   zo   dňa   06.   09.   2004 pod č. k. 6 Co 237/2004-220, vec vrátil súdu prvého stupňa, tzv. „inak“ bez rozhodnutia o odvolaní žalobkyne z dôvodu, že napadnutý rozsudok nebol doručený právne relevantným spôsobom   žalovanému   v 3)   rade.   Krajský   súd   zároveň   upozornil   súd   prvého   stupňa, že vo veci je potrebné vydať opravné uznesenie podľa ustanovenia § 164 O. s. p. a opraviť nesprávnosť, spočívajúcu v chybnom označení sídla žalovaného v 3) rade. Vec bola súdu prvého stupňa doručená dňa 08. 09. 2004.

Okresný súd predkladacou správou zo dňa 15. 06. 2005, predložil dňa 16. 06. 2005 spis na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne a vec bola zapísaná pod sp. zn. 6 Co 210/2005. Krajský súd úpravou zo dňa 26. 09. 2005 vo veci vytýčil pojednávanie na deň 09. 02. 2006, ktoré pojednávanie bolo odročené na deň 23. 02. 2006, pre nesplnenie poplatkovej povinnosti žalobkyňou.

Žalobkyňa podaním zo dňa 16. 02. 2006, došlým krajskému súdu dňa 17. 02. 2006 požiadala   o   oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov.   Krajský   súd   uznesením   pod č. k. 6 Co 210/2005-276 zo dňa 22. 06. 2006, žalobkyni nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne na odvolacom pojednávaní dňa 23. 02. 2006.

Krajský súd rozsudkom pod č. k. 6 Co 210/2005-284 zo dňa 23. 02. 2006, rozsudok súdu   prvého   stupňa   v   napadnutej   časti   určenia   neplatnosti   kúpnej   zmluvy   potvrdil. Žalovaným   v 1),   v 2)   a   v 3)   rade   nepriznal   náhradu   trov   odvolacieho   konania. Žalobkyni uložil   povinnosť   zaplatiť   žalovanému   v 4)   rade   trovy   odvolacieho   konania vo výške 65 790,-- Sk do 3 dní na účet advokátky JUDr. A. B. V časti návrhu o vypratanie odvolacie konanie zastavil. Spis bol doručený okresnému súdu dňa 16. 05. 2006.

Žalobkyňa podaním zo dňa 10. 07. 2006, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 14. 07. 2006, podala dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“). NS SR rozsudkom pod sp. zn. 4 Cdo 25/2007 zo dňa 30. 09. 2008 zrušil rozsudok krajského súdu pod sp. zn. 6 Co 210/2005 zo dňa 23. 02. 2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vec bola   vrátená   z   NS   SR   na   krajský   súd   dňa   04.   11.   2008   a   je   vedená   pod   sp.   zn. 6 Co 281/2008.

Úpravou   zo   dňa   09.   06.   2009   bol   krajským   súdom   vo   veci   vytýčený   termín odvolacieho pojednávania na deň 08. 10. 2009.»

Právny   zástupca   sťažovateľky   vo   svojom   stanovisku   k   uvedeným   vyjadreniam zástupcov všeobecných súdov uviedol tieto skutočnosti:

«- z   vyjadrenia   Okresného   súdu   v   Bratislave   I.   je   zrejmé,   že   došlo   k   prieťahom v konaní,   ktoré   boli   zapríčinené   ako   nečinnosťou   vyššieho   súdneho   úradníka   tak aj nečinnosťou zákonného sudcu,

- skutočnosť,   že   je   vysoký   nápad   vecí   v   oddelení   „8C“   a   je   vysoká   zaťaženosť súdneho   oddelenia   a   teda   jednotlivých   sudcov,   nemá   žiadny   vplyv   na   to,   aby   bola prejednávaná vec prejednaná bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom k tomu, že predmetom uvedenej sťažnosti je konanie, ktoré trvá už viac ako 12   rokov,   sme   toho   názoru,   že   sťažnosť   je   opodstatnená   a   sťažovateľka   má   právo na priznanie finančného zadosťučinenia v takej výške v akej ho žiadame.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať ďalšie   objasnenie   veci   namietaného porušenia   práva   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 181/1997 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 210/2005 došlo k porušeniu práva sťažovateľky na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. K namietanému   porušeniu   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z vyžiadaného spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   8   C   181/1997   ústavný   súd   zistil   tieto   s   vecou   súvisiace skutočnosti:

Žalobou   doručenou   okresnému   súdu   28.   mája   1997   sa   sťažovateľka   domáhala určenia   neplatnosti   kúpnej   zmluvy.   Okresný   súd   o   veci   rozhodol   rozsudkom č. k. 8 C 181/1997-173 z 28. októbra 2003 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ktorým žalobu sťažovateľky zamietol. Proti uvedenému rozsudku podala sťažovateľka 8. januára 2004   odvolanie.   Okresný   súd   predložil   odvolanie   spolu   s   rozsudkom   okresného   súdu na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu 28. júla 2004. Krajský súd 8. septembra 2004 vrátil   spis   okresnému   súdu   z dôvodu   vydania   opravného   uznesenia,   ktorým   má   byť opravená nesprávnosť v označení sídla odporcu v treťom rade, a tiež z dôvodu doručenia rozsudku okresného súdu na správnu adresu odporcu v treťom rade. Okresný súd po splnení pokynov krajského súdu opätovne predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky zo 16. júna 2005.

Ústavný súd pri rozhodovaní o porušení práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   súdu   vychádzal   zo   svojej   stabilizovanej   judikatúry,   podľa   ktorej   podstatou, účelom a cieľom práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej   neistoty   sťažovateľa   (I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Zároveň   zo   stabilizovanej judikatúry   ústavného   súdu   v   nadväznosti   na   takto   vymedzený   účel   označeného   práva vyplýva, že ochranu právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. m. m. II. ÚS 387/06, IV. ÚS 46/07, IV. ÚS 263/08, I. ÚS 28/08).

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci sťažovateľa M. M. proti Slovenskej republike.

Ako   už   bolo   uvedené,   okresný   súd   predložil   vec   na   rozhodnutie   o   odvolaní krajskému   súdu   16.   júna   2005,   pričom   predmetná   vec   v   rámci   odvolacieho   konania je vedená krajským súdom pod sp. zn. 6 Co 210/2005 a dosiaľ nebola právoplatne skončená.

Sťažnosť sťažovateľky, v ktorej namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, bola ústavnému súdu doručená až 2. februára 2009, teda v čase, keď k porušovaniu označeného práva postupom okresného súdu už nemohlo dochádzať.

Okresný súd vydaním prvostupňového rozsudku a postúpením veci krajskému súdu vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať, a preto   záležitosť   možno   posudzovať   ako   vec,   v   ktorej   ústavná   úloha   okresného   súdu pri odstraňovaní stavu právnej neistoty sťažovateľky skončila rozhodnutím vo veci samej pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu.   Vo   veci   samej   už   okresný   súd   po   doručení sťažnosti   ústavnému   súdu   nemohol   konať,   pretože   spis   sa   v   tom   čase   nachádzal už na krajskom súde.

Z   uvedeného   vyplýva, že okresný   súd   v čase podania   sťažnosti   ústavnému   súdu (2. februára 2009) už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľkou označené právo.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosti sťažovateľky v tejto časti nevyhovel.

Aj keď ústavný súd sťažnosti sťažovateľky na postup okresného súdu nevyhovel z dôvodu,   že   okresný   súd   už   vo   veci   nekoná,   považuje   za   potrebné   vzhľadom   na   to, že konanie na okresnom súde trvalo 6 rokov, poukázať na správanie sťažovateľky v tomto období.

Sťažovateľka spolu s podaním návrhu okresnému súdu nezaplatila súdny poplatok. Po výzve okresného súdu na uhradenie súdneho poplatku prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadala o odloženie termínu splatnosti súdneho poplatku z dôvodu, že dôjde k mimosúdnemu   vyriešeniu   sporu.   Následne   ešte   pred   uhradením   súdneho   poplatku požiadala sťažovateľka o prerušenie konania. Súdny poplatok zaplatila až 28. apríla 1998, teda takmer rok po podaní návrhu na začatie konania, a to až potom, ako okresný súd rozhodol o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Z deviatich pojednávaní, ktoré okresný súd nariadil, sa sťažovateľka, resp. jej právny zástupca nezúčastnili štyroch pojednávaní, a to z dôvodu kolízie termínov pojednávaní právneho zástupcu. V jednom prípade   požiadala   sťažovateľka   o   odročenie   pojednávania   z   dôvodu   vyriešenia   sporu mimosúdnou   cestou.   Z   uvedených   okolností   možno   vyvodiť   jej   nedostatočný   záujem o odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa v konaní pred okresným súdom nachádzala, čo významnou mierou prispelo k celkovej dĺžke konania na okresnom súde.

Keďže   sťažnosti   sťažovateľky   proti   postupu   okresného   súdu   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 8 C 181/1995 ústavný súd nevyhovel z už uvedených dôvodov, nepovažoval za potrebné podrobne uvádzať všetky úkony okresného súdu.

2. K namietanému   porušeniu   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej lehote   podľa   čl. 6 ods.   1   dohovoru   postupom   krajského   súdu   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 6 Co 210/2005

Vzhľadom   na   to,   že   konanie   krajského   súdu   ešte   stále   prebieha,   ústavný   súd sa upriamil na priebeh konania po rozhodnutí okresného súdu vo veci samej.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a predovšetkým z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

- 28. júla 2004   bol   okresným   súdom   predložený   spis   sp.   zn.   8   C   181/1997 na rozhodnutie   o   odvolaní   sťažovateľky   proti   rozsudku   okresného   súdu   sp.   zn. 8 C 181/1997 z 28. októbra 2003,

- 8.   septembra   2004   krajský   súd   vrátil   vec   okresnému   súdu   bez   rozhodnutia o odvolaní,   pretože   napadnutý   rozsudok   okresného   súdu   nebol   doručený   právne relevantným spôsobom, a na účely vydania opravného uznesenia podľa § 164 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu nesprávneho označenia žalovaného v treťom rade,

- 16. júna 2005 okresný súd opätovne predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku okresného súdu,

- 26. septembra 2005 krajský súd nariadil pojednávanie na 9. február 2006,

- 9. februára 2005 krajský súd pojednávanie odročil z dôvodu nesplnenia poplatkovej povinnosti zo strany sťažovateľky za podané odvolanie,

- 17. februára 2006 sťažovateľka požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- uznesením č. k. 6 Co 210/2005-276 z 22. februára 2006 krajský súd sťažovateľke nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

- na pojednávaní 23. februára 2006 krajský súd rozsudkom č. k. 6 Co 210/2005-284 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) potvrdil rozsudok okresného súdu v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a v časti o vypratanie odvolacie konanie zastavil,

- 14. júla 2006 podala sťažovateľka proti rozsudku krajského súdu dovolanie,

- rozsudkom sp. zn. 4 Cdo 25/2007 z 30. septembra 2008 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zrušil rozsudok krajského súdu,

- 4. novembra 2008 bol najvyšším súdom vrátený spis krajskému súdu,

- 9. júna 2009 krajský súd nariadil termín pojednávania na 8. október 2009,

- 8.   októbra 2009   bolo   pojednávanie odročené   na neurčito   a spis   bol predložený najvyššiemu súdu z dôvodu rozhodnutia o odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu č. k. 6 Co 210/05-276 z 22. februára 2006.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote garantované v čl. 6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   spory o neplatnosti kúpnej zmluvy a vypratanie nehnuteľnosti tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy   všeobecných   súdov   a   nemožno   ich   po   právnej   stránke   hodnotiť   ako   zložité. Po preštudovaní   predmetného   spisového   materiálu   ústavný   súd   nehodnotí   napadnuté konanie ani po skutkovej stránke ako zložité.

2. Správanie sťažovateľky je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred krajským súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej označeného práva.

Sťažovateľka   spolu   s   odvolaním   neuhradila   súdny   poplatok.   O   oslobodenie od súdnych poplatkov požiadala až na základe výzvy krajského súdu na zaplatenie súdneho poplatku.   Ústavný   súd   zohľadnil   uvedené   skutočnosti   a   konštatoval,   že   jej   správanie čiastočne ovplyvnilo priebeh napadnutého konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v napadnutej veci, pričom konštatuje, že v konaní krajského súdu sa vyskytli obdobia zbytočných prieťahov, ako aj neefektívny a nesústredený postup.

Ústavný   súd   zistil,   že   v   priebehu   konania   došlo   k   prieťahom   spôsobeným nečinnosťou   krajského   súdu   bez   akejkoľvek   zákonnej   prekážky   hlavne   v   týchto   dvoch obdobiach:

- od   16.   júna   2005,   keď   bol   spis   predložený   okresným   súdom   na   rozhodnutie o odvolaní   proti   rozsudku   okresného   súdu,   do   26.   septembra   2005,   keď   bol   nariadený termín pojednávania na 9. február 2006 (3 mesiace),

- od   4.   novembra   2008,   keď   bol   spis   najvyšším   súdom   vrátený   krajskému   súdu po zrušení   rozsudku   krajského   súdu,   do   9.   júna   2009,   keď   bol   nariadený   termín pojednávania (7 mesiacov).

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   postup   krajského   súdu   bol poznačený nečinnosťou v trvaní 10 mesiacov.

Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 4 Cdo 25/2007 z 30. septembra 2008 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K dôvodom, pre ktoré bol rozsudok krajského súdu zrušený, najvyšší súd v odôvodnení svojho rozsudku okrem iného uvádza: „dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu mal pre nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia v časti o nároku o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy za následok porušenie práva žalobkyne na spravodlivé súdne konanie...“

Ďalším   dôvodom,   pre   ktorý   bol   rozsudok   krajského   súdu   zrušený,   je   to, „... že odvolací súd nielenže urobil výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, ale rozhodol aj o návrhu žalobkyne o oslobodenie od súdnych poplatkov a o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie poplatku hoci na to nebol oprávnený...“.

Ústavný súd poukazuje aj na to, že splnenie poplatkovej povinnosti mal krajský súd skúmať   ihneď   po   predložení   veci   okresným   súdom   na   rozhodnutie   o odvolaní. Túto povinnosť   si   splnil   až   na   pojednávaní   9.   februára   2006,   teda   až   8   mesiacov po predložení   veci   okresným   súdom   na   rozhodnutie   o   odvolaní.   Pojednávanie,   ktoré sa konalo   9.   februára   2006,   bolo   odročené   práve   z   dôvodu   nesplnenia   poplatkovej povinnosti sťažovateľky.

Uvedený postup krajského súdu, hlavne s prihliadnutím na to, že rozsudok krajského súdu   musel   byť   najvyšším   súdom   v   dovolacom   konaní   zrušený   z   dôvodu   procesného pochybenia,   ústavný   súd   hodnotí   ako   nesústredený   a   neefektívny.   Ústavný   súd   vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej k zbytočným prieťahom   v   súdnom   konaní   nemusí   dochádzať   len   nekonaním   príslušného   súdu, ale aj neefektívna   a   nesústredená   činnosť   štátneho   orgánu   (všeobecného   súdu)   môže zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 152/04, IV. ÚS 302/04, III. ÚS 275/06).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd   dospel   k záveru, že doterajším   postupom krajského súdu v predmetnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu práva sťažovateľky na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože ústavný súd zistil porušenie práva sťažovateľky na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským súdom, vyslovil porušenie tohto práva a zároveň mu v označenom konaní prikázal konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka žiada od krajského súdu finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €. Uplatňovanú sumu zadosťučinenia odôvodňuje tým, že počas konania „nadobudla vážne zdravotné problémy, spoznala nespravodlivosť a nezáujem súdov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote garantovaného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené   priznať   sťažovateľke   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad spravodlivosti   s   prihliadnutím na všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky   vrátane   jej   správania   počas konania   na   okresnom   súde   a   neuhradenie   súdneho   poplatku   za   odvolanie   považuje za primerané priznať sťažovateľke v sume 700 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   s   tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľka namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v   období od 1. januára 2009 v konaní pred ústavným súdom predstavovala sumu 115,90 € a hodnota režijného paušálu sumu 6,95 €.

Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky za dva úkony právnej služby (príprava   a   prevzatie   veci   a   písomné   podanie   ústavnému   súdu   v   roku   2009)   trovy konania pozostávajúce zo súčtu odmeny za úkony právnej služby v sume spolu 231,80 € (115,90 € x 2), úhrady režijného paušálu v sume 13,90 € (6,95 € x 2) a 19 % DPH v sume 46,68 €, spolu teda v sume 292,38 €.

Trovy   konania   je   krajský   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľky (§   31a zákona o ústavnom súde   v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

V   zmysle   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2009