znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 195/07-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť E. H., B., zastúpenej advokátkou JUDr. M. C., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava   IV   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 20 C 62/1999 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. H. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxom 9. júla 2007 a následne poštou 10. júla 2007 doručená sťažnosť E. H. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenia   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 62/1999.

Sťažovateľka   žiadala   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie základného   práva   zaručeného   v   čl. 48 ods. 2   ústavy   a práva   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 dohovoru   okresným   súdom   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 20   C   62/1999, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk, a náhradu trov konania.

Sťažovateľka tvrdí, že „v roku 1999 podala na Okresný súd Bratislava IV. návrh na vydanie vecí od odporcu.

(...)   Konanie   začalo   24.   5.   1999   podaním   žaloby   a do   dnešného   dňa   nebolo právoplatne ukončené, teda doteraz trvá 8 rokov“.

Sťažovateľka uviedla, že „Zbytočné prieťahy v postupe Okresného súdu... vidí... najmä v obdobiach nečinnosti, resp. nesprávnej a liknavej činnosti... a to v období od 1. 3. 2001 do 22. 5. 2002 a od. 22. 5. 2002 do 3. 4. 2003“.

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd svojím postupom v konaní v uvedenej veci porušil   v sťažnosti   označené   základné   práva,   ochrany   ktorých   sa   sťažovateľka   domáha podaním sťažnosti ústavnému súdu.

II.

1. Zo sťažnosti a písomností tvoriacich jej prílohu, ako aj nahliadnutím do súdneho spisu sp. zn. 20 C 62/1999 ústavný súd zistil nasledovné skutočnosti potrebné pre posúdenie jej dôvodnosti (opodstatnenosti) v štádiu jej predbežného prerokovania.

Sťažovateľka, zastúpená JUDr. M. C. (ďalej len „advokátka“), podala 3. júna 1999 žalobu o vydanie vecí proti JUDr. J. Š. (ďalej len „žalovaný“).

Sťažovateľka 20. augusta 1999 oznámila okresnému súdu mená svedkov, ktorých navrhuje vypočuť.

Okresný súd 26. augusta 1999 vyzval sťažovateľku na predloženie splnomocnenia pre   advokátku   a dva   rovnopisy   návrhu   (požadované   bolo   okresnému   súdu   doručené 31. augusta 1999).

Okresný súd 7. októbra 1999 zaslal žalovanému žalobu na vyjadrenie.

Sťažovateľka 14. februára 2000 nahliadla do súdneho spisu.

Okresný súd 16. februára 2000 vyzval advokátku na úpravu petitu žaloby, upravená žaloba mu bola doručená 9. marca 2000.

Okresný súd 31. marca 2000 predvolal účastníkov na pojednávanie na 10. máj 2000.

Pojednávanie konané 10. mája 2000 (za prítomnosti účastníkov a advokátky) bolo po prednesoch účastníkov odročené na 28. jún 2000 za účelom doplnenia písomných dôkazov.

Advokátka   26.   júna   2000   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   (kolízia termínov).

Z dôvodu neprítomnosti účastníkov bolo pojednávanie stanovené na 28. jún 2000 odročené na 2. október 2000, o čom boli účastníci vyrozumení predvolaním z 3. septembra 2000.

Okresný súd 5. septembra 2000 vyzval sťažovateľku na doplatenie súdneho poplatku.

Žalovaný sa 27. septembra 2000 písomne vyjadril k žalobe.

Pojednávanie   konané   2.   októbra   2000   bolo   po   vypočutí   účastníkov   odročené na 23. november 2000 za účelom predloženia ďalších dokladov.

Sťažovateľka 2. októbra 2000 podala proti uzneseniu o doplatení súdneho poplatku odvolanie a požiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Okresný   súd   uznesením   z 27.   októbra   2000   nepriznal   sťažovateľke   oslobodenie od súdnych poplatkov.

Okresný   súd   31.   októbra   2000   predvolal   na   pojednávanie   svedkov   J.   H.,   T.   B. a Róberta Machu.

Žalovaný   16.   novembra   2000   ospravedlnil   (z   dôvodu   práceneschopnosti)   svoju neúčasť na pojednávaní.

Pojednávanie   konané   23.   novembra   2000   (prítomní:   sťažovateľka,   advokátka, predvolaní svedkovia) bolo pre neúčasť žalovaného odročené na 4. január 2001. Na toto pojednávanie mala byť predvolaná aj svedkyňa H. Č.

Sťažovateľka 23. novembra 2000 podala proti uzneseniu o nepriznaní jej oslobodenia od súdnych poplatkov odvolanie.

Pojednávanie konané 4. januára 2001 (prítomní: sťažovateľka, advokátka, žalovaný, svedkovia H. Č. a R. M.) bolo po vypočutí účastníkov a svedkov odročené na 1. marec 2001,   kedy   bude   vypočutá   svedkyňa   T.   B.   a   žalovaný   predloží   potvrdenia   o svojich príjmoch.

Pojednávanie konané 1. marca 2001 (prítomní: sťažovateľka, advokátka, žalovaný) bolo   odročené   na neurčito   za   účelom   vykonania znaleckého   dokazovania   na   posúdenie nákladov   na   rekonštrukciu   bytu   žalovaného   a predvolanie   svedkyne   prostredníctvom polície.

Svedkyňa 12. marca 2001 dodatočne ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti.

Žalovaný   6.   apríla   2001   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   (z   dôvodu práceneschopnosti).

Odvolanie   sťažovateľky   bolo   4.   septembra   2001   predložené   Krajskému   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Okresnému   súdu   bolo   29.   novembra   2001   doručené   uznesenie   krajského   súdu z 27. septembra   2001   o zrušení   prvostupňového   rozhodnutia   a vrátení   veci   na   ďalšie konanie.

Okresný   súd   6.   februára,   resp.   28.   marca   2002   doručil   druhostupňové   uznesenie účastníkom.

Sťažovateľka 20. marca 2002 urgovala pokračovanie v konaní.

Sťažovateľka   23.   mája   2002   doručila   okresnému   súdu   písomnosti   súvisiace s konaním o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Okresný   súd   vyzval 29. mája 2002 advokátku   na predloženie ďalších   podkladov na rozhodnutie vo veci súdnych poplatkov.

Okresný   súd   22.   mája   2002   ustanovil   znalca   Ing.   M.   D.   z odboru   oceňovania stavebných   prác   na   posúdenie   rozsahu   a ceny   rekonštrukčných   prác   bytu   žalovaného (uznesenie bolo doručené advokátke a znalcovi 11. a 24. júna 2002). Znalec 13. júna 2002 oznámil okresnému súdu, že už nemá oprávnenie vykonávať oceňovanie stavebných prác.

Okresný súd 1. júla 2002 ustanovil za znalca Ing. Š. H. Uznesenie bolo doručené účastníkom a znalcovi v období od 23. júla 2002 do 16. októbra 2002.

Žalovaný 2. augusta 2002 namietal účelnosť znaleckého dokazovania a „preventívne sa odvolal“ proti plateniu poplatku za súdnoznalecký posudok. Vo veci navrhol vypočuť piatich svedkov a zároveň uviedol novú adresu svojho prechodného pobytu.

Znalec 12. augusta 2002 oznámil okresnému súdu, že pre zaneprázdnenosť môže posudok vypracovať až v novembri 2002.

Znalec 25. novembra 2002 predložil okresnému súdu znalecký posudok. Účastníkom konania bol doručený 5. a 11. decembra 2002.

Okresný súd 6. decembra 2002 stanovil výšku znalečného.

Okresný   súd   17.   januára 2003 stanovil   termín   pojednávania na 25.   február 2003 (predvolanie bolo doručené účastníkom 3. a 11. februára 2003).

Na pojednávaní konanom 25. februára 2003 (prítomní účastníci   a advokátka) bol oboznámený znalecký posudok a boli vypočutí účastníci k predmetu sporu. Pojednávanie bolo odročené na 3. apríl 2003 za účelom predvolania svedkov (T. B., P. K., J. Š., M. a D. V., E. H.) a ich vypočutia k prácam a financovaniu rekonštrukcie bytu (predvolania boli svedkom doručené 12., resp. 14. marca 2003).

Svedkyňa   T.   B.   3.   apríla   2003   telefonicky   ospravedlnila   svoju   neúčasť na pojednávaní.

Pojednávanie konané 3. apríla 2003 (prítomní účastníci, advokátka) bolo po vypočutí piatich svedkov odročené na 29. máj 2003 za účelom vypočutia svedkyne T. B. a ďalších žalovaným navrhovaných svedkov Z. F. a Ing. R. B. (predvolanie bolo doručené svedkom 22. a 29. apríla 2003).

Sťažovateľka   3.   apríla   2003   predložila   okresnému   súdu „upravený   návrh“ a fotokópiu   dokladov   o jej   príjmoch,   vkladoch   a výberoch   a 7.   mája   2003   navrhla okresnému súdu vypočuť svedka P. K.

Pojednávanie konané 29. mája 2003 (prítomní účastníci, advokátka, svedkovia T. B. a Ing. R. B.) bolo po vypočutí svedkov odročené na 17. júl 2003 za účelom vypočutia svedka P. K. (svedok bol 8. júla 2003 predvolaný na pojednávanie).

Pojednávanie konané 17. júla 2003 (prítomní sťažovateľka, advokátka, svedok P. K.) bolo po vypočutí svedka odročené na 23. september 2003.

Podľa   úradného   záznamu   z 11.   augusta   2003   (č.   l.   143)   žalovaný   (...)   zomrel (dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. 23 D 573/03).

Okresný súd 10. septembra 2003 oznámil účastníkom konania, že sa ruší termín pojednávania stanovený na 23. september 2003.

Okresný   súd   uznesením   z 22.   októbra   2003   prerušil   konanie „do   právoplatného skončenia   dedičského   konania   po   odporcovi...“ (uznesenie   bolo   advokátke   doručené 24. novembra 2003).

Okresný súd 26. januára 2004 zisťoval stav dedičského konania.

Dedičský   spis   sp.   zn.   23   D   573/03   bol   pripojený   6.   decembra   2004   k veci sp. zn. 20 C 62/1999.

Okresný súd 22. decembra 2004 stanovil termín pojednávania na 3. február 2005, na ktorý predvolal aj dedičky M. C. a A. Š. (dcéry žalovaného). Na žiadosť dedičky M. C. bolo pojednávanie odročené na 12. apríl 2005 (potreba oboznámiť sa s predmetom sporu). Dedička A. Š. nahliadla do súdneho spisu 2. marca 2005, 7. marca 2005, 9. marca 2005, 23. marca 2005 a 6. apríla 2005.

Žalované   A.   Š.   a M.   C.   predložili   6.   apríla   2005   okresnému   súdu „Stanovisko k žalobe o vydanie veci“ a na základe skutočností uvedených v stanovisku „neuznávajú pohľadávku navrhovateľky“. Stanovisko bolo doručené advokátke 6. apríla 2005.

Žalovaná   A.   Š.   7.   apríla   2005   doručila   okresnému   súdu „pracovno-právne dokumenty“ neb. odporcu.

Advokátka   11.   apríla   2005   z dôvodu   práceneschopnosti   požiadala   o   nariadenie nového termínu pojednávania. Pojednávanie bolo odročené na 30. jún 2005.

Pojednávanie   konané   30.   júna   2005   (prítomní   účastníci   a advokátka)   bolo po vypočutí žalovaných odročené na 27. október 2005.

Žalované 14. júla 2005 navrhli vypočuť svedkov V. M., B. Š. a D. S. Okresný súd navrhovaných   svedkov   predvolal   na pojednávanie   (predvolanie   doručené   v mesiaci   júl 2005).

Advokátka 20. októbra 2005 navrhla znovu vypočuť svedkov T. B. a P. K.

Žalovaná A. Š. 26. októbra 2005 nahliadla do súdneho spisu.

Pojednávanie   konané   27.   októbra   2005   (prítomní   účastníci   a advokátka)   bolo   po vypočutí   svedkov   V.   M.,   B.   Š.   a D.   S.   odročené   na   14.   február   2006,   na   ktoré   budú predvolaní svedkovia B. a K. Predvolanie T. B. bolo okresnému súdu vrátené 10. novembra 2006 späť ako nedoručené.

Žalovaná A. Š. 13. februára 2006 do súdneho spisu.

Sťažovateľka 13. februára 2006 z dôvodu autohavárie advokátky a jej hospitalizácie žiadala odročiť termín pojednávania. Pojednávanie (prítomní: žalované a svedkovia B. a K.) bolo odročené na 29. jún 2006 (predvolanie bolo 21. februára 2006, resp. 3. marca 2006 doručené svedkom; advokátka bola ešte hospitalizovaná).

Sťažovateľka   29.   júna   2006   telefonicky   ospravedlnila   neúčasť   svojej   advokátky a svedkyne   B.   (úraz)   na   pojednávaní   a žiadala   ho   odročiť.   Pojednávanie   (prítomné žalované) bolo odročené na 7. november 2006. Predvolanie na pojednávanie bolo 3. júla 2006   doručené   svedkovi   (K.)   a advokátke.   Zásielka   adresovaná   svedkyni   T.   B.   bola okresnému súdu 4. júla 2006 vrátená späť s poznámkou „adresát neznámy“.

Advokátka   3.   júla   2006   žiadala   odročiť   termín   pojednávania   z dôvodu   choroby svedkyne. Pojednávanie (prítomní: sťažovateľka, advokátka a svedok K.) bolo odročené na 8. marec 2007. Žalovaní netrvajú na vypočutí svedkov, lebo „títo už vypočutí boli“.

Advokátka   6.   februára   2007   oznámila   okresnému   súdu,   že   netrvá   na   vypočutí navrhnutých svedkov a navrhla vo veci rozhodnúť.

Žalovaná A. Š. 20. februára 2007 nahliadla do súdneho spisu.

Pojednávanie   konané   8.   marca   2007   (prítomní:   advokátka   a žalovaná   Š.)   bolo odročené na 3. máj 2007.

Žalované   23.   marca   2007   predložili   okresnému   súdu „Vyjadrenie   k svedeckým výpovediam a žalobe na vydanie veci“, ktoré okresný súd 27. marca 2007 zaslal na vedomie advokátke.

Advokátka   27.   apríla   2007   žiadala   odročiť   pojednávanie   (kolízia   termínov). Pojednávanie (prítomná žalovaná A. Š.) bolo odročené na 10. júl 2007.

Advokátka 6. júla 2007 nahliadla do súdneho spisu a predložila okresnému súdu „vyúčtovanie trov“.

Na   pojednávaní   konanom   10.   júla   2007   (prítomní:   sťažovateľka,   advokátka a žalovaná A.   Š.)   bol   po prednese   záverečných   rečí   a vyhlásení   skončenia   dokazovania vyhlásený rozsudok, ktorým sa „návrh zamieta“.

Rozsudok nebol ešte doručovaný účastníkom. Súdny spis sp. zn. 20 C 62/1999 bol 17. augusta 2007 predložený ústavnému súdu k nahliadnutiu.

2. Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi sp. zn. Spr 2066/02 z 20. júna 2002 na   sťažovateľkinu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   z 22.   mája   2002   konštatovala,   že „Šetrením   som   zistila   v označenej   právnej   veci   prieťahy   v konaní,   preto   Vašu   sťažnosť kvalifikujem ako dôvodnú“.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie, že okresný súd v predmetnom konaní porušil právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Vychádzajúc z chronologického postupu okresného súdu v posudzovanom konaní uvedeného v bode 1 II. časti odôvodnenia ústavný súd konštatuje, že okresný súd v priebehu konania (ktoré od podania žaloby do meritórneho veci trvalo 8 rokov a 1 mesiac):

1.1 vykonal dvadsaťjeden pojednávaní, z ktorých šesť bolo odročených na žiadosť sťažovateľky,   resp.   jej   advokátky   (28.   júna   2000,   12.   apríla   2005,   14.   februára   2006, 29. júna 2006, 7. novembra 2006 a 3. mája 2007), tri pojednávania boli odročené na žiadosť žalovanej strany (23. novembra 2000, 23. septembra 2003 a 3. februára 2005) a ďalšie boli odročené   z dôvodu   predkladania   (doplnenia)   dôkazných   písomností   (10.   mája   2000, 2. októbra 2000) alebo vypočutia účastníkmi postupne navrhovaných svedkov (4. januára 2001, 25. februára 2003, 4. marca 2003, 29. mája 2003 a 17. júla 2003);

1.2   Okresný   súd   ustanovil   22.   mája   2002   prvého   znalca   (ktorý   13.   júna   2002 oznámil, že už nemá oprávnenie vykonávať oceňovanie stavebných prác) a 1. júla 2002 ustanovil druhého znalca, ktorý mu 25. novembra 2002 predložil znalecký posudok, ktorý bol doručený účastníkom 5. a 11. decembra 2002 a bol predmetom pojednávania konaného

25. februára 2003. Táto etapa konania pred okresným súdom trvala (od ustanovenia prvého znalca do doručenia znaleckého posudku účastníkom) 7 mesiacov.

2. Ústavný súd konštatuje, že:

2.1 odstraňovanie nedostatkov žaloby a jej doplňovanie (uvedenie adries svedkov, predloženie   splnomocnenia,   úprava   petitu)   trvalo   vyše   9   mesiacov   (od   3.   júna   1999 do 9. marca 2000);

2.2 okresný súd sa od 28. júna 2000 (odročenie pojednávania na žiadosť advokátky) do   29. mája   2002   (výzva   advokátke   na   predloženie   ďalších   písomností),   t.   j.   vyše 23 mesiacov zaoberal plnením poplatkovej povinnosti sťažovateľky a konaním o jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov;

2.3   okresný   súd   v dôsledku   smrti   žalovaného   22.   októbra   2003   konanie   prerušil a pokračoval v ňom 22. decembra 2004, keď nariadil termín pojednávania na 3. február 2005 (konanie bolo prerušené 14 mesiacov);

3.   Sťažovateľka   ako „obdobie   nečinnosti,   resp.   nesprávnej   a liknavej   činnosti Okresného súdu...“ uviedla obdobia:   a) od 1. marca 2001 do 22. mája 2002,   b) od 22. mája 2002 do 3. apríla 2003.

Ústavný súd konštatuje, že v uvedených obdobiach:

a) Okresný súd odročil pojednávanie konané 1. marca 2001 na neurčito za účelom vykonania znaleckého   dokazovania   na posúdenie   nákladov   rekonštrukcie   bytu. V tomto období   prebehlo   odvolacie   konanie   (4.   septembra   2001   bol   súdny   spis   predložený krajskému súdu) vo veci poplatkovej povinnosti sťažovateľky (súdny spis bol vrátený späť okresnému súdu 29. novembra 2001, druhostupňové rozhodnutie bolo doručené účastníkom

6. februára, resp.   28. marca 2002 a sťažovateľka 23. mája 2002 doplnila svoju žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov o relevantné doklady).

b) Okresný súd 22. mája 2002 okresný súd ustanovil prvého znalca, 1. júla 2002 druhého   znalca,   ktorý   mu   25.   novembra   2002   predložil   znalecký   posudok   a tento   bol doručený účastníkom 5. a 11. decembra 2002. Okresný súd 17. januára 2003 stanovil termín pojednávania   na   25. február   2003.   Na   tomto   pojednávaní   bol   oboznámený   znalecký posudok a vypočutí účastníci k predmetu sporu. Pojednávanie bolo odročené na 3. apríl 2003 za účelom predvolania a vypočutia svedkov T. B., P. K., J. Š., M. V., D. V. a E. H.

4. Ústavný súd konštatuje, že právna zástupkyňa sťažovateľky 6. júla 2007 nahliadla do súdneho spisu sp. zn. 20 C 62/1999, a predložila okresnému súdu „vyúčtovanie trov“. Na pojednávaní konanom 10. júla 2007 okresný súd rozsudkom návrh zamietol. Dňa 9. júla 2007 podala sťažovateľka faxom (doplnenú 10. júla 2007 poštou) sťažnosť ústavnému súdu, v petite ktorej sa nedomáhala uloženia povinnosti okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

IV.

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   (napr.   II.   ÚS   8/01)   pri   posudzovaní a rozhodovaní   o zbytočných   prieťahoch   je   potrebné   zohľadniť   špecifiká   každého jednotlivého prípadu   so zohľadnením predmetu konania. Nielen dĺžka lehoty nečinnosti alebo neefektívnej činnosti príslušného orgánu, ale aj okolnosti a povaha preskúmavaného prípadu ovplyvňujú rozhodnutie ústavného súdu o zbytočných prieťahoch v konaní s cieľom poskytnutia reálnej súdnej ochrany v rozumnom čase.

K porušeniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48 ods. 2 ústavy môže dôjsť jednak v dôsledku nekonania všeobecného súdu (bez existencie relevantnej zákonnej prekážky) a jednak aj v dôsledku takého jeho postupu, ktorý nesmeruje k odstráneniu   právnej   neistoty   navrhovateľa   vo   veci,   s ktorou   sa   obrátil   na   súd (m. m. II. ÚS 9/01).

V zmysle   ustálenej   súdnej   praxe   ústavného   súdu   uplatňovanie   zákona   v súdnom konaní   a postup   súdu   v súlade   s platným   a účinným   zákonom   (procesnými a hmotnoprávnymi   predpismi   konania   o občianskoprávnej   alebo   trestnoprávnej   veci) nemožno hodnotiť ako porušovanie základných ľudských práv (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).

Dobu   potrebnú   na   vykonanie   procesných   úkonov,   ktoré   plynulo   smerujú k odstráneniu   právnej   neistoty,   nemožno   hodnotiť   ako   zbytočné   prieťahy (napr. II. ÚS 57/01).

Ojedinelá   nečinnosť   súdu   hoci   aj v trvaní   niekoľkých   mesiacov   sama osebe   ešte nemusí   zakladať   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. I. ÚS 35/01).

Dobu prerušenia konania zo zákonom ustanovených, resp. tolerovaných dôvodov, t. j. nečinnosť   súdu   v dôsledku   existencie   zákonnej   prekážky,   nemožno   považovať za zbytočné   prieťahy,   ktoré   boli   spôsobené   činnosťou   (nečinnosťou)   súdu   v konaní (napr. I. ÚS 21/00, I. ÚS 123/05, I. ÚS 116/06).

Ústavný   súd   vychádzajúc   s citovaných   právnych   záverov   a   s prihliadnutím na analýzu postupu v posudzovanom konaní (body 1 až 4 III. časti odôvodnenia) hodnotí sťažnosť sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú. Keďže okresný súd vo veci v zásade plynulo konal (pozri II. časť odôvodnenia), aktívne reagoval na procesné návrhy účastníkov smerujúce k objasneniu (zisteniu)   skutočného stavu veci, nariadil znalecké dokazovanie, ktorého doba bola primeraná súčasnej súdnej praxi, konanie prerušil len na nevyhnutný čas potrebný   na   zistenie   účastníkov   na   strane   odporcu,   nemožno   jeho   postup   v konaní vo vzťahu k celkovej dĺžke konania vo veci posudzovať ako postup spôsobujúci zbytočné prieťahy   v konaní.   Konanie   o návrhoch   účastníkov,   t.   j.   využitie   možností   daných im procesnými normami na presadzovanie a uplatňovanie ich práv v súdnom konaní síce významnou mierou ovplyvnilo dĺžku konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup okresného   súdu,   dôsledkom   ktorého   sú   zbytočné   prieťahy.   Na   vrub   okresného   súdu nemožno pripísať ani časté odročovanie pojednávaní spôsobené ospravedlnenou neúčasťou sťažovateľky a jej advokátky.

Vzhľadom na záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vyplývajúcej z uvedených skutočností, nepovažoval ústavný súd za potrebné zaoberať sa posudzovaním eventuálnej účelovosti postupu sťažovateľky uvedeného v bode 4 III. časti odôvodnenia.

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku, nepovažoval ústavný súd za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2007