SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 194/2015-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti M - TECH partner s. r. o., Vodárenská 28/6006,Prešov, zastúpenej   advokátom   JUDr.   Jánom   Surmom,   Hlavná   122,   Prešov,   vo   vecinamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskejrepubliky a práv podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Slovenskej inovačneja energetickej   agentúry   pri   posudzovaní   splnenia   podmienok   poskytnutia   pomoci,rozhodnutím Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry z 21. mája 2013 o neschválenížiadosti   o poskytnutie   nenávratného   finančného   príspevku   v rámci   výzvy:   kódKaHR 111DM-1301, postupom ministra hospodárstva Slovenskej republiky pri vybavovanípodnetu   na   preskúmanie   rozhodnutia   o neschválení   žiadosti   o poskytnutie   nenávratnéhofinančného   príspevku   a   rozhodnutím   Slovenskej   inovačnej   a energetickej   agentúryz 8. septembra 2014 o odmietnutí žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadostio poskytnutie nenávratného finančného príspevku č. 2014/1020/11078 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti M - TECH partner s. r. o.   o d m i e t a   pre nedostatokprávomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len  ,,ústavný   súd“)   bola19. novembra 2014   doručená   sťažnosť   spoločnosti   M   -   TECH   partner   s.   r.   o.   (ďalej   len,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na spravodlivý procespodľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“), základného práva na rovnosťúčastníkov   v konaní   podľa   čl.   47   ods.   3   ústavy, práva   na   spravodlivé   konanie   podľačl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“), právana účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru a porušenie zákazu diskrimináciepodľa čl. 14 dohovoru postupom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalejlen,,ministerstvo“) a Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (ďalej len,,agentúra“)pri posudzovaní   splnenia   podmienok   poskytnutia   pomoci   rozhodnutím   agentúryz 21. mája 2013 o neschválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevkuv rámci   výzvy:   kód   KaHR-111DM-1301,   postupom   ministra   hospodárstva   Slovenskejrepubliky   (ďalej   len  ,,minister“)   pri   vybavovaní   podnetu   na   preskúmanie   rozhodnutiao neschválení   žiadosti   o poskytnutie   nenávratného   finančného   príspevku   a   rozhodnutímagentúry   z 8.   septembra   2014   o odmietnutí   žiadosti   o preskúmanie   rozhodnutiao neschválení   žiadosti   o poskytnutie   nenávratného   finančného   príspevkuč. 2014/1020/11078.

2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplynulo, že sťažovateľka podala 10. júna2013 žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v rámci výzvy: kód KaHR-111DM-1301, ktorá bola ministerstvom prijatá. Na výzvu agentúry doručenej sťažovateľke23. decembra 2013 predložila sťažovateľka vyžadované podklady. Rozhodnutím z 21. mája2014   (v   petite   sťažnosti   nesprávne   uvedený   dátum   21.   mája   2013,   pozn.)   agentúraneschválila žiadosť sťažovateľky o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z dôvodunesplnenia podmienok poskytnutia pomoci.

Konkrétnym   dôvodom   rozhodnutia   agentúry   bol   nedoplatok   sťažovateľky   protiSociálnej poisťovni vo výške 0,01 eur. Sťažovateľka následne ministrovi adresovala podnetna preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančnéhopríspevku   z 10.   júna   2014.   Rozhodnutím   agentúry   z 8.   septembra   2014   bola   žiadosťsťažovateľky o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti o poskytnutie nenávratnéhofinančného príspevku odmietnutá, keďže nesmerovala proti posúdeniu splnenia výberovýchkritérií a nebola odôvodnená.

3.   Sťažovateľka   po   opise   už   uvedeného   sledu   postupov   a   rozhodnutí   agentúryv sťažnosti v podstatnom uviedla:

,,Nedoplatok voči Sociálnej poisťovni vo výške 0,01 EUR bol jediným nedostatkom formálne vytknutým sťažovateľovi a predstavoval jediný dôvod, pre ktorý bol sťažovateľov projekt   odmietnutý   ešte   len   vo   fáze   preverovania   splnenia   podmienok   na   poskytnutie pomoci a nebol ďalej posudzovaný v rámci výberových kritérií na poskytnutie nenávratného finančného príspevku (NFP) z fondov Európskej únie..

... odbor ministerstva konštatuje, že v posudzovanom období, t. j. v januári 2014 existoval u žiadateľa o NFP nedoplatok na poistnom voči Sociálnej poisťovni vo výške 0,01 EUR za obdobie 05/2011, ale zároveň mal aj preplatok za obdobie 10/2013 vo výške 130,03 EUR, čiže sťažovateľ mal splnené odvodové povinnosti...

Zároveň poukazujeme aj na výslovné znenie § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého ak je suma dlžného poistného nižšia ako 3,32 EUR, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše...  

Uvedeným   formalistickým   prístupom   ministerstva   a agentúry,   t.   j.   odmietnutím žiadosti pre nedoplatok vo výške 0,01 EUR, ktorý ani Sociálna poisťovňa nevymáha, došlo k porušeniu sťažovateľovho práva na spravodlivé konanie pri posudzovaní žiadosti o NFP z fondov EÚ... Sme toho názoru, že rozhodnutie o neschválení žiadosti z 21. mája 2013 bolo vydané   v rozpore   s podmienkami   poskytnutia   pomoci   a preto   malo   byť   preskúmavané ministrom v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 528/2008 Z. z...

Zároveň   v danom   prípade   podnet   na   preskúmanie   rozhodnutia   agentúry o neschválení žiadosti o NFP nevybavoval minister, ako to predpokladá zákon č. 528/2008 Z. z., ale samotná agentúra, ktorá pri preskúmaní vlastného rozhodnutia o neschválení žiadosti o NFP nekoná z pozície nestranného orgánu...

Princíp rovnosti zbraní v zmysle čl. 47 ods. 3 ústavy dáva každej strane konania možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do zjavnej nevýhody voči   protistrane.   Zo   skutočnosti,   že   predmetný   nedoplatok   voči   Sociálnej   poisťovni   je za obdobie 05/2011 vyplýva, že tento musel existovať aj v čase posudzovania iných dvoch žiadostí sťažovateľa o poskytnutie NFP... Ani v jednom z týchto dvoch prípadov predmetný nedoplatok   nebol   sťažovateľovi   vytknutý  ...   a teda   postup   daných   orgánov   je   založený na svojvôli...

Užívanie   práva   na   spravodlivé   konanie   o žiadostiach   o poskytnutie   NFP   nebolo doteraz   sťažovateľovi   zabezpečené   bez   diskriminácie   založenej   na   regionálnom   pôvode sťažovateľa,   keďže   ako   spoločnosť   so   sídlom   v Prešovskom   kraji   bola   pri   posudzovaní svojich   žiadostí   o NFP   znevýhodnená   oproti   najväčšiemu   konkurentovi...   so   sídlom v Banskobystrickom kraji.

Navyše bolo v danom prípade porušené aj právo na účinný opravný prostriedok, keď sa minister nezoberal na základe podnetu preskúmaním rozhodnutia o neschválení žiadosti o NFP, ale podnet na preskúmanie rozhodnutia riešila agentúra postupom podľa § 14 ods. 6 zákona č. 528/2008 Z. z., ktorý na danú situáciu nebolo možné aplikovať a zároveň nekonala z pozície nestranného orgánu.“

4. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupomministerstva   a agentúry   pri   posudzovaní   splnenia   podmienok   poskytnutia   pomoci,rozhodnutím   agentúry   z   21.   mája   2013   (správne   21.   mája   2014,   pozn.)   o neschválenížiadosti   o poskytnutie   nenávratného   finančného   príspevku   v rámci   výzvy:   kódKaHR 111DM-1301,   postupom   ministra   pri   vybavovaní   podnetu   na   preskúmanierozhodnutia   o neschválení   žiadosti   o poskytnutie   nenávratného   finančného   príspevkua rozhodnutím   agentúry   z 8.   septembra   2014   o odmietnutí   žiadosti   o preskúmanierozhodnutia   o   neschválení   žiadosti   o poskytnutie   nenávratného   finančného   príspevkuč. 2014/1020/11078 došlo k porušeniu jej označených práv. Ďalej žiadala, aby ústavný súdzrušil   rozhodnutie   agentúry   z 8.   septembra   2014   v spojení   s rozhodnutím   agentúryz 21. mája 2013 (správne 21. mája 2014, pozn.) a zaviazal ministerstvo a agentúru spoločnea nerozdielne zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 eur a nahradiťjej trovy konania.  

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   ústavný   súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných   práv a slobôd)   je   rozhodnúť   o prijatí   návrhu   na ďalšie   konanie   alebo o jeho   odmietnutí,   a teda   vylúčení   z ďalšieho   konania   pred   ústavným   súdom   zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   Podstata   sťažnostných   námietok   sťažovateľky   je   sústredená   do   tvrdenia o formalistickom postupe agentúry a nekonania ministra o jej podnete za situácie, keď tvrdený   nedoplatok   voči   Sociálnej   poisťovni   ani   neexistoval,   a aj   v prípade   jeho existencie   by   ho   Sociálna   poisťovňa   vzhľadom   na   jeho   zanedbateľnú   výšku nepredpísala. Ak za týchto okolností bola jej žiadosť o nenávratný finančný príspevok rozhodnutím agentúry z 21. mája 2014 neschválená a jej následný podnet ministrovi bol posúdený ako žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti o nenávratný finančný   príspevok   a táto   žiadosť   bola   rozhodnutím   agentúry   z 8.   septembra   2014 odmietnutá, došlo tým podľa názoru sťažovateľky k zásahu do jej označených práv podľa ústavy a dohovoru.

8. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon č. 528/2008 Z. z.“) na poskytnutie pomoci a podpory nie je právny nárok.

Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 528/2008 Z. z. žiadateľ môže podať písomnú žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti, ak žiadateľ a riadiaci orgán nie je tá istá osoba. Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o nechválení žiadosti možno podať len proti posúdeniu splnenia výberových kritérií. Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení   žiadosti   musí   byť   odôvodnená   a   podaná   riadiacemu   orgánu,   ktorý rozhodnutie o neschválení žiadosti vydal, do siedmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak žiadosť   o   preskúmanie   rozhodnutia   o   neschválení   žiadosti   nespĺňa   podmienky ustanovené týmto odsekom, riadiaci orgán žiadosť odmietne. Odmietnutie žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti je konečné.

Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 528/2008 Z. z. štatutárny orgán riadiaceho orgánu môže   z vlastného   podnetu   preskúmať   rozhodnutie   o   schválení   žiadosti   alebo rozhodnutie   o neschválení   žiadosti.   Ak   bolo   toto   rozhodnutie   vydané   v   rozpore   s podmienkami   poskytnutia   pomoci   a   podpory   podľa   §   13   ods.   3,   štatutárny   orgán riadiaceho orgánu vydá rozhodnutie   o preskúmaní tohto rozhodnutia, ktorým toto rozhodnutie   zmení   alebo   zruší,   a súčasne   rozhodne   o   schválení   žiadosti   alebo neschválení žiadosti. Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné súdom.

9. Prvotnou otázkou, ktorou sa musel ústavný súd zaoberať pri prerokovaní sťažnosti sťažovateľky, bola otázka jeho právomoci na jej prerokovanie. Z citovaného § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. je totiž zjavné, že rozhodnutia, ktorými malo dôjsť k zásahu   do označených   práv   sťažovateľky,   a postupy,   ktoré   im   predchádzali,   sú vylúčené zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Za týchto okolností bolo potrebné   ustáliť   otázku,   či   v prípade   zákonom   ustanoveného   vylúčenia   rozhodnutí

agentúry   zo   súdneho   prieskumu   v systéme   všeobecného   súdnictva   môže   byť   daná právomoc ústavného súdu na ich prieskum na základe individuálnej sťažnosti podľa čl.

127 ods. 1 ústavy.

10. Konanie o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku má špecifický   charakter   a   jeho   účelom   je   rozhodnúť   o schválení   alebo   neschválení žiadosti. Je len prirodzené a typické pre toto konanie, ako aj obdobné rozdeľovacie procesy,   že   podmienky   poskytnutia   pomoci   sú   spravidla   prísne   nastavené   a ich splnenie je prvotným predpokladom úspechu žiadateľa. Ani ich bezvýhradné splnenie však nemusí byť zárukou úspechu, keďže pri rozdeľovaní zdrojov z fondov Európskej únie   požadovaný   objem   zdrojov   spravidla   prevyšuje   objem   zdrojov   určených   na rozdelenie. Následne príslušný orgán po aplikácii hodnotiacich a výberových kritérií

rozhodne o schválení žiadosti a určení výšky schválenej pomoci alebo o jej neschválení.

11. K naplneniu tohto cieľa a účelu konania o poskytnutí pomoci, na ktorú explicitne nie je právny nárok, ustanovil zákonodarca menej formálny proces, ktorého definičnými znakmi sú vylúčenie Správneho poriadku (okrem ustanovení o doručovaní a lehotách), výrazne limitovaný opravný prostriedok, ktorým možno namietať len proti   posúdeniu   splnenia   výberových   kritérií,   a   vylúčenie   súdneho   prieskumu v systéme všeobecného (správneho) súdnictva.

12. Pred novelou zákona č. 528/2008 Z. z. vykonanou zákonom č. 111/2012 Z. z. účinnou   od   1.   apríla   2012   neboli   rozhodnutia   agentúry   vylúčené   z prieskumu   v správnom   súdnictve.   Vylúčenie   súdneho   prieskumu   týchto   rozhodnutí   bolo v dôvodovej správe k návrhu novely zákona odôvodnené takto: „Súdne konania   sú zdĺhavé a vyplácanie pomoci podľa jednotlivých programov je časovo limitované, tzn. je určený časový limit, do ktorého je možné použiť – realizovať platbu voči prijímateľovi pomoci - prostriedky EÚ v rámci financovania jednotlivých programov. Podanie žaloby podľa piatej časti OSP môže spôsobovať problémy s financovaním projektov v prípade úspešnosti žalobcu – žiadateľa o nenávratný finančný príspevok (dávame na vedomie, v prípade, ak by súdny spor bol ukončený až v čase, kedy už nie je možné prostriedky EÚ prefinancovať prijímateľovi pomoci), malo by to v konečnom dôsledku výrazne negatívny vplyv na štátny rozpočet, nakoľko predmetný projekt by musel byť v plnej miere financovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu. V praxi sa vyskytujú aj špekulatívne žaloby zo strany žiadateľov,   kedy   žiadateľ   jednoznačne   nespĺňa   kritériá   spôsobilosti   alebo   oprávnenosť žiadateľa   a   v   dôsledku   formálnej   chyby   v   rozhodnutí   sa   snaží   dospieť   k   poskytnutiu nenávratného finančného príspevku. Je to nevhodná prax, ktorú treba vylúčiť.“

13. Ústavný súd by teda podľa sťažovateľky mal byť prvým nezávislým súdnym orgánom, ktorý by mal posudzovať postup a rozhodnutia agentúry.

14.   Z odlišného   vymedzenia   právomoci,   postavenia   a úloh   ústavného   súdu a všeobecných súdov je zrejmé, že ústavný súd nemá a nemôže nahrádzať správne súdnictvo,   do   ktorého   právomoci   patrí   preskúmanie   zákonnosti   orgánov   verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzajúc z dôvodovej správy k zákonu č. 111/2012 Z. z. rozumie racionalite vylúčenia rozhodnutí agentúry z prieskumu   v správnom   súdnictve   a v   konaní   o sťažnosti   sťažovateľky   vychádza z jeho ústavnej konformity. Prípadný súdny prieskum rozhodnutí tohto typu sa totiž objektívne javí ako neúčelný, keďže by v alokačnej (prerozdeľovacej) praxi v režime zákona č. 528/2008 Z. z. mohol spôsobovať nemalé následné právne (ale aj praktické) problémy, a to najmä vzhľadom na prísne vecné, formálne a časové súvislosti alokácie dostupných zdrojov z fondov Európskej únie.

15. Ak za týchto okolností zákonodarca vylúčil možnosť súdneho prieskumu rozhodnutí agentúry v systéme všeobecného (správneho) súdnictva, bolo by v rozpore s ústavným rozdelením právomocí medzi ústavné a všeobecné súdnictvo, ak by ústavný súd na seba atrahoval právomoc, ktorú nemajú ani všeobecné súdy. Ústavný súd je totiž nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), čo vylučuje, aby vstupoval   do   posudzovania   takých   otázok   nastolených   sťažovateľkou,   na   ktorých posúdenie a rozhodnutie sa nevzťahuje ani právomoc všeobecných súdov. Z uvedených dôvodov bola sťažnosť sťažovateľky odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

III.

16. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky (návrh na zrušenie rozhodnutí agentúry, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, náhrada trov konania), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2015