znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 194/05-41

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   14.   decembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   M.   T.   a M.   T.,   obaja   bytom   Č.,   zastúpených advokátom   JUDr.   M.   S.,   Č.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 30/97 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 30/97 p o r u š i l   základné právo M. T. a M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 30/97 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. M. T. a M. T. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume každému po 15 000 Sk (slovom pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré im je Okresný súd Čadca p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. M. T. a M. T. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 040 Sk (slovom sedemtisíc štyridsať slovenských korún), ktorú je Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. M. S., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 21. septembra 2005 č. k. I. ÚS 194/05-24 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. T. (ďalej len „sťažovateľ“) a M. T. (ďalej len   „sťažovateľka“),   obaja   bytom   Č.   (spolu   ďalej   len   „sťažovatelia“),   zastúpených advokátom   JUDr.   M.   S.,   Č.,   ktorou   namietali   porušenie   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 30/97.

1. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú v konaní o zaplatenie 20 303 Sk s prísl. vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 30/97 (pôvodne pod sp. zn. 1 Ro 872/96) v procesnom   postavení   odporcov.   Sťažovatelia   podali   proti   platobnému   rozkazu sp. zn. 1 Ro 872/96 z 3. januára 1997 odpor. Okresný súd po zrušení platobného rozkazu vo veci konal a dvakrát (9. decembra 1997 a 9. apríla 2001) vo veci rozhodol rozsudkom, ktoré však po odvolaní sa sťažovateľov boli Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) zrušené   (17. septembra   1998   a 26.   marca   2002)   a vec   bola   vrátená   okresnému   súdu   na ďalšie konanie.

Vzhľadom   na   to,   že   vec   do   rozhodovania   ústavného   súdu   nie   je   právoplatne skončená, sťažovatelia ústavnému súdu navrhujú, aby takto rozhodol:

Základné právo M. T. a M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   v Čadci   v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 30/97 o zaplatenie bolo porušené.

Okresnému súdu v Čadci prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 30/97 konal bez zbytočných prieťahov.

M. T. a M. T. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie 200 000 Sk (slovom dvestotisíc korún), ktoré je Okresný súd v Čadci povinný im vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   v Čadci   je   povinný   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške 10 486,50 Sk (2 úkony po 4 270 Sk, prevzatie a príprava, návrh, 2-krát režijný paušál po 136 Sk, DPH 19 % - 1 674,28 Sk) na účet JUDr. M. S. (...) do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd JUDr. A. P., predsedníčka okresného súdu, listom sp. zn. Spr. 8/04-ÚS zo 17. júna 2004 a doplnením vyjadrenia č. Spr. 1281/05 z 28. októbra 2005 a právny zástupca   sťažovateľov   stanoviskom   k uvedeným   vyjadreniam   okresného   súdu   listom z 28. novembra 2005.

2. 1. Okresný súd vo svojom vyjadrení zo 17. júna 2004 uviedol prehľad procesných úkonov   v predmetnom   konaní   a   poukázal   na   to,   že   spor   je   skutkovo   a právne   zložitý (predmetom sporu je zaplatenie nájomného a za služby spojené s užívaním bytu), prieťahy v konaní okresného súdu predsedníčka nezistila, tieto podľa nej spôsobujú sťažovatelia.

2. 2.   Vo   vyjadrení   z 28.   októbra   2005   predsedníčka   okresného   súdu   uviedla,   že: „(...) zotrvávam na obsahu písomného vyjadrenia podaného pod Spr. 8/04-ÚS (...). Tvrdím,   že   právna   vec   mohla   byť   rozhodnutá,   nebyť   protinávrhu   podaného sťažovateľmi dňa 19. 11. 2003, ktorý protinávrh (...) súd spojil na spoločné konanie a je v riešení pod sp. zn. 9 C 30/97. (...) Súd nariadil znalecké dokazovanie (...) zálohu na platbu nákladov znaleckého dokazovania, ktoré sa vykonáva na návrh sťažovateľov a v ich záujme, sťažovatelia do odoslania spisu znaleckému subjektu nezaplatili.

Spis sa nachádza od 21. septembra 2005 u Ústavu súdneho inžinierstva Stavebnej fakulty STU B. za účelom vypracovania znaleckého posudku Poukazujem na to, že pre zložitosť   riešenej   problematiky   minimálne   dvaja   ustanovení   znalci   vrátili   spis   súdu so žiadosťou o oslobodenie spod spracovania znaleckého posudku. (...)

Za daného stavu tvrdím, že postupom súdu k prieťahom nedochádza, právna istota sťažovateľov   ohrozená   postupom   súdu   nie   je.   Nesúhlasím   ani   s priznaním   finančnej náhrady. Súhlasím, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2. 3. Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniam okresného súdu uviedol:

„Pokiaľ súd označuje za dôvod, ktorý bránil priebežnému vybaveniu veci, zložitosť uvedenej   problematiky   mala   za   následok,   že   dvaja   ustanovení   znalci   požiadali o oslobodenie   spod   vypracovania   znaleckého   posudku.   Uvedená   skutočnosť   o zložitosti problematiky bola Okresnému súdu známa a pri ustanovovaní znalca v konaní mal brať na uvedenú   skutočnosť   náležitý   zreteľ.   Teda   pri   ustanovovaní   znalca   mal   postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby znalec bol schopný nielen po odbornej stránke ale aj z materiálovotechnologického vybavenia uvedený posudok podať.

Okresný súd pokiaľ poukazuje na skutočnosť, že pojednávanie zo dňa 13. 10. 2003 žiadali odročiť za účelom mimosúdnej dohody je už zo samotného priebehu zrejmé, že súd musel   z procesného   návrhu   sťažovateľov   vedieť   o skutočnosti,   že   k mimosúdnej   dohode nedošlo a teda Okresný súd z uvedeného procesného postupu navrhovateľov mal vedomosť o tom, že k mimosúdnej dohode nedošlo a napriek uvedenej skutočnosti nekonal. Teda ak Okresný súd poukazuje na odročenie pojednávania a teda na prieťahy spôsobené v konaní nemôže tomu byť tak nakoľko k podaniu protinávrhu došlo 19. 11. 2003, čo predstavuje mesiac od odročeného pojednávania.

Rovnako nie je akceptovateľné odvolávať sa na skutočnosť, že k vráteniu spisu zo strany Krajského súdu došlo až 13. 10. 1999. Právom účastníka konania v zmysle Ústavy SR čl. 48 ods. 2 ako i v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach je právo každého   účastníka   súdneho   konania   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote.   Uvedená skutočnosť teda zaväzuje štát na zabezpečenie uvedeného práva prostredníctvom súdnictva a teda Okresný súd sa nemôže uvedenej zodpovednosti zbaviť.

(...)   súhlasím,   aby   Ústavný   súd   SR   upustil   od   ústneho   pojednávania   o prijatom návrhu.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 30/97:

- 29. november 1996 – Okresné stavebné bytové družstvo Č. (ďalej len „navrhovateľ“) podalo   okresnému   súdu   návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   proti   sťažovateľom o zaplatenie nedoplatkov za užívanie bytu v sume 20 303 Sk;

- 16.   december   1996   –   okresný   súd   vo   veci   rozhodol   platobným   rozkazom sp. zn. 1 Ro 872/96   tak,   že   uložil   sťažovateľom   zaplatiť   navrhovateľovi   solidárne 12 741 Sk;

- 3. január 1997 – sťažovatelia podali proti predmetnému platobnému rozkazu odpor;

- 8. január 1997 – okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor;

- 14. január 1997 – sťažovatelia zaplatili súdny poplatok za podaný odpor;

- 20. január 1997 – spis bol preradený z registra „Ro“ do registra „C“, kde bola vec vedená pod sp. zn. 9 C 30/97;

- 23.   január   1997   –   okresný   súd   vyzval   navrhovateľa,   aby   sa   vyjadril   k odporu sťažovateľov;

- 11. február 1997 – navrhovateľ sa vyjadril k odporu sťažovateľov;

- 12. február 1997 – okresný súd nariadil pojednávanie na 6. marec 1997;

- 6. marec 1997 – okresný súd na pojednávaní, na ktorom prijal uznesenie, ktorým spojil vec vedenú pod sp. zn. 9 C 30/97 a sp. zn. 9 C 31/97 na spoločné konanie pod sp. zn. 9 C 30/97, vypočul   sťažovateľa,   právnych   zástupcov   účastníkov   konania   a svedka   a pojednávanie odročil na neurčito za účelom predloženia stanov navrhovateľa, výsluchu sťažovateľky, ako aj za účelom vykonania ohliadky na mieste samom za účasti hygienika;

- 13. marec 1997 – okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie preddavku trov, ktoré si vyžiada dokazovanie;

- 19. marec 1997 – navrhovateľ predložil okresnému súdu stanovy;

- 1. apríl   1997   –   sťažovatelia   zaplatili   okresnému   súdu   preddavok   trov   znaleckého dokazovania;

- 29. apríl 1997 – okresný súd nariadil ohliadku bytu sťažovateľov;

- 9.   máj   1997   –   okresný   súd   vykonal   ohliadku   bytu   a vyzval   účastníkov   konania   na uzavretie mimosúdnej dohody;

- 26.   máj   1997   –   navrhovateľ   predložil   okresnému   súdu   návrh   mimosúdnej   dohody z 23. mája 1997, ktorý zároveň predložil aj sťažovateľom;

- 26. máj 1997 – sťažovatelia predložili okresnému súdu vyjadrenie k návrhu navrhovateľa na mimosúdnu dohodu;

- 11. jún 1997 – navrhovateľ predložil okresnému súdu protinávrh k návrhu sťažovateľov z 26. mája 1997;

- 25. jún 1997 – okresný súd doručoval protinávrh navrhovateľa sťažovateľom;

- 14. júl   1997   –   sťažovatelia   predložili   okresnému   súdu   vyjadrenie   k protinávrhu navrhovateľa;

- 15. august 1997 – okresný súd vyzval Štátny zdravotný ústav Č. o odobratie vzoriek z bytu sťažovateľov a o ich odbornú expertízu z hľadiska ich zdravotnej závadnosti;

- 8. september 1997 – Štátny zdravotný ústav Č. oznámil okresnému súdu, že nevykonáva súdom požadované laboratórne rozbory;

- 27. október 1997 – okresný súd vyzval navrhovateľa na oznámenie, či boli nedostatky zistené v byte sťažovateľov odstránené a aké boli náklady na ich odstránenie;

- 28. október 1997 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. november 1997;

- 5.   november   1997   –   navrhovateľ   oznámil   okresnému   súdu   vykonanú   opravu   bytu a náklady spojené s opravou, v zmysle čoho upravil petit návrhu;

- 13.   november   1997   –   okresný   súd   zmenil   termín   pojednávania   z 27.   novembra   na 25. november 1997;

- 25.   november   1997   –   pojednávanie,   na   ktorom   boli   vypočutí   právni   zástupcovia účastníkov konania, bolo odročené na 9. december 1997;

- 28.   november   1997   –   sťažovatelia   podali   okresnému   súdu   vyjadrenie   k podaniu navrhovateľa z 5. novembra 1997;

- 9. december 1997 – na pojednávaní boli vypočutí sťažovatelia, svedok, právni zástupcovia účastníkov a následne bol okresným súdom vyhlásený rozsudok;

- 3. február 1998 – okresný súd doplnil svoj rozsudok z 9. decembra o ďalší výrok;

- 20.   február   1998   –   sťažovatelia   podali   proti   predmetným   rozsudkom   okresného   súdu odvolanie;

- 25. február 1998 – okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie;

- 10. marec 1998 – okresnému súdu bolo predložené vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu sťažovateľov;

- 17. marec 1998 – sťažovatelia zaplatili súdny poplatok za odvolanie;

- 27. marec 1998 – okresný súd predložil krajskému súdu spis na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov;

- 17. september 1998 – krajský súd uznesením sp. zn. 5 Co 765/98 rozsudok okresného súdu z 9. decembra 1997 v spojení s doplňujúcim rozsudkom z 3. februára 1998 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie;

- 13. október 1999 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 11. február 2000 – okresný súd vyzval navrhovateľa na doloženie nedoplatkov nájomného a úhrady zálohových platieb sťažovateľov za roky 1995 až 1998;

- 20. marec 2000 – navrhovateľ predložil okresnému súdu ním požadované údaje;

- 28. apríl 2000 – okresný súd vyzval lekára (alergológa), aby podal správu, či sa sťažovateľ liečil v posledných 10 rokoch na chorobu alergického pôvodu;

- 25. júl 2000 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. október 2000;

- 2.   október   2000   –   pojednávanie,   na   ktorom   sťažovateľ   preložil   súdu   ním   objednaný znalecký posudok, bolo následne odročené na neurčito za účelom predloženia ďalších listín navrhovateľom;

- 19. október 2000 – navrhovateľ predložil okresnému súdu ním požadované listiny;

- 19. október 2000 – sťažovateľ predložil okresnému súdu správu od alergológa, že je ním liečený od roku 1985;

- 12. február 2001 – okresný súd nariadil pojednávanie na 9. apríl 2001;

- 9. apríl 2001 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom;

- 8. jún 2001 – sťažovatelia sa proti predmetnému rozsudku okresného súdu odvolali;

- 20. jún 2001 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľom zaplatiť súdny poplatok za odvolanie a vyzval sťažovateľov na jeho zaplatenie;

- 11. júl 2001 – sťažovatelia sa odvolali proti uzneseniu, ktorým im bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie;

- 17. august 2001 – okresný súd predložil krajskému súdu súdny spis spolu s odvolaniami sťažovateľov;

- 30. august 2001 – spis bol doručený krajskému súdu;

- 28.   september   2001   –   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   5   Co   2186/01   zrušil   uznesenie okresného súdu z 20. júna 2001;

- 2. november 2001 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 9. november 2001 – okresný súd predložil krajskému súdu odvolanie sťažovateľov proti rozsudku okresného súdu z 9. apríla 2001 so súdnym spisom;

- 26. marec 2002 – krajský súd uznesením sp. zn. 5 Co 2953/01 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie;

- 1. júl 2002 – spis vrátený okresnému súdu;

- 8. august 2002 – doručovanie uznesenia krajského súdu účastníkom konania;

- 30.   október   2002   –   okresný   súd   vyzval   právnych   zástupcov   účastníkov   konania,   aby oznámili prípadné ďalšie návrhy na dokazovanie;

- 18. december 2002 – navrhovateľ predložil okresnému súdu vyjadrenie k sporu;

- 31. január 2003 – okresný súd vyzval navrhovateľa na predloženie mesačných predpisov za byt za roky 1995 až 1997;

- 9. apríl 2003 – navrhovateľ predložil okresnému súdu požadované mesačné predpisy za byt;

- 15. júl 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 13. október 2003;

- 13.   október   2003   –   na   pojednávaní   bola   vypočutá   riaditeľka   navrhovateľa   a právni zástupcovia účastníkov konania a okresný súd uložil účastníkom konania lehotu 30 dní na mimosúdne prejednanie sporu;

- 3.   november   2003   –   navrhovateľ   požiadal   okresný   súd   o predĺženie   lehoty   vo   veci uzavretia mimosúdnej dohody;

- 19.   november   2003   –   predloženie   protinávrhu   sťažovateľov   na   zaplatenie   sumy 211 282 Sk s prísl. za úpravu bytu;

- 5.   december   2003   –   navrhovateľ   predložil   okresnému   súdu   návrh   na   zmier,   pretože nedošlo k mimosúdnej dohode;

- 20.   január   2004   –   okresný   súd   vyzval   navrhovateľa,   aby   sa   vyjadril   k protinávrhu sťažovateľov;

- 22.   január   2004   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov   na   predloženie   dôkazov preukazujúcich skutočnú úhradu úpravy bytu;

- 22. január 2004 – okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za podaný protinávrh;

- 17. február 2004 – sťažovatelia predložili okresnému súdu doklady o úhrade úpravy bytu;

- 25. február 2004 – navrhovateľ sa vyjadril k protinávrhu sťažovateľov;

- 9.   marec   2004   –   sťažovatelia   oznámili   okresnému   súdu   úhradu   súdneho   poplatku   za podaný protinávrh;

- 6. apríl 2004 – sťažovatelia urgovali, aby okresný súd nariadil pojednávanie;

- 14. máj 2004 – sťažovatelia opätovne urgovali, aby okresný súd nariadil pojednávanie;

- 2. jún 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. júl 2004;

- 2. júl 2004 – pojednávanie, na ktorom boli vypočutí sťažovatelia a právni zástupcovia účastníkov   konania,   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   nariadenia   znaleckého dokazovania;

- 6. júl 2004 – sťažovatelia predložili okresnému súdu fotokópiu vyjadrenia k rozpočtovým nákladom a požiadali okresný súd, aby znalecký posudok bol vykonaný znalcom z odboru stavebníctvo – pozemné stavby – oceňovanie stavebných prác a odvetvia 370700 – poruchy stavieb;

- 17. február 2005 – spis bol zaslaný súdnemu znalcovi Ing. P. K. za účelom vypracovania znaleckého posudku;

- 26. apríl 2005 – spis bol od súdneho znalca vrátený bez vypracovania znaleckého posudku z dôvodu jeho pracovnej neschopnosti;

- 28. jún 2005 – spis bol zaslaný súdnemu znalcovi Ing. P. N. za účelom vypracovania znaleckého posudku;

- 14. júl 2005 – spis bol vrátený znalcom bez vypracovaného znaleckého posudku z dôvodu, že nemá oprávnenie na vykonanie súdom požadovaného znaleckého posudku;

- 21.   september   2005   –   okresný   súd   zaslal   spis   Ústavu   súdneho   inžinierstva   Stavebnej fakulty   STA   v B.   (ďalej   len   „ústav   súdneho   inžinierstva“)   za   účelom   vypracovania znaleckého posudku;

- 14.   november   2005   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   oznámenie   z ústavu   súdneho inžinierstva o nariadení miestnej ohliadky bytu na 2. december 2005.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu   (v   tomto   prípade   účastníkov   konania   na   strane   odporcu).   Samotným prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne   nerozhodli (I. ÚS 24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 30/97 o zaplatenie pôvodne 20 303 Sk s prísl., v ktorom sťažovatelia vystupujú v procesnom postavení odporcov, došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a   postup   súdu   (I.   ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, doterajšia dĺžka napadnutého konania podľa názoru ústavného súdu bola čiastočne závislá od zložitosti veci (napr. nutnosť vyhotovenia znaleckého dokazovania).

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v preskúmanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný v období:

- od 13. októbra 1999 (spis bol vrátený okresnému súdu) do 11. februára 2000 (okresný súd vyzval   navrhovateľa   na   doloženie   nedoplatkov   nájomného   sťažovateľov),   t. j.   takmer 4 mesiace;

- od 19. októbra 2000 (navrhovateľ predložil okresnému súdu ním požadované doklady) do 12.   februára   2001   (okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   9.   apríl   2001),   t. j.   takmer 4 mesiace,

- od   6.   júla   2004   (sťažovatelia   predložili   okresnému   súdu   vyjadrenie   k rozpočtovým nákladom)   do   17.   februára   2005   (spis   bol   zaslaný   súdnemu   znalcovi),   t. j.   viac   ako 7 mesiacov,

- od 26. apríla 2005 (spis bol vrátený znalcom) do 21. septembra 2005 (spis bol zaslaný ústavu súdneho inžinierstva), t. j. viac ako 4 mesiace. Okresný súd v citovanom období síce ustanovil vo veci ďalšieho znalca Ing. P. N., tento však na vykonanie súdom požadovaného znaleckého posudku nemal oprávnenie. Z uvedeného dôvodu ústavný súd považoval tento úkon za neefektívny a obdobie od 26. apríla 2005 do 21. septembra 2005 určil ako obdobie neefektívnej činnosti okresného súdu.

Okresný súd tak v dôsledku svojej nečinnosti spôsobil prieťahy v konaní viac ako 19 mesiacov.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poznamenáva,   že   uvedené   krátkodobé   obdobia nečinnosti   by   jednotlivo   samé   osebe   nepredstavovali   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   no   vo svojom súhrne s ohľadom na celkovú dobu konania okresného súdu (od 20. januára 1997, keď bol spis preradený z registra „Ro“ do registra „C“, t. j. viac ako 8,5 roka) je potrebné označené obdobia kvalifikovať ako obdobia, v ktorých dochádzalo k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 143/05).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľov ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   požadovali   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 200 000 Sk, „pričom tento nárok odôvodňuje predovšetkým dĺžkou celého konania, ktoré trvá už vyše osem rokov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   im   aj   primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   a okolnostiam zisteného   porušenia   práv   sťažovateľov   považuje   za   primerané   v sume   každému   po 15 000 Sk.

Podľa § 56 ods.   5 zákona o ústavnom súde, ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia.

Právny zástupca   sťažovateľov   si   uplatnil   a vyúčtoval trovy   za právne   zastúpenie v celkovej výške 5 538 Sk, a to za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2005 po 2 501 Sk a trojnásobok režijného paušálu po 150 Sk, vrátane 19 % DPH, t. j. 1 052 Sk, celkovo v sume 7 040 Sk.

Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov vo výške uplatneného nároku tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 4.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2005