znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 194/04-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   Alexandra   Popraca,   bytom   N.,   zastúpeného advokátom JUDr. I. K., Advokátska kancelária, N., ktorou namietal porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 85/00, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. Alexandra Popraca   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra 2004 doručená sťažnosť MUDr. Alexandra Popraca, bytom N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. I. K., Advokátska kancelária, N., ktorou namietal porušenie základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 85/00.

Sťažovateľ požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 3 T 85/00. Zároveň požaduje priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk.

Zo   sťažnosti   vyplýva, že   hoci   obžaloba pre   trestný   čin   prijímania úplatku   a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Trestného zákona bola voči nemu podaná na okresnom súde ešte 26. júla 2000, okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom až 11. septembra 2003, teda viac ako po troch rokoch. Napokon jeho odvolanie proti rozsudku bolo prejednané Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) 27. apríla 2004,   pričom   krajský   súd   rozsudok   okresného   súdu   zrušil   a rozhodol   o vine   a o treste vlastnými výrokmi.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu.

Ústavný súd už judikoval, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Na základe uvedeného sa lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, ktorou sa namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o porušení tohto základného práva   dozvedieť.   Začiatok   zákonnej   lehoty   je   teda   v prípade   tohto   práva   vymedzený subjektívne   podľa   možnosti   sťažovateľa   dozvedieť   sa   o jeho   porušení.   Posúdenie   tejto „možnosti“ je vždy individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Ústavný súd pritom prihliada tak na účel tohto základného práva, ako aj na účel predmetnej zákonnej lehoty.

Keďže   sťažovateľ   namieta   zbytočné   prieťahy   v konaní   na   okresnom   súde,   treba sťažnosť   považovať   za   oneskorene   podanú.   Prieťahy   sa   na   okresnom   súde   skončili rozsudkom z 11. septembra 2003. Sťažnosť preto bolo potrebné podať v zákonnej lehote počítanej od uvedeného termínu. Keďže sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu až 11. októbra 2004, stalo sa tak dávno po uplynutí zákonnej lehoty.

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2004