znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 193/09-44

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   29.   septembra   2009 v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a   zo   sudcov   Petra   Brňáka a Milana Ľalíka vo veci sťažnosti A. Š., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. G., T., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava   IV   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 20 C 181/02   v   období   po vydaní nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 181/02 v období po vydaní nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007 p o r u š i l   základné právo A. Š.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky.

2. A. Š. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   IV p o v i n n ý   jej   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava IV j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania A. Š. v sume   245,70   €   (dvestoštyridsaťpäť   eur   a   sedemdesiat   centov)   na   účet   jej právneho zástupcu advokáta JUDr. J. G., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti A. Š. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 193/09-10   z   9.   júla   2009   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť A. Š., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom   JUDr.   J.   G.,   T.,   v   ktorej   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 181/02 v období po vydaní nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   28.   mája   2002 okresnému súdu žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ktorá je v období po 4. januári 2007 vedená pod sp. zn. 20 C 181/02 (vydanie nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007).

Ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007 vyslovil porušenie sťažovateľkinho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v predmetnom konaní. Napriek tomuto dosiaľ k vydaniu prvostupňového rozhodnutia v tejto veci nedošlo.

Podľa sťažovateľky „prieťahy vznikajú v dôsledku nekonania súdu ako aj v dôsledku neefektívnych procesných úkonov súdu v tejto veci“. Okresný súd v tomto konaní „vykonáva úkony bez efektu smerujúceho k podstate vyriešenia sporu, najmä neustále predkladá všetky odvolania   odporcu   na   rozhodnutie   nadriadenému   súdu   (ide   o   rozhodnutia   o   odmene znalcom)“.

Sťažovateľka   navyše   v   sťažnosti   upozornila,   že „po   tomto   všetkom   už   znalecké posudky   zrejme   ani   nebudú   aktuálne   vzhľadom   k   tomu,   že   majú   určiť   cenu   vecí a nehnuteľností aj ku dňu vysporiadania BSM.

Prieťahy boli tiež spôsobené nečinnosťou súdu vo vzťahu k pribratým znalcom, ktorí vypracovávali znalecké posudky neprimerane dlho.“.

Predmet konania v tejto veci podľa sťažovateľky nie je zložitý skutkovo ani právne „za   predpokladu,   že   si   sudca   náležite   plní   svoje   povinnosti   podľa   O.   s.   p.“ Sťažnosť na prieťahy v konaní podala sťažovateľka 24. novembra 2008. Okresný súd sa v odpovedi z 8.   decembra   2008   na   túto   sťažnosť   sťažovateľke   ospravedlnil   a   zároveň   jej   oznámil, že prijal opatrenia na zabezpečenie nápravy, avšak dosiaľ sa situácia „nezlepšila“.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala,   aby ústavný súd nálezom rozhodol, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 20 C 181/02 v období po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007 porušené, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a zaviazal okresný súd nahradiť jej trovy právneho zastúpenia.

Predsedníčka   okresného   súdu   ústavnému   súdu   na   základe   jeho   výzvy   v   podaní sp. zn. Spr. 3250/09 z 30. júla 2009, v ktorom podrobne popísala priebeh konania po vydaní nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007, uviedla:

„Uzneseniami zo dňa 21. 7. 2006 súd v konaní ustanovil na vypracovanie znaleckých posudkov súdnych znalcov Ing.   M.   K.   znalkyňu z odvetvia Odhad hodnoty elektrických a elektrotechnických zariadení (č. k. 20 C 181/02-207), Ing. M. B. znalkyňu z odboru Kože a kožušiny   (č.   k.   20   C   181/02-209),   Ing.   M.   P.   znalca   z odboru   Stavebníctvo (č. k. 20 C 181/02-211).

Nakoľko   odporca   podal   proti   všetkým   uvedeným   uzneseniam   dňa   7.   8.   2006 odvolania, spis bol spolu s predkladacou správou zo dňa 4. 9. 2006 predložený na Krajský súd v Bratislave na rozhodnutie o odvolaniach odporcu zo dňa 7. 8. 2006.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. 3. 2007, č. k. 4 Co 426/06-231, 4 Co 444/06 a 4 Co 445/06 všetky tri napadnuté uznesenia tunajšieho súdu potvrdil. Dňa 8. 6. 2007 bolo uvedené uznesenie Krajského súdu v Bratislave spolu so spisom sp. zn. 20 C 181/02 doručené na tunajší súd.

Po vrátení spisu z krajského súdu bol spis na žiadosť podpredsedníčky tunajšieho súdu zo dňa 30. 11. 2006 neodkladne pripojený k spisu tunajšieho súdu Spr. č. 3460/06, za účelom vypracovania stanoviska k ústavnej sťažnosti ÚS 270/06.

Dňa 2. 7. 2007 bolo súdnym znalcom Ing. G., Ing. B. a Ing. P. oznámené, že spis im nie je možné zapožičať. S poukazom na uvedené sa zaviazali vyhotoviť znalecké posudky bez súdneho spisu.

Dňa   22.   7.   2007   súd   doručoval   účastníkom   konania   uznesenie   Krajského   súdu v Bratislave   zo   dňa   30.   3.   2007.   Zároveň   zaslal   znalkyni   Ing.   K.   spis   za   účelom vypracovania   posudku   a   prípisom   účastníkov   konania   požiadal   o   spoluprácu s ustanovenými súdnymi znalcami.

Dňa   13.   8.   2007   znalkyňa   Ing.   K.   zaslal   súdu   vypracovaný   znalecký   posudok č. 6/2007 spolu s vyúčtovaním odmeny.

Dňa 14. 8. 2007 súd posudok doručoval účastníkom konania s tým, aby sa k nemu vyjadrili   v   lehote   10   dní.   Posudok   bol   doručený   právnemu   zástupcovi   navrhovateľky dňa 20. 8. 2007 a odporcovi dňa 3. 9. 2007.

Dňa 22. 8. 2007 znalkyňa Ing. B. oznámila súdu, že odporca jej neumožnil obhliadku kožušiny, ktorú má ohodnotiť.

Uznesením zo dňa 13. 9. 2007 bola uložená odporcovi poriadková pokuta, nakoľko po   márnej   výzve   nespolupracoval   so   znalkyňou   Ing.   B.   čím   neuposlúchol   príkaz   súdu a sťažil tak postup konania.

Dňa 21.   9.   2007 podal odporca proti uvedenému uzneseniu zo dňa 13.   9.   2007 odvolanie (súd v zmysle § 209 ods. 2 O. s. p. odvolanie odporcu predloží odvolaciemu súdu po rozhodnutí vo veci samej).

Dňa   25.   10.   2007   znalkyňa   Ing.   B.   zaslala   súdu   vypracovaný   znalecký   posudok č. 4/2007 spolu s vyúčtovaním odmeny.

Dňa 29. 10. 2007 súd posudok doručoval účastníkom konania s tým, aby sa k nemu vyjadrili v lehote 10 dní. Posudok bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 6. 11. 2007 a odporcovi dňa 15. 11. 2007.

Súd zároveň urgoval znalcov Ing. G. a Ing. P. aby súdu obratom zaslali vypracované znalecké posudky spolu s vyúčtovaním znalečného. Ing. G. urgenciu prevzal dňa 12. 11. 2007 a Ing. P. dňa 21. 11. 2007.

Dňa 18. 12. 2007 súd opätovne urgoval pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty 10.000,-   Sk   znalcov   Ing.   G.   a   Ing.   P.   aby   súdu   obratom   zaslali   vypracované   znalecké posudky.

Uzneseniami zo dňa 18. 12. 2007 súd priznal znalečné súdnym znalcom Ing. J. H. (č. k. 20 C 181/02-318), Ing. K. (č. k. 20 C 181/02-320), Ing. B. (č. k. 20 C 181/02-322). Dňa   8.   1.   2008   odporca   podal   proti   všetkým   trom   vyššie   uvedeným   uzneseniam odvolania.

Dňa   14.   1.   2008   oznámil   znalec   Ing.   G.   súdu,   že   nemôže   vypracovať   znalecký posudok, nakoľko nemá potrebné podklady od účastníkov.

Dňa 22. 1. 2008 požiadal znalec Ing. P. súd o predĺženie termínu na vypracovanie posudku do 29. 2. 2008, nakoľko bol odcestovaný mimo SR a má vypracovávať viacero súdnoznaleckých posudkov.

Dňa 6. 2. 2008 súd vyzval účastníkov konania na poskytnutie súčinnosti potrebnej na vypracovanie žiadaných znaleckých posudkov pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Zároveň vyzval znalcov Ing. G. aj Ing. P. na zaslanie posudkov v stanovených lehotách. Dňa 8. 2. 2008 bol spis spolu s predkladacou správou zo dňa 4. 2. 2008 predložený na Krajský súd v Bratislave na rozhodnutie o odvolaniach odporcu proti uzneseniam zo dňa 18. 12. 2007.

Krajský   súd   v   Bratislave   uznesením   zo   dňa   26.   2.   2008,   č.   k.   2   Co   44/08-337 uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 18. 12. 2007, č. k. 20 C 181/02-318 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský   súd   v   Bratislave   uznesením   zo   dňa   26.   2.   2008,   č.   k.   2   Co   59/08-338 uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 18. 12. 2007, č. k. 20 C 181/02-320 potvrdil.

Krajský   súd   v   Bratislave   uznesením   zo   dňa   26.   2.   2008,   č.   k.   2   Co   60/08-339 uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 18. 12. 2007, č. k. 20 C 181/02-322 potvrdil.

Dňa 4. 4. 2008 boli uvedené uznesenia Krajského súdu v Bratislave spolu so spisom sp. zn. 20 C 181/02 doručené na tunajší súd.

Dňa 10. 4. 2008 súd uvedené uznesenia doručoval účastníkom. Dňa 7. 4. 2008 znalec Ing. G. zaslal súdu vypracovaný znalecký posudok č. 15/2008 spolu s vyúčtovaním odmeny.

Dňa 22. 4. 2008 súd posudok doručoval účastníkom konania s tým, aby sa k nemu vyjadrili   v   lehote   10   dní.   Posudok   bol   doručený   právnemu   zástupcovi   navrhovateľky dňa 28. 4. 2008 a odporcovi dňa 29. 4. 2008.

Uznesením zo dňa 16. 4. 2008, č. k. 20 C 181/02-369 súd opätovne priznal znalečné súdnemu znalcovi Ing. J. H.

Uznesením zo dňa 17. 4. 2008, č. k. 20 C 181/02-371 súd priznal znalečné súdnemu znalcovi Ing. G.

Dňa   17.   4.   2008   súd   telefonicky   urgoval   od   znalca   Ing.   P.   podanie   znaleckého posudku.

Dňa   6.   5.   2008   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   odporcu   k   znaleckému   posudku č. 15/2008   a   odvolania   proti   uzneseniu   tunajšieho   súdu   zo   dňa   16.   4.   2008, č. k. 20 C 181/02-369 a uzneseniu zo dňa 17. 4. 2008, č. k. 20 C 181/02-371.

Dňa 5.   6.   2008   súd   doručoval uvedené odvolania   odporcu   právnemu   zástupcovi navrhovateľky a ustanoveným znalcom Ing. H. a Ing. G. spolu s jeho námietkami voči posudku.

Dňa 4. 7. 2008 bolo súdu doručené vyjadrenie znalca Ing. H. k odvolaniu odporcu. Dňa 21. 7. 2008 bolo súdu doručené vyjadrenie znalca Ing. G. k odvolaniu odporcu. Dňa   22.   7.   2008   súd   urgoval   znalca   Ing.   P.   aby   v   lehote   10   dní   zaslal   súdu vypracovaný znalecký posudok, pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa   24.   7.   2008   bol   spis   spolu   s   predkladacou   správou   zo   dňa   22.   7.   2008 predložený   na   Krajský   súd   v   Bratislave   na   rozhodnutie   o   odvolaniach   odporcu   proti uzneseniam zo dňa 16. 4. 2008 a zo dňa 17. 4. 2008.

Krajský   súd   v   Bratislave   uznesením   zo   dňa   25.   8.   2008,   č.   k.   2 Co   189/08-389 uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 16. 4. 2008, č. k. 20 C 181/02-369 potvrdil.

Krajský   súd   v   Bratislave   uznesením   zo   dňa   25.   8.   2008,   č.   k.   2 Co 189/08-390 uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 17. 4. 2008, č. k. 20 C 181/02-371 potvrdil.

Dňa 10. 9. 2008 boli uvedené uznesenia Krajského súdu v Bratislave spolu so spisom sp. zn. 20 C 181/02 doručené na tunajší súd.

Dňa 16. 9. 2008 súd uvedené uznesenia doručoval účastníkom. Dňa   6.   10.   2008   bolo   súdu   doručené   podanie   znalca   Ing.   P.,   v   ktorom sa ospravedlňoval za oneskorenie pri podávaní posudku z dôvodu jeho pobytu mimo SR s tým, že posudok predloží súdu najneskôr do 30. 10. 2008.

Dňa   27.   10.   2008   súd   urgoval   znalca   Ing.   P.   aby   v   lehote   3   dní   zaslal   súdu vypracovaný znalecký posudok, pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 26. 11. 2008 súd telefonicky urgoval znalca Ing. P. aby zaslal súdu vypracovaný znalecký posudok.

Dňa 27. 11. 2008 sa znalec dostavil do spisovej kancelárie s tým, že do 5. 12. 2008 súdu doručí osobne vypracovaný znalecký posudok.

Dňa   5.   12.   2008   znalec   Ing.   P.   doručil   súdu   vypracovaný   znalecký   posudok č. 25/2008 spolu s vyúčtovaním odmeny.

Uznesením zo dňa 11. 12. 2008, č. k. 20 C 181/02-414 súd priznal znalečné súdnemu znalcovi Ing. P.

Dňa 5. 1. 2009 súd posudok doručoval účastníkom konania s tým, aby sa k nemu vyjadrili   v   lehote   10   dní.   Posudok   bol   doručený   právnemu   zástupcovi   navrhovateľky aj odporcovi dňa 8. 1. 2009.

Dňa 16. 1. 2009 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k znaleckému posudku č. 25/2008   a   odvolanie   proti   uzneseniu   tunajšieho   súdu   zo   dňa   11.   12.   2008, č. k. 20 C 181/02-414.

Dňa 20. 1. 2009 súd doručoval uvedené odvolanie odporcu na vyjadrenie znalcovi Ing. P. Dňa 16. 2. 2009 bolo súdu doručené vyjadrenie znalca Ing. P. k odvolaniu odporcu. Dňa 3. 3. 2009 bol spis spolu s predkladacou správou zo dňa 2. 3. 2009 predložený na   Krajský   súd   v   Bratislave   na   rozhodnutie   o   odvolaní   odporcu   proti   uzneseniu zo dňa 11. 12. 2008.

Krajský   súd   v   Bratislave   uznesením   zo   dňa   30.   3.   2009,   č.   k.   6 Co 73/09-423 uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 11. 12. 2008, č. k. 20 C 181/02-414 potvrdil.

Dňa   16.   4.   2009   bolo   uvedené   uznesenie   Krajského   súdu   v   Bratislave   spolu   so spisom sp. zn. 20 C 181/02 doručené na tunajší súd.

Dňa   22.   4.   2009   súd   uvedené   uznesenie   doručoval   účastníkom.   Uznesenie   bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 7. 5. 2009 a odporcovi dňa 28. 5. 2009. Dňa 22. 7. 2009 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 14. 9. 2009.“

Predsedníčka okresného súdu následne vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky uviedla: «Po   vydaní   nálezu   sp.   zn.   III.   ÚS   270/06   zo   4.   januára   2007   je   spis   sp.   zn. 20 C 181/02   pravidelne   sledovaný.   Nie   je   pravdou   tvrdenie   sťažovateľky,   že   v   otázke rýchlosti   konania   nedošlo   k   zlepšeniu   a   že   prieťahy   v   konaní   vznikajú   v   dôsledku „nekonania súdu a neefektívnych procesných úkonov súdu“.

Z prehľadu súdom vykonaných úkonov vyplýva, že súd vo veci postupuje v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

Nakoľko masa bezpodielového spoluvlastníctva je široká, predmetom bezpodielového spoluvlastníctva   účastníkov   sú   hnuteľné   veci   (zariadenie   bytu)   ako   i   nehnuteľné   veci na ktorých zostatkových hodnotách sa účastníci nevedeli dohodnúť, súd musel v konaní ustanoviť   množstvo   znalcov   z   rôznych   odborov   (Odhad   hodnoty   elektrických a elektrotechnických   zariadení,   Kože   a   kožušiny,   Stavebníctvo   a   i.).   Po   vydaní   nálezu sp. zn. III.   ÚS   270/06   ustanovení   znalci   súdu   postupne   zasielali   vypracované   znalecké posudky. Súd následne uzneseniami znalcom priznával znaleckú odmenu a tieto uznesenia spolu so znaleckými posudkami doručoval na vyjadrenie účastníkom konania.

Tunajší   súd   od   vydania   nálezu   sp.   zn.   III.   ÚS   270/06   vo   veci   priebežne   koná. Procesný postup súdu, t. j. všetky vykonané úkony smerovali k tomu, aby vo veci mohol byť čo najskôr vytýčený termín pojednávania (bez všetkých znaleckých posudkov by vytýčenie pojednávania   vo   veci   nemalo   význam)   a   následne   aby   vo   veci   mohlo   byť   právoplatne rozhodnuté. V súčasnosti je vytýčený termín pojednávania na deň 14. 9. 2009.

Napriek   vyššie   uvedenému   však   musím   s   poľutovaním   konštatovať,   že   konanie je od vydania nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 poznačené prieťahmi. Prieťahy v konaní však neboli spôsobené výlučne súdom. Vznikali z dôvodov subjektívnych, ako aj objektívnych a tiež ako z dôvodov na strane súdu, tak i na strane účastníkov konania.

Prieťahy   vznikli   najmä   správaním   odporcu   v   konaní.   Tento   neposkytol   potrebnú súčinnosť dvom znalcom (Ing. B. a Ing. G.), za čo mu súd uložil poriadkovú pokutu. Taktiež sa   odporca   postupne   odvolával   proti   každému   uzneseniu,   ktorým   súd   znalcom   priznal znaleckú   odmenu.   Tiež   proti   znaleckým   posudkom   podával   námietky.   Tunajší   súd   bol povinný postupovať v zmysle príslušných zákonných ustanovení a odvolania (vždy naraz vo väčšom počte) zasielal na odvolací súd. Spis sp. zn. 20 C 181/02 sa preto určitý čas vždy nachádzal na Krajskom súde v Bratislave, za účelom rozhodnutia o podaných odvolaniach odporcu   (ako   vyplýva   z   prehľadu   procesných   úkonov,   odvolací   súd   všetky   uznesenia tunajšieho súdu okrem jedného potvrdil). Námietky odporcu k posudkom súd zasa zasielal na   vyjadrenie   dotknutým   znalcom.   Dĺžka   konania   sa   aj   v   dôsledku   týchto   skutočností v období po vydaní nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 predĺžila.

Prieťah bol v značnej miere zapríčinený aj správaním znalca Ing. P., ktorý nepodal posudok   v   súdom   uloženej   lehote.   Súd   ale   nezostal   nečinný,   ako   uvádza   sťažovateľka vo svojej   sťažnosti.   Ako   vyplýva   z   prehľadu   úkonov,   súd   veľmi   systematicky   (písomne aj telefonicky) pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty znalca opakovane urgoval, aby súdu zaslal vypracovaný znalecký posudok. Znalec na výzvy a urgencie súdu vždy reagoval, pričom   sa   ospravedlňoval   z   rôznych   osobných   dôvodov   a   žiadal   o   predĺženie   lehoty na podanie posudku.

V súčasnosti je vo veci určený najbližší voľný termín pojednávania zákonného sudcu (14. 9. 2009).

K bodu III: Sťažovateľka konštatuje, že „vyporiadanie BSM nie je sporom zložitým, ale bežným a často frekventovaným, že spor to nie je zložitý ani skutkovo, ani právne za predpokladu, že si sudca náležité plní svoje povinnosti podľa O. s. p.“

Z vyššie uvedeného ako aj zo spisu je však zrejmé, že sa v danom prípade nejedná o jednoduchý spor, čoho dôkazom je najmä skutočnosť, že v konaní bolo ustanovených spolu 5 znalcov a nariadených niekoľko pojednávaní.

Po vydaní nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007 bola na Okresnom súde Bratislava IV pod Spr. č. 2124/08 šetrená sťažnosť sťažovateľky A. Š. zo dňa 24. 11. 2008 na prieťahy v konaní sp. zn. 20 C 181/02.

Po riadnom prešetrení veci bola táto sťažnosť posúdená ako dôvodná. V odpovedi z 8. 12. 2008   danej   sťažovateľke   boli   v   konaní   konštatované   prieťahy   objektívneho charakteru   (spôsobené   najmä   nedodržiavaním   lehôt   ustanovených   znalcov   v   konaní a správaním odporcu).

Z vykonaného šetrenia nebolo zistené, že by si zákonný sudca náležité neplnil svoje povinnosti podľa O. s. p.

K bodom IV, V a VI: Ak   by   bolo   vyslovené,   že základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   bolo   postupom Okresného   súdu Bratislava   IV   v konaní vedenom pod sp.   zn.   20 C   181/2002   v období po vydaní nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007 porušené, treba zdôrazniť, že sťažovateľka   nepreukázala,   že   jej   bola   spôsobená   ujma   (nijako   nepreukázala, že by jej bola priamym následkom porušenia jej základného práva spôsobená akákoľvek ujma). S poukazom na vyššie uvedené, navrhujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby sťažnosť vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.»

Obsah   spisu   okresného   súdu   potvrdzuje   úkony   uvedené   vo   vyjadrení   jeho predsedníčky   z   30.   júla   2009,   a   preto   ústavný   súd   poukazuje vo   vzťahu   k   procesným úkonom   okresného   súdu   len   na   úkony   uvedené   v   tomto   vyjadrení,   ktoré   považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   vo   veci   sťažnosti   sťažovateľky   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože po oboznámení   sa   s   ich   stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú   sťažnosť   prerokoval   na   svojom   zasadnutí   bez   prítomnosti   účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a   faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

A. Predmetom   posudzovaného   konania   okresného   súdu   je   návrh   na   vyporiadanie BSM.   Z   obsahu súdneho   spisu,   z vyjadrení sťažovateľky   a   okresného   súdu   ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej zložitosti veci. Po skutkovej stránke však možno konštatovať, že v danom prípade ide o vec skutkovo zložitú, vyžadujúcu si vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania, ktoré môže spôsobiť predĺženie konania, najmä v prípade ako je tento, keď predmetom konania je vyporiadanie   rozsiahleho   majetku,   resp.   rozsiahlej   masy   vecí   patriacich   do   BSM a zistenie   skutkového   stavu   je   závislé   od   zabezpečenia   viacerých   znaleckých   posudkov a pod. Ústavný súd spomínanú skutkovú zložitosť veci, na ktorú poukázala aj predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení a ktorá v tomto prípade taktiež prispela k predĺženiu predmetného konania, pri svojom rozhodovaní zohľadnil.

B. Pri   hodnotení   druhého   z   kritérií   ústavný   súd   v   správaní   sťažovateľky   nezistil žiadne   také   okolnosti,   v   dôsledku   ktorých   by   mohlo dôjsť   k   spomaleniu   postupu   súdu v predmetnom konaní.

C. Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého ústavný súd hodnotil, či   v uvedenom   konaní v období po 4. januári 2007 (vydanie nálezu sp. zn. III. ÚS 270/06 zo 4. januára 2007) došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, začalo 28. mája 2002   doručením   žaloby   sťažovateľky   o   vyporiadanie   BSM   okresnému   súdu   a   do   dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo právoplatne skončené, t. j. jeho doterajšia doba trvania je viac ako sedem rokov a tri mesiace. Na ťarchu okresného súdu v hodnotenom období (obdobie po 4. januári 2007) možno započítať iba zodpovednosť za vznik prieťahov v   čase,   keď   mal   tento   súd   spisový   materiál   v   tejto   veci   k   dispozícii   a   bol   príslušný na jej prejednanie a rozhodnutie.

Podľa zistenia ústavného súdu v priebehu uvedeného konania bol spis v tejto veci v dôsledku   procesných   úkonov   žalovaného   viackrát   predložený   Krajskému   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na jeho rozhodnutie, napr. krajský súd v predmetnej veci   konal   pri   rozhodovaní   o   odvolaní   žalovaného   proti   rozhodnutiam   okresného   súdu z 21. júla   2006,   ako   aj   pri   rozhodovaní   o   odvolaní   žalovaného   proti   rozhodnutiam okresného súdu z 18. decembra 2007.

Okresný   súd   bol   v   uvedenom   konaní   v   období   po   4.   januári   2007   síce   aktívny a konal, svojím dokazovaním však nevytvoril dostatočný základ pre rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd už v tomto konaní prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, pri hodnotení postupu okresného súdu je v období po 4. januári 2007 zrejmý predovšetkým nedostatočne dôrazný postup okresného súdu pri zabezpečovaní znaleckého posudku znalca Ing. M. P. Uvedený znalec bol okresným súdom pribratý do konania na základe uznesenia z 21. júla 2006, v ktorom mu okresný súd stanovil lehotu   60   dní   na   vypracovanie   a   predloženie   znaleckého   posudku.   Toto   rozhodnutie okresného súdu preskúmal následne na základe odvolania podaného žalovaným krajský súd a svojím uznesením č. k. 4 Co 426/06-231 z 30. marca 2007 ho potvrdil. Znalecký posudok od tohto znalca bol však okresnému súdu doručený až 5. decembra 2008.

Ústavný súd poukazuje na to, že zodpovednosť za zabezpečenie plynulého vykonania znaleckého dokazovania v plnej miere znáša okresný súd, ktorý má ako jediný možnosť nečinnosť ustanoveného znalca odstrániť efektívnym využitím procesných možností daných Občianskym   súdnym   poriadkom.   V   danom   prípade   bolo   povinnosťou   okresného   súdu, aby riadil činnosť ustanoveného znalca, a v prípade, ak sa znalec neriadil jeho pokynmi alebo opakovane bez   náležitého   odôvodnenia   alebo bez dostatočne   závažných   dôvodov nepodal znalecký posudok, okrem uloženia poriadkovej pokuty mal možnosť spracovať aj návrh na odvolanie znalca.

Počas   celého   obdobia   zabezpečovania   znaleckého   posudku   od   tohto   znalca   však okresný súd obmedzil svoju činnosť len na zasielanie výziev znalcovi a v jednej z nich mu pohrozil   možnosťou   využitia   poriadkových   opatrení   proti   nemu.   Podľa   názoru ústavného súdu okresný súd v tomto prípade nevyužil dôsledne a včas všetky procesné prostriedky smerujúce k tomu, aby znalecké dokazovanie bolo urýchlene skončené.Takýto postup okresného súdu v konaní, v ktorom už došlo ku konštatácii porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sťažovateľky rozhodnutím ústavného súdu, možno považovať za postup opätovne porušujúci uvedené základné právo sťažovateľky.

S ohľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo porušené.

2. Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   požiadala   aj   o   priznanie   finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €, ktoré odôvodnila „ujmou, ktorá jej vznikla v dôsledku konania, ktoré svojím postupom vytvorili sťažovateľke právnu neistotu vystupňovanú tým, že všeobecný   súd   sa   neriadi   rozhodnutím   ústavného   súdu...   aj...   v dôsledku   nemožnosti domôcť sa svojich práv v súdnom konaní, pričom je potrebné zohľadniť aj efekt prípadného rozhodnutia vydaného po tak dlhej dobe“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na dĺžku   konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 20 C 181/02 v období po 4. januári 2007, ako aj s prihliadnutím na konkrétne okolnosti tohto prípadu, predovšetkým   na   skutkovú   zložitosť   veci   a   aktívne   využívanie   práv   žalovaným v predmetnom konaní, na ktoré bol okresný súd nútený reagovať príslušnými procesnými úkonmi, ústavný súd považoval priznanie sumy 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   vo   zvyšnej   časti   uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľky nevyhovel.

3. Sťažovateľka   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   v   sťažnosti   požiadala aj o priznanie   náhrady   trov   konania   pred   ústavným   súdom   v   sume   245,70   €,   ktoré špecifikovala ako súčet odmeny za dva úkony právnej pomoci a režijného paušálu.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej   republiky   č.   655/2004   o   odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody a ktorých porušenie sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v   období   od   1.   januára   2009   v   konaní pred ústavným súdom predstavuje 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Ústavný   súd   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   za   dva   úkony   právnej   služby uskutočnené v roku 2009 (príprava a prevzatie veci, písomné podanie súdu) priznal odmenu v sume 231,80 € (2 x 115,90 €) vrátane úhrady režijného paušálu v sume 13,90 € (2 x 6,95 €), spolu teda v sume 245,70 €, ktoré je mu povinný uhradiť okresný súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009