znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 193/08-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4. júna 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. I. P., D., zastúpeného advokátom Mgr. R. K., D., vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1   v spojení s čl. 12 ods. 1,   čl.   46   ods.   1   a čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práv   podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 2R/1/2007-393 zo 14. decembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. I. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára 2008 doručená sťažnosť JUDr. I. P., D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. R. K., ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl.   12   ods.   1,   čl. 46   ods.   1   a čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práv podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2R/1/2007-393 zo 14. decembra 2007 (ďalej aj „uznesenie zo 14. decembra 2007“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: «Základné práva sťažovateľa boli porušené Uznesením   Okresného   súdu   Žilina   sp.   zn.   2R/1/2007-393   zo   dňa   14.   12. 2007, ktorým menovaný   súd   potvrdil   reštrukturalizačný   plán   dlžníka   A.,   a. s...   v   znení   schválenom veriteľským   výborom dlžníka   dňa   12.   11.   2007   a   prijatom   schvaľovacou schôdzou   dňa 07. 12. 2007 tvoriaci prílohu tohto uznesenia. Okresný súd Žilina citovaným uznesením zároveň ukončil reštrukturalizáciu dlžníka A., a. s... (ďalej aj „Rozhodnutie porušovateľa“). Rozhodnutie porušovateľa bolo v Obchodnom vestníku č. 245/2007 zverejnené dňa 19. 12. 2007.

Predmetné uznesenie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňom 20. 12. 2007... Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nepripúšťa možnosť podania odvolania voči uzneseniu, ktorým súd potvrdzuje reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou. Zároveň v § 198 ods. 1 ZKR je ustanovené, že dovolanie a mimoriadne dovolanie proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné a v § 197 ods. 2 je taktiež vylúčená možnosť obnovy konania.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii voči   Rozhodnutiu   porušovateľa   nie   je   prípustný   riadny   a   ani   mimoriadny   opravný prostriedok,   a ani žiadny iný právny prostriedok nápravy.   Nakoľko týmto Rozhodnutím porušovateľa   boli   porušené   základné   práva   sťažovateľa,   je   Ústavný   súd   SR   oprávnený a zároveň povinný vo veci konať...

Dňa 06. 11. 1996 bola medzi veriteľom V., a. s... a dlžníkom A. a. s... uzatvorená Úverová   zmluva   č.   335/96..., na   základe   ktorej   sa   veriteľ   zaviazal   dlžníkovi   poskytnúť devízový úver do sumy 4 717 500,- DEM... peňažná pohľadávka veriteľa... voči dlžníkovi... vyplývajúca z hlavného obligačného vzťahu založeného Úverovou zmluvou č. 335/96... bola zabezpečená dvoma spôsobmi, a to:

a) zriadením záložného práva k nehnuteľnému majetku záložcu G., a. s. (aktuálne obchodné meno A., a. s.)... na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku č. 335/1/97 uzatvorenej dňa 12. 06. 1997... a... č. 1/99 uzatvorenej dňa 26. 03. 1999...

b) ručením na   základe Ručiteľskej   listiny   č.   1/99   zo   dňa   22.   10.   1999 spísanej ručiteľom G., a. s. (aktuálne obchodné meno A., a. s.)...

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28K/218/2002-625 zo dňa 23. 10. 2003 bol na dlžníka A., a. s. vyhlásený konkurz. Veriteľ V., a. s. si do konkurzného konania prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 20 065 626,35 Sk...

Dňa 07. 01. 2004 bola   medzi postupcom   V.,   a. s. a postupníkom   G.,   s. r. o.,... uzatvorená Zmluva   o   postúpení   pohľadávok, ktorou   postupca...   postúpil   postupníkovi... svoju   zostávajúcu   peňažnú   pohľadávku   voči   dlžníkovi   A.,   a.   s.   vyplývajúcu   z Úverovej zmluvy č. 335/96... v celkovej výške 19 897 264,03 Sk...

Po   predmetnom   postúpení   pohľadávky   pôvodného   veriteľa   V.,   a.   s.   na   nového veriteľa G., s. r. o. uhradil ručiteľ A., a. s. za dlžníka A., a. s. novému veriteľovi G., s. r. o. sumu 5 734 000,- Sk.

Dňa 22.   02.   2007 bola   uzatvorená   medzi postupcom   G.,   s.   r.   o.   a   postupníkom JUDr. I.   P.,...   (ďalej   len   „sťažovateľom“)   Zmluva   o   postúpení   pohľadávky, ktorou postupca...   postúpil   na   sťažovateľa...   peňažnú   pohľadávku   voči dlžníkovi   A.,   a.   s. vyplývajúcu   z Úverovej   zmluvy   č. 335/96...   v   celkovej   výške   14 163 263,03 Sk s príslušenstvom (hlavný   obligačný   vzťah)... S   postúpenou   pohľadávkou   prešli na sťažovateľa   aj   všetky   práva   s   ňou   spojené.   Týmito   právami (akcesorické   záväzky) sú práva vyplývajúce   z vyššie   uvedených právnych prostriedkov   zabezpečujúcich hlavný obligačný vzťah, t. j. zo záložného práva... a z ručiteľského vyhlásenia...

Uznesením   sp.   zn.   2R/1/2007   zo   dňa   01.   06.   2007   Okresný   súd   Žilina povolil reštrukturalizáciu obchodnej spoločnosti A., a. s...

V   súvislosti   s   povolením   reštrukturalizácie   obchodnej   spoločnosti   A.,   a. s. si sťažovateľ riadne a včas prihlásil pohľadávku v celkovej výške 19 266 924,63 Sk, ktorá pozostáva z istiny 14 163 263,03 Sk a úrokov vo výške 5 103 661,60 Sk. Právnym dôvodom vzniku   prihlásenej   pohľadávky   je   vyššie   uvedené ručiteľské   vyhlásenie obsiahnuté v Ručiteľskej listine č. 1/99 zo dňa 22. 10. 1999, ktoré ručiteľ A., a. s. uskutočnil za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky sťažovateľa ako obligačného veriteľa voči obligačnému dlžníkovi   A.,   a.   s.   vyplývajúcej   z hlavného   obligačného   záväzku   založeného   Úverovou zmluvou č. 335/96 zo dňa 06. 11. 1996. Sťažovateľ si teda voči A., a. s. ako ručiteľovi uplatnil   v reštrukturalizácii   peňažnú   pohľadávku   z   akcesorického   záväzkového   vzťahu. Keďže táto pohľadávka sťažovateľa z akcesorického záväzku nebola zabezpečená žiadnym zabezpečovacím   právnym   prostriedkom,   prihlásil   si   sťažovateľ   túto   pohľadávku   ako pohľadávku nezabezpečenú...

Dňa 12. 11. 2007 schválil Veriteľský výbor dlžníka A., a. s. reštrukturalizačný plán týkajúci sa menovaného dlžníka (ďalej len „Reštrukturalizačný plán“). V bode IV. Zánik zabezpečovacích práv Záväznej časti Reštrukturalizačného plánu sa uvádza, že v zmysle § 155 ods. 2 ZKR dňom zverejnenia uznesenia Okresného súdu Žilina o potvrdení tohto Reštrukturalizačného   plánu   v   Obchodnom   vestníku zanikajú   zabezpečovacie   práva vzťahujúce   sa   na   majetok   dlžníka,   vrátane   zmluvných   a   exekučných   záložných   práv viaznucich   na   nasledujúcich   nehnuteľnostiach   vo   vlastníctve   dlžníka (nehnuteľnostiach, na ktoré bolo zriadené záložné právo už uvedenými záložnými zmluvami, pozn.)... Po tom, ako sa sťažovateľ oboznámil s obsahom Záväznej časti Reštrukturalizačného plánu,   zaslal   dohliadajúcemu   súdu   ako   aj   reštrukturalizačnému   správcovi   písomné námietky zo dňa 03. 12. 2007 a ich doplnenie zo dňa 12. 12. 2007, v ktorých vyjadril svoj nesúhlas s právnym názorom správcu o zániku záložného práva k nehnuteľnostiam... Vo svojich námietkach sťažovateľ upozornil dohliadajúci súd i reštrukturalizačného správcu na to, že záložné právo viaznuce na vyššie uvedenom majetku dlžníka A., a. s. nezabezpečuje jeho pohľadávku voči dlžníkovi A., a. s. z titulu ručenia (ale zabezpečuje pohľadávku z hlavného obligačného záväzku medzi sťažovateľom ako obligačným veriteľom a obligačným dlžníkom A., a. s. vyplývajúcu z Úverovej zmluvy č. 335/96...) a preto toto záložné právo nebol   sťažovateľ   povinný   prihlásiť   do reštrukturalizácie   dlžníka   A.,   a.   s.   ako   právo zabezpečovacie a z tohto dôvodu sa na predmetné záložné právo nevzťahujú ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravujúce zánik zabezpečovacích práv z dôvodu, že neboli riadne a včas prihlásené do reštrukturalizácie...

Napriek uvedeným námietkam sťažovateľa schvaľovacia schôdza dňa 07. 12. 2007 prijala Reštrukturalizačný plán dlžníka A., a. s. a následne Okresný súd Žilina tento plán potvrdil   Uznesením   sp.   zn.   2R/1/2007   zo   dňa   14.   12.   2007,   ktorým   zároveň   rozhodol o skončení reštrukturalizácie dlžníka A., a. s...

Pri vydaní Rozhodnutia porušovateľa sa porušovateľ nekriticky stotožnil s právnym názorom reštrukturalizačného správcu, že sťažovateľ si riadne a včas do reštrukturalizácie neprihlásil   zabezpečovacie   právo   vyplývajúce   zo   Zmluvy   o   zriadení   záložného   práva k nehnuteľnému majetku č. 335/1/97 uzatvorenej dňa 12. 06. 1997 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku č. 1/99 zo dňa 26. 03. 1999, v dôsledku čoho takéto riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie právo zaniká v zmysle ust. § 155 ods. 2 ZKR. Sťažovateľ zásadne odmieta takýto právny názor porušovateľa, pretože predmetné Záložné   právo   nezabezpečovalo   pohľadávku   sťažovateľa   voči   reštrukturalizačnému dlžníkovi   A.,   a.   s.   z   ručiteľského   vyhlásenia,   ktorú   pohľadávku   si sťažovateľ do reštrukturalizácie prihlásil, a preto sťažovateľ nebol povinný a ani oprávnený si toto Záložné   právo   ako   právo   zabezpečovacie   prihlásiť   do   reštrukturalizácie.   Je   zrejmé, že zo strany   porušovateľa   ako   všeobecného   súdu   došlo   k   takému   svojvoľnému   výkladu a aplikácii Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým sa natoľko odchýlil od znenia tohto   zákona,   že   tým   zásadne   poprel   jeho   účel   a   význam   a   preto   takéto   konanie porušovateľa je z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné...

... hlavný obligačný záväzok založený Úverovou zmluvou č. 335/96, ako aj obidva zabezpečovacie   právne   prostriedky,   t.   j. Záložné   právo a ručiteľské   vyhlásenie, sú   tri samostatné   právne   vzťahy,   hoci   aj   zabezpečovacie   právne   prostriedky   sú   vo   vzťahu ku hlavného   obligačnému   záväzku   akcesorickej   a   subsidiárnej   povahy.   Nároky,   ktoré si sťažovateľ môže uplatňovať z týchto troch samostatných právnych vzťahov, sú nárokmi vyplývajúcimi z troch samostatných právnych dôvodov.

Z   uvedeného   je   zrejmé,   že   pohľadávka   sťažovateľa   voči   dlžníkovi   A.,   a.   s.   ako ručiteľovi vyplývajúca z ručiteľského vzťahu nebola zabezpečená predmetným Záložným právom, ktoré Záložné právo navyše bolo zriadené ešte predtým, ako vznikol ručiteľský vzťah.   Sťažovateľ   si   pohľadávku   z   ručiteľského   vzťahu   prihlásil   do reštrukturalizácie dlžníka A., a. s. riadne a včas, avšak keďže táto samostatná pohľadávka z ručiteľského vzťahu nebola zabezpečená žiadnym zabezpečovacím právnym prostriedkom, nemohol si túto pohľadávku prihlásiť ako zabezpečenú.

Z   vyššie   citovaných   ustanovení   Zákona   o   konkurze   a   reštrukturalizácii   vyplýva, že veriteľ   si   môže   do   reštrukturalizácie   prihlásiť   len   také   zabezpečovacie   právo, ktoré zabezpečuje   konkrétnu   pohľadávku   voči   dlžníkovi   v   reštrukturalizácii,   teda pohľadávku spôsobilú na prihlásenie do reštrukturalizácie. Z uvedeného je nepochybné, že do reštrukturalizácie   nie   je   možné   prihlásiť   zabezpečovacie   právo,   ktoré   priamo nezabezpečuje pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii, hoci aj takéto zabezpečovacie právo zaťažuje majetok dlžníka v reštrukturalizácii...

Ak Záložné právo nezabezpečuje pohľadávku sťažovateľa voči ručiteľovi A., a. s. z ručenia (ale zabezpečuje pohľadávku sťažovateľa voči obligačnému dlžníkovi A., a. s. z hlavného obligačného vzťahu založeného Úverovou zmluvou 335/96), toto zabezpečovacie právo   nie   je   možné   prihlásiť   do   reštrukturalizácie   dlžníka   A.,   a.   s.,   takže   na   toto zabezpečovacie   práv   nie   je   možné   aplikovať   ustanovenie   §   122   ods.   2   ZKR   a   ani ustanovenie § 155 ods. 2 ZKR... porušovateľ ako všeobecný súd napriek tomu aplikoval uvedené ustanovenia ZKR na Záložné právo a svojim rozhodnutím spôsobil zánik Záložného práva...

Pre úplnosť sťažovateľ dodáva, že príslušné ustanovenia ZKR upravujú len zánik takých zabezpečovacích práv, ktoré sa týkajú konkrétnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi v   reštrukturalizácii   a   ktoré   zabezpečovacie   práva   neboli   riadne   a   včas   prihlásené do reštrukturalizácie. ZKR teda neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by zanikali tie zabezpečovacie   práva,   ktoré   síce   zaťažujú   majetok   dlžníka   v   reštrukturalizácii,   avšak nezabezpečujú   pohľadávku   voči   dlžníkovi   v   reštrukturalizácii.   Z   toho   vyplýva,   že   ZKR neobsahuje žiadne také ustanovenia, na základe ktorých by mohli zaniknúť záložné práva zriadené k akýmkoľvek nehnuteľnostiam dlžníka v reštrukturalizácii, ktoré však zabezpečujú pohľadávku   záložného   veriteľa   voči   tretej   osobe,   t.   j.   osobe   odlišnej   od   dlžníka v reštrukturalizácii ako záložcu...

Je   nesporné,   že   keby   porušovateľ   protiústavné   nepozbavil   sťažovateľa   jeho Záložného   práva   ako   majetkového   práva,   realizáciou   Záložného   práva   by   došlo k upokojeniu   pohľadávky   sťažovateľa   voči   obligačnému   dlžníkovi   A.,   a.   s.,   čím   by   sa zhmotnilo toto jeho majetkové právo.

Z doteraz uvedeného vyplýva, že porušovateľ svoje rozhodnutie založil na svojvoľnej interpretácii   a   aplikácii   ZKR   vo   vzťahu   k   Záložnému   právu   zriadenému   v   prospech sťažovateľa,   pričom   svojim   konaním   porušil   základné   právo   sťažovateľa   na   ochranu vlastníctva   a   pokojné   užívanie   jeho   majetku,   keď   ho   predmetného   Záložného   práva protiústavné pozbavil...

Sťažovateľ   sa   domnieva,   že porušovateľ ako všeobecný   súd   porušil   jeho ústavné právo   na   súdnu   ochranu,   keď   sa   v   odôvodnení   svojho   rozhodnutia   napadnutého   touto ústavnou   sťažnosťou   skutkovo   ani   právne   vôbec   nezaoberal   námietkami   sťažovateľa, ktorými   tento poukazoval   na jeho nezákonné pozbavenie   Záložného   práva. Porušovateľ v odôvodnení svojho rozhodnutia dokonca výslovne uviedol, že sa námietkami sťažovateľa bližšie nezaoberal a zároveň že „námietky podľa svojho obsahu nie sú takého charakteru, že by odôvodňovali rozhodnutie súdu zamietnuť reštrukturalizačný plán“.

V tejto súvislosti poukazuje sťažovateľ na ustanovenie § 154 ods. 1 písm. a) ZKR, v zmysle   ktorého   súd   uznesením   zamietne   Reštrukturalizačný   plán,   ak   boli   podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne, alebo iné ustanovenia tykajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv   na   niektorého   z   účastníkov   plánu.   Z   citovaného   ustanovenia   ZKR   je   zrejmé, že porušovateľ bol povinný ex offo zaoberať sa všetkými skutkovými okolnosťami, o ktorých sa dozvedel v rámci svojho dohľadu počas reštrukturalizácie a tieto skutkové okolnosti vyhodnotiť v súlade so zmyslom príslušných ustanovení ZKR...

Rozhodnutie porušovateľa (najmä v súvislosti s účinkami tohto rozhodnutia, ktoré spôsobujú   zánik   Záložného   práva   sťažovateľa)   bolo   vydané   v   konaní,   ktoré   prebehlo len na jednom stupni, nakoľko voči tomuto rozhodnutiu nie je možné podať žiaden riadny ani   mimoriadny   opravný   prostriedok.   Potom   je   zrejmé,   že pri   vydaní   Rozhodnutia porušovateľa bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivý proces..., keďže porušovateľ pri rozhodovaní o zániku Záložného práva sťažovateľa (v rámci rozhodovania o potvrdení Reštrukturalizačného   plánu)   neumožnil   sťažovateľovi   ústne   sa   vyjadriť   v   danej   veci a dokonca   sa   ani   riadnym   spôsobom   nezapodieval   viacerými   sťažovateľom   podanými písomnými   námietkami. Týmto   porušovateľ   odňal   sťažovateľovi   možnosť   konať   pred všeobecným   súdom   a   domáhať   sa   ústavou   garantovanej   efektívnej   ochrany   svojho ústavného práva na ochranu vlastníctva (t. j. Záložného práva ako práva vecného).»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie ním označených základných a iných práv uznesením okresného súdu zo 14. decembra 2007, zrušil toto uznesenie a vec vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie,   priznal   mu   finančné   zadosťučinenie   v sume 100 000 Sk a náhradu trov konania pred ústavným súdom. Sťažovateľ zároveň navrhoval ústavnému súdu, aby vo veci vydal predbežné opatrenie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   krajským   súdom v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav   takú   možnosť   reálne nepripúšťajú   (IV.   ÚS 16/04,   II.   ÚS 1/05,   II.   ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V súlade   s uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   čl.   12 ods.   1   ústavy   ľudia   sú   slobodní   a rovní   v dôstojnosti   i   v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať   a posudzovať   právne   názory   všeobecného   súdu,   ktoré   ho   pri   výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne   závery   zo   skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne   s   medzinárodnými   zmluvami   o ľudských   právach   a základných   slobodách (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných   súdov,   ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,   alebo samotným rozhodnutím došlo   k porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   pričom   skutkové   a právne   závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a tak   z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a zároveň by malo za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Podľa § 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o konkurze a reštrukturalizácii“)   tento   zákon   upravuje   riešenie   úpadku   dlžníka   speňažením   majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka   spôsobom   dohodnutým   v reštrukturalizačnom   pláne;   zákon   upravuje   aj   riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.

Podľa § 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zabezpečovacím právom sa na účely tohto   zákona   rozumie   záložné   právo,   zádržné   právo,   zabezpečovací   prevod   práva a zabezpečovací   prevod   pohľadávky   vrátane   iných   práv,   ktoré   majú   podobný   obsah a účinky.   Pohľadávka   zabezpečená   zabezpečovacím   právom   sa   na   účely   tohto   zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.

Podľa   § 120   ods. 1   zákona   o konkurze   a reštrukturalizácii   ak   tento   zákon neustanovuje   inak,   právo   uplatňovať   svoje   nároky   počas   reštrukturalizácie   majú len veritelia,   ktorí   spôsobom   ustanoveným   týmto   zákonom   prihlásili   svoje   pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.Podľa § 121 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlášku spolu s prílohami podáva   veriteľ   v   dvoch   rovnopisoch   správcovi   na   adresu   jeho   kancelárie   a   v   jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote alebo prihlášku doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do   reštrukturalizačného   plánu   nezahŕňa.   Doručenie   prihlášky   na   súd   má   pre   plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.Podľa   §   122   ods.   2   zákona   o konkurze   a reštrukturalizácii   ak   veriteľ   prihlasuje zabezpečenú   pohľadávku,   v   prihláške   uvedie   aj   druh,   poradie   a   právny   dôvod   vzniku zabezpečovacieho práva spolu s určením majetku, ktorým je zabezpečená, a sumu, do ktorej je zabezpečená. Ak prihláška zabezpečenej pohľadávky tieto údaje neobsahuje, zabezpečená pohľadávka   sa   v reštrukturalizácii   považuje   len   za   nezabezpečenú   pohľadávku a na zabezpečovacie právo, ktorým je zabezpečená, sa v reštrukturalizácii neprihliada.Podľa   §   124   ods.   1   zákona   o konkurze   a reštrukturalizácii   každú   prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka   a   so   zoznamom   záväzkov   dlžníka;   správca   pritom   prihliadne   aj   na   vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím   právom   alebo   poradia   zabezpečovacieho   práva   sporná,   je   povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. Podľa § 124 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii   veriteľ   popretej   pohľadávky   sa   môže do   30 dní   od   uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,   vymáhateľnosť,   výšku,   zabezpečenie   zabezpečovacím   právom   alebo   poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. Podľa odseku 6 rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.

Podľa § 132 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených   (ďalej len „účastník plánu“),   ako aj rozsah   a   spôsob   uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

Podľa § 134 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii plán musí byť vypracovaný tak,   aby   zabezpečoval   čo   najvyššiu   možnú   mieru   uspokojenia   veriteľov   dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti.

Podľa   §   136   ods.   1   zákona   o konkurze   a reštrukturalizácii   záväzná   časť   plánu obsahuje určenie   všetkých   práv   a   záväzkov,   ktoré   majú účastníkom   plánu   podľa   plánu vzniknúť,   zmeniť   sa   alebo   zaniknúť.   Tieto   práva   a   záväzky   a   majetok,   ku   ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v pláne určené tak, ako   je   to   potrebné   podľa   osobitných   predpisov   pre   ich   vznik,   zmenu   alebo   zánik, alebo získanie   príslušných   rozhodnutí   a   súhlasov,   na   základe   ktorých   vznikajú,   menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo zánik.

Podľa   §   145   ods.   1   zákona   o konkurze   a reštrukturalizácii   každý   účastník   plánu má právo   najneskôr   siedmy   deň   pred   konaním schvaľovacej   schôdze   písomne   požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu

a) o podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu,

b) o opravu zjavnej chyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti plánu,

c) o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu,

d)   o   zaradenie   svojho   majetkového   práva   akcionára   do   inej   skupiny,   ako   bolo zaradené predkladateľom, plánu,

e)   o   zaradenie   svojej   zabezpečenej   pohľadávky   do   skupiny   pre   nezabezpečené pohľadávky v inom rozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu.

Podľa § 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd uznesením zamietne plán, ak

a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu,   postupe   pri   príprave   plánu,   hlasovaní   o   pláne   alebo   iné   ustanovenia   týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,

b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu,

c)   plán   nebol   prijatý   schvaľovacou   schôdzou   alebo   dlžníkom;   to   neplatí,   ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím,

d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.Podľa   § 155   ods. 1   zákona   o konkurze   a   reštrukturalizácii   ustanovenia   plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. Podľa odseku 2 zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo   veriteľov,   ktorí   riadne   a   včas   podľa   tohto   zákona neprihlásili   svoje   pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

Z obsahu   sťažnosti   možno   ustáliť,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho základného práva na ochranu vlastníctva („podľa Čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy SR v spojení s   Čl.   12   ods.   1   Ústavy   SR,   podľa   Článku   1   Dodatkového   protokolu   č.   1   k   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd“),   základného   práva   na   súdnu   ochranu („podľa Čl. 46 ods. 1 a Čl. 48 ods. 1 Ústavy SR“) a práva na spravodlivé súdne konanie („podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“) uznesením okresného súdu zo 14. decembra 2007.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   postúpením   nadobudol ako veriteľ   pohľadávku   voči   dlžníkovi   spoločnosti   A.,   a.   s.,   (pohľadávka   vzniknutá zo zmluvy o úvere uzavretej medzi pôvodným veriteľom V., a. s., a spoločnosťou A., a. s.). Táto   pohľadávka   bola   zabezpečená   zmluvne   záložným   právom   zriadeným   na majetok záložcu – spoločnosti A., a. s. (ďalej aj „reštrukturalizačný dlžník“), a súčasne aj ručením tej istej   obchodnej   spoločnosti.   Na   sťažovateľa   prešli   spolu   s postúpenou   pohľadávkou aj všetky oprávnenia vyplývajúce z uvedených akcesorických vzťahov viazané na hlavný obligačný vzťah.

Po povolení reštrukturalizácie obchodnej spoločnosti A., a. s., sťažovateľ prihlásil do reštrukturalizácie   svoju   pohľadávku   vzniknutú   zo   zmluvy   o ručení   ako   pohľadávku nezabezpečenú záložným právom.

Z obsahu uznesenia okresného súdu zo 14. decembra 2007 vyplýva, že pohľadávka sťažovateľa   prihlásená   do   reštrukturalizácie   bola   reštrukturalizačným   správcom   popretá v celom rozsahu. Sťažovateľ následne 4. septembra 2007 podal okresnému súdu „žalobu o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretej pohľadávky“, ktorá je vedená pod sp. zn. 5 Cbi 11/2007.

Sťažovateľ   v   reštrukturalizačnom   konaní   podal   6. decembra 2007   námietky k reštrukturalizačnému plánu, ktoré okresný súd vo svojom uznesení zo 14. decembra 2007 zhrnul takto „... vysvetľuje svoje postavenie v reštrukturalizačnom konaní ako postavenie veriteľa,   ktorý   si   prihlásil   prihláškou   svoju   pohľadávku   z titulu   ručenia   voči   dlžníkovi ako nezabezpečenú,   ďalej   v podaní   uvádza   právno-teoretický   výklad   problematiky záložného práva a §-u 155 ods.   2 ZKR (zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pozn.), pričom   v závere   uvádza,   že   na   ochranu   jeho   práv   ako   aj   práv   ostatných   účastníkov reštrukturalizačného   konania,   by   mal   súd   v zmysle   §   154   ods.   1   ZKR   predložený reštrukturalizačný plán zamietnuť...“.

Okresný   súd   svojím   uznesením   zo   14. decembra 2007   schválil   reštrukturalizačný plán reštrukturalizačného dlžníka, podľa ktorého jeho účinnosťou zanikajú aj tie záložné práva   zriadené   na   jeho   majetok,   ktorými   bola   zabezpečená   pohľadávka   sťažovateľa voči dlžníkovi A., a. s., z úverového vzťahu.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   jej   podstatou   je   nesúhlas   sťažovateľa   s právnym názorom   všeobecného   súdu,   konkrétne   s jeho   interpretáciou   a aplikáciou   príslušných ustanovení   zákona   o konkurze   a reštrukturalizácii   v otázke   posúdenia   zániku   záložných práv viaznúcich na nehnuteľnostiach vo vlastníctve reštrukturalizovaného dlžníka.Sťažovateľ   taktiež   namietal   porušenie   ním   označených   práv   nedostatočným odôvodnením uznesenia okresného súdu vo vzťahu k jeho právne relevantnej argumentácii, v ktorej poukázal na to, že:

- ním   prihlásená   pohľadávka   voči   reštrukturalizovanému   dlžníkovi   vyplýva z ručiteľského vzťahu a nebola zabezpečená záložným právom na jeho majetok,

- svoju   pohľadávku   zabezpečenú   záložným   právom   nemohol   v rámci reštrukturalizácie   prihlásiť,   lebo „... do   reštrukturalizácie   nie   je   možné   prihlásiť zabezpečovacie   právo,   ktoré   priamo   nezabezpečuje   pohľadávku   voči   dlžníkovi v reštrukturalizácii,   hoci   aj   takéto   zabezpečovacie   právo   zaťažuje   majetok   dlžníka v reštrukturalizácii...“,

- zákon   o konkurze   a reštrukturalizácii „... neobsahuje   žiadne   také   ustanovenia, na základe   ktorých   by   mohli   zaniknúť   záložné   práva   zriadené   k   akýmkoľvek nehnuteľnostiam dlžníka v reštrukturalizácii, ktoré však zabezpečujú pohľadávku záložného veriteľa voči tretej osobe, t. j. osobe odlišnej od dlžníka v reštrukturalizácii ako záložcu.“,

- v rozpore   so   zákonom   o konkurze   a reštrukturalizácii   je   aj   zánik   označených záložných práv na majetku reštrukturalizovaného dlžníka, a to napriek tomu, že nimi bola zabezpečená tá istá pohľadávka sťažovateľa voči dlžníkovi A., a. s., ktorá bola zabezpečená aj ručením reštrukturalizovaného dlžníka.

Okresný súd v uznesení zo 14. decembra 2007 v rámci svojho odôvodnenia uviedol: „... veriteľ (sťažovateľ, pozn.) napriek skutočnosti, že je účastníkom plánu a jeho popretá pohľadávka je zaradená do plánu s odkazom na § 158 ZKR, na schvaľovacej schôdzi nemal v zmysle § 146 ods. 5 ZKR právo hlasovať. Veriteľ nevyužil právo podať najneskôr siedmy deň   pred   konaním   schvaľovacej   schôdze   písomnú   žiadosť   predkladateľovi   plánu prostredníctvom   správcu   v zmysle §   145 ods.   1 písm.   a)   až   e) ZKR,   na základe   ktorej by správca   doručil   žiadosť   dlžníkovi   na   posúdenie   najneskôr   priaty   deň   pred   konaním schvaľovacej schôdze.

Nakoľko námietky podané veriteľom neboli formulované ako žiadosť účastníka plánu pred   konaním   schvaľovacej   schôdze   a nemôžu   mať   ani   charakter   námietky   účastníka hlasujúceho   proti   plánu   v zmysle   §   157   ods.   1   ZKR,   súd   sa   nimi   bližšie   nezaoberal. Námietky podľa svojho obsahu nie sú takého charakteru, že by odôvodňovali rozhodnutie súdu   zamietnuť   reštrukturalizačný   plán   schválený   ako   veriteľským   výborom,   tak schvaľovacou   schôdzou,   z dôvodov   taxatívne   určených   v   §   154   ods.   1   písm.   a)   až   d) ZKR...“.

Z uvedeného vyplýva, že základnou otázkou podstatnou na rozhodnutie okresného súdu   vo   vzťahu   k argumentácii   sťažovateľa   v uvedenej   veci   bola   otázka,   či   možno do reštrukturalizácie   prihlásiť   pohľadávku   zabezpečenú   záložným   právom   na   veciach vo vlastníctve   reštrukturalizačného   dlžníka,   ktorá   však   vznikla   za   účelom   zabezpečenia záväzku osoby odlišnej od reštrukturalizačného dlžníka, t. j. záväzku tretej osoby.

Zo   sťažnosti   v tejto   veci   vyplýva,   že   pohľadávka   sťažovateľa   ako   veriteľa   voči spoločnosti   A.,   a.   s.   (pohľadávka   vzniknutá   z hlavného,   resp.   základného   obligačného vzťahu), bola zabezpečená dvomi rôznymi formami, resp. spôsobmi zabezpečenia záväzkov, a to   ručením   reštrukturalizačného   dlžníka   a záložným   právom   zriadeným   na nehnuteľné veci vo vlastníctve záložcu - reštrukturalizačného dlžníka.

Z uvedeného   vyplýva,   že   subjektom   povinným   plniť,   resp.   uspokojiť   pohľadávku sťažovateľa   ako   veriteľa   na   základe   uvedených   akcesorických   vzťahov   po   splnení podmienky nesplatenia záväzku pôvodným dlžníkom (A., a. s.) bol reštrukturalizačný dlžník. Ináč povedané, akcesorickými záväzkami reštrukturalizačný dlžník prevzal na seba povinnosť   uspokojiť   pohľadávku   veriteľa   za   pôvodného   dlžníka   (A.,   a.   s.)   v zmluvne stanovenom   rozsahu,   v   prípade,   že   ho   nesplní   sám.   Sťažovateľovi   ako   veriteľovi   teda z týchto   akcesorických   vzťahov   vzniklo   oprávnenie   uplatniť   si   jeho   nezaplatenú   splatnú pohľadávku vzniknutú z hlavného obligačného vzťahu, priamo voči reštrukturalizačnému dlžníkovi aj v rámci konania začatého podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   v danom   prípade   bola   ručením   a   záložným   právom zabezpečená   tá   istá   pohľadávka   (pohľadávka   sťažovateľa   voči   A.,   a.   s.,   vyplývajúca z hlavného   obligačného   vzťahu),   bolo   len   vecou   sťažovateľa   ako   veriteľa,   aby   si   zvolil z ktorého   akcesorického   vzťahu   bude   v danom   prípade   realizovať   svoje   oprávnenia, t. j. z akého právneho titulu, resp. právneho dôvodu, sa rozhodne uplatniť si svoj nárok na uspokojenie   pohľadávky   v rámci   konania   o reštrukturalizácii   vedeného   proti reštrukturalizačnému dlžníkovi.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nemohol súhlasiť s argumentáciou sťažovateľa, podľa   ktorej „do   reštrukturalizácie nie   je   možné   prihlásiť zabezpečovacie   právo,   ktoré priamo nezabezpečuje pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii“, ktorá nie je v súlade s platnou právnou úpravou.

Ústavný   súd   sa   naopak   stotožnil   s tvrdením   sťažovateľa,   podľa   ktorého   si   svoju pohľadávku   vyplývajúcu   z ručiteľského   záväzku   voči   reštrukturalizačnému   dlžníkovi nemohol uplatniť ako zabezpečenú. Zároveň však ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to,   že   realizáciou   svojich   oprávnení   vyplývajúcich   z   druhého   akcesorického   vzťahu   – záložnej   zmluvy   mohol   sťažovateľ   prihlásiť   svoju   pohľadávku   v rámci   konania o reštrukturalizácii   ako   zabezpečenú,   a naopak   nerealizácia   týchto   oprávnení, t. j. neprihlásenie tejto pohľadávky v konaní o reštrukturalizácii, má za následok ich zánik. V   závere   k   tejto   argumentácii   sťažovateľa   ústavný   súd   dodáva,   že   súbežné zachovanie   nárokov   sťažovateľa   voči   reštrukturalizovanému   dlžníkovi   z oboch zabezpečovacích   pohľadávok   zabezpečujúcich   splnenie   tej   istej   hlavnej   pohľadávky by znamenalo popretie účelu samotnej reštrukturalizácie.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   po   preskúmaní   uznesenia   okresného   súdu konštatuje, že jeho záver, podľa ktorého námietky sťažovateľa týkajúce sa obsahu neboli takého charakteru, aby odôvodňovali zamietnutie schváleného reštrukturalizačného plánu súdom,   nemožno   označiť   za   arbitrárny,   resp.   vychádzajúci   z nesprávnych   skutkových a právnych záverov namietaných sťažovateľom.

Okresný   súd   sa   vo   svojom   uznesení   o schválení   reštrukturalizačného   plánu zaoberal skutočnosťami   uvádzanými   sťažovateľom   v jeho   podaní   doručenom okresnému súdu 6. decembra 2007 a dospel k záveru, že tieto neodôvodňujú zamietnutie reštrukturalizačného   plánu   z dôvodov   uvedených   v   §   154   ods.   1   zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Samotná skutočnosť, že námietky sťažovateľa okresný súd nepovažoval za   natoľko   právne   relevantné   vo   vzťahu   k rozhodovanej   veci,   aby   sa   s nimi   vo   svojom rozhodnutí jednotlivo vysporiadal, nemôže viesť v tomto prípade k záveru o porušení jeho práv. Ústavný   súd   konštatuje,   že   neuvedením   rozsiahlejšieho   odôvodnenia   v uznesením okresného   súdu,   ktorým   by   po   právnoteoretickej   stránke   okresný   súd   odôvodňoval správnosť svojich záverov o neexistencii skutočností pre zamietnutie reštrukturalizačného plánu   podľa   §   154   ods.   1   zákona   o konkurze   a reštrukturalizácii,   nemožno   považovať za taký nedostatok rozhodnutia, ktorý by v danom prípade mohol dosahovať ústavnoprávny rozmer.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že argumentácia sťažovateľa a ním uvedený výklad zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pokiaľ ide o zánik ním označených záložných práv, by bol prísne formálny a opomínajúci samotný zmysel a účel tohto zákona. V danom prípade z citovaných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii nemožno vyvodiť záver o zákonne rozpornom postupe okresného súdu,   keď zánik záložných práv sťažovateľa ako súčasť reštrukturalizačného projektu odobril.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde sťažnosť smerujúcu proti uzneseniu okresného súdu odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch   na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 4. júna 2008