znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 193/06-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7.   septembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov   Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť M. N., P., a JUDr. D. N., B., zastúpených advokátom Mgr. F. P., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 808/98 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 808/98 p o r u š i l právo M. N. a JUDr. D. N., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   808/98 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. M. N. a JUDr. D. N. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   M. N.   a JUDr.   D.   N. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho zastúpenia   v sume 13 891   Sk   (slovom   trinásťtisícosemstodeväťdesiatjeden   slovenských   korún),   ktorú   je Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   ich   advokáta   Mgr.   F.   P.,   do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo 14. júna 2006 č. k. I. ÚS 193/06-10 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie sťažnosť   M.   N.,   P.,   a JUDr.   D.   N.,   B.   (ďalej   aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 808/98 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia spolu s ďalšími navrhovateľmi podali 3. marca 1994 bývalému Okresnému súdu Bratislava - vidiek žalobný návrh o zaplatenie vynaložených   investícií   v   sume   138   751   Sk   proti   odporcovi   J.   M.   Podľa   názoru sťažovateľov   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   (pôvodne   jeho   právnymi predchodcami   Okresným   súdom   Bratislava   -   vidiek   a Okresným   súdom   Pezinok)   bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základné právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   keďže   všeobecný   súd   nebol   za   viac   ako   12   rokov   schopný   vo   veci   samej právoplatne rozhodnúť.

So zreteľom na nečinnosť okresného súdu a jeho právnych predchodcov sťažovatelia dospeli   k záveru,   že „dôvodným   primeraným   finančným   zadosťučinením   za   12   rokov stresujúceho čakania na spravodlivý proces a rozsudok vo veci samej“ je suma po 125 000 Sk. Sťažovatelia žiadajú aj náhradu trov konania, ktoré súvisia s podaním tejto ústavnej sťažnosti.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovatelia   navrhujú, aby ústavný   súd   vydal tento nález:

„1. Okresný súd Bratislava III (pôvodne Okresný súd Pezinok) v konaní vedenom pod   sp.   zn.   5   C   808/98   porušil   základné   právo   M.   N.   (...)   a JUDr.   D.   N.   (...)   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2.   Ústavy   Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   808/98 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. N. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 125 000 Sk (...), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr. D. N. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 125 000 Sk (...), ktoré   je   mu   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

5.   Okresný   súd   Bratislava   III   je   povinný   zaplatiť   náhradu   trov   konania   M.   N. a JUDr. D. N. (...)“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. T. M., listom z 24. júla 2006 sp. zn. Spr. 3545/06, ktorý si osvojil pripojené vyjadrenie zákonnej sudkyne JUDr. A. K. z 13. júla 2006, a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 18. augusta 2006.

2.1   Z vyjadrenia   okresného   súdu   vyplynula   chronológia   vykonaných   úkonov v napadnutom konaní, ako aj nasledovné relevantné skutočnosti: „(...) Netrváme na ústnom prejednaní sťažnosti. (...)

Žaloba   o zaplatenie   138.751,-   Sk   napadla   na   Okresný   súd   Bratislava-vidiek v Bratislave   zákonnej   sudkyni   JUDr.   T.   B.,   ktorá   bola   vo   veci   zákonným   sudcom   od 03. 03. 1994 do 31. 05. 1996. Po jej vylúčení uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 13 Nc 17/96 zo dňa 31. 05. 1996 (právoplatnosť 28. 06. 1996) bola vec prikázaná zákonnej sudkyni JUDr. B. F., ktorá ako zákonný sudca mala predmetnú vec pridelenú do rozhodnutia   Krajského súdu v Bratislave č.   k.: 16 Nc   106/98-101   zo   dňa   30. 04. 1998, ktorým Krajský súd v Bratislave prikázal vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Pezinok.

Dňa   23.   09.   1998   bola   predmetná   vec   pridelená   mne   ako   zákonnému   sudcovi Okresného súdu Pezinok pod sp. zn.: 5 C 808/98.

Dôvody, pre ktoré som ako zákonný sudca, v tom čase Okresného súdu Pezinok, vo veci   nekonala   od   pridelenia   veci   (23.   09.   1998   do   16.   03.   2001)   k prvému   úkonu smerujúcemu k príprave pojednávania sú uvedené v úradnom zázname na č. listu 104, ktoré vyjadrenie zároveň dopĺňam o skutočnosť, že v rozhodnom období som bola podľa rozvrhu práce Okresného súdu Pezinok zároveň zákonným sudcom aj v súdnych oddeleniach

-Cb (len nerozhodnutý nápad z roku 1997)

-P (poručenský úsek do roku 2000 bez úpravy maximálneho rozdielu v počte spisov)

-Tp (podľa rozvrhu služieb od 1 x za 3 týždne až 1 x za 5 týždňov)

-Pú (podľa rozvrhu služieb od 1 x za 4 týždne až 1 x za 6 týždňov)

-Ccud, Ú – podľa nápadu vecí

-C – podľa nápadu vecí pričom predovšetkým len do agendy „P“ s absolútnou prednosťou vo vybavovaní týchto vecí mi napadlo v rozhodnom období rok 1997 – cca 299 vecí, rok 1998 – cca 419 vecí, rok 1999 – cca 207 vecí v prevažnej miere ako veci postúpené z Okresného súdu Bratislava III (resp. býv. Okresného súdu Bratislava - vidiek v Bratislave) titulom prenesenej príslušnosti podľa § 177 ods. 2 O. s. p. na rozhodnutie o návrhoch vo veci samej, podaných často 1-2 roky spätne aj s návrhom na priznanie spätného výživného (3 roky) od začatia konania. I napriek   vynaloženiu   maximálneho   pracovného   úsilia   nebolo   v mojich   fyzických silách zvládnuť všetky veci nápadu v jednotlivých agendách bez prieťahov.

Počínajúc   1.   meritórnym   úkonom   vo   veci   sp.   zn.:   5   C   808/98   som   dôsledne dodržiavala všetky príslušné ustanovenia O. s. p., o každom procesnom návrhu sťažovateľov som rozhodla v súlade so zákonom, podľa najlepšieho vedomia a svedomia, dôsledne som dbala na zabezpečenie účelu pojednávania, predovšetkým, aby pojednávanie prebiehalo dôstojne a nerušene hlavne ku prednesom sťažovateľa v 2. rade, ktoré som protokolovala do zápisníc   o pojednávaní   v súlade   s príslušnými   ustanoveniami   O.   s.   p.,   dôsledne   som dbala   na   zachovanie   rovnakých   možností   na   uplatňovanie   práv   účastníkov   konania, rozhodla som o všetkých procesných návrhoch účastníkov, ktoré uznesenia nenapadla za konania odvolaním žiadna procesná strana.

Na   pojednávaní   dňa   07.   11.   2003   po   vyvolaní   veci   a v prítomnosti   sťažovateľky v 1. rade   (navrhovateľky   v 1.   rade)   a v prítomnosti   právnej   zástupkyne   navrhovateľov v 1. až   4.   rade   JUDr.   A.   S.,   v tom   čase   komerčnej   právničky,   a v prítomnosti splnomocneného zástupcu odporcu: JUDr. J. H. som zreteľne, nahlas protokolovala do zápisnice o pojednávaní o.   i.   skutočnosť,   že za odporcu sa dostavil jeho splnomocnený zástupca.   Z obsahu   mne   predloženého   spisu   sp.   zn.:   5   C   808/98   na   pojednávaní   dňa 07. 11. 2003   som   nemala   najmenšiu   vedomosť,   že   odporca   za   konania   zomrel. Na skutočnosť,   že   došlo   k úmrtiu   odporcu,   čím   zároveň   došlo   aj   k zániku   zastupovania odporcu   v predmetnom   spore   splnomocneným   zástupcom   odporcu,   ma   vo   svojich prednesoch   a vyjadreniach   ani   počas pojednávania   neupozornil   splnomocnený zástupca odporcu, ktorý opakovane za odporcu žiadal návrh spoločenstva navrhovateľov zamietnuť z dôvodu   vznesenej   námietky   premlčania.   Rovnako   tak   neurobila   na   pojednávaní   ani právna zástupkyňa spoločenstva navrhovateľov, dokonca ani pri tých procesných úkonoch spoločenstva   navrhovateľov,   ktoré   na   pojednávaní   vyžadovali   povinnosť   súdu   zistiť stanovisko   odporcu   i napriek   skutočnosti,   že   o úmrtí   odporcu   už   mala   vedomosť   pred začatím pojednávania, čo preukazuje jej písomné podanie zo dňa 18. 11. 2003 (č. l. 230), pričom   však   do   zápisnice   o pojednávaní   sa   výslovne   za   navrhovateľov   vzdala   práva napadnúť odvolaním všetky súdom vyhlásené uznesenia na pojednávaní, ku ktorým zákon odvolanie pripúšťa.

V tomto kontexte som ani len netušila, že vyhlásením rozsudku na pojednávaní došlo k porušeniu ustanovenia § 107 ods. 3 O. s. p. (...).“

2.2 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu okresného súdu uviedol tieto podstatné skutočnosti:

«Vyjadrenie zákonného sudcu je nepresným opisom vykonaných úkonov zákonných sudcov odo dňa podania žaloby (3. marca 1994) na bývalý Okresný súd Bratislava – vidiek do dňa podania sťažnosti na Ústavný súd SR.

Sťažovatelia   svojou   sťažnosťou   namietajú   a dokazujú,   že   zákonný   sudca   nekonal najmä podľa ust. § 30 ods. 4 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov,   lebo   si   nesplnil   povinnosť vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí,   že   ich   nemôže   vybaviť   bez   zbytočných   prieťahov.   V tomto   zmysle   a vo   vzťahu k písomným dôkazom na listoch č. 211 až 214, sťažovatelia považujú aj vyjadrenie predsedu Okresného súdu Bratislava III k predmetnému vyjadreniu zákonného sudcu a k sťažnosti za účelové a teda veľmi subjektívne. Zjavne súd nekonal od roku 1999 do roku 2003. (...) Okrem prieťahov, aj rozhodnutie súdu zo dňa 7. novembra 2003 nemá zjavne oporu v právnom poriadku. Že ide o nesprávne rozhodnutie vo veci samej a závažné procesné pochybenie   súdu   (zákonného   sudcu),   čoho   dôsledkom   je   aj   pokračujúci   spor a neprávoplatné   skončenie   veci   samej,   rozhodol   Krajský   súd   v Bratislave   uznesením 9 Co 223/04–270 zo dňa 30. 11. 2004 (tu ide len o chybu v písaní – správne má byť zrušenie rozsudku   zo   dňa   7.   11.   2003).   Sťažovatelia   na   postup   zákonného   sudcu   podali   návrh na začatie   disciplinárneho   konania,   na   základe   ktorého   minister   spravodlivosti   posúdil konanie zákonného sudcu a vyvodil voči zákonnému sudcovi disciplinárnu zodpovednosť za disciplinárne previnenie, spočívajúce v zavinenom nesplnení alebo porušení povinností zákonného   sudcu,   správania,   ktoré   vzbudzuje   oprávnené   pochybnosti   o nezaujatosti zákonného   sudcu   voči   účastníkom   konania   a o úsilí   ukončiť   súdne   konanie   spravodlivo a bez zbytočných prieťahov, ktoré zjavne malo za následok prieťahy v súdnom konaní. Zo   spisového   materiálu   jednoznačne   vyplýva,   že   súd   o tom,   že   žalovaný   dňa 21. 10. 2003 zomrel, bol oboznámený jeho právnym zástupcom listom zo dňa 3. 11. 2003, došlým na súd dňa 4. 11. 2003 (č. listu 211-213) – teda tri dni pred pojednávaním. V spise je založený aj úmrtný list zo dňa 21. 10. 2003 (č. listu 214). Je vecou právneho zástupcu žalovaného, že to súdu pred vyvolaním pojednávania dňa 7. 11. 2003 nepripomenul alebo nenamietal, že mu zaniklo oprávnenie žalovaného zastupovať z dôvodu straty spôsobilosti žalovaného byť účastníkom konania a následne vo veci nechal súd konať. (...)

Sťažovatelia netrvajú na tom, aby Ústavný súd SR predmetnú vec verejne prerokoval na ústnom pojednávaní.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 5 C 808/98:

Dňa 3. marca 1994 podali navrhovatelia 1. M. N., 2. JUDr. D. N., 3. Ing. J. N. a 4. J. N., pôvodne právne zastúpení JUDr. D. N., bývalému Okresnému súdu Bratislava – vidiek   žalobný   návrh „o zaplatenie   vynaložených   investícií   vo   výške   138 751   Sk   za vybudovanie záhrady“ proti J. M., S. (ďalej aj „odporca“), zastúpeného JUDr. E. P. Vec bola až do postúpenia Okresnému súdu Pezinok vedená pod sp. zn. 10 C 63/94 a neskôr bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 C 808/98.

Dňa 27. septembra 1994 bol odporcovi doručený návrh na začatie konania. Dňa 27. septembra 1994 navrhovatelia boli vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 4. októbra 1994 navrhovatelia zaplatili súdny poplatok.Dňa 5. októbra 1994 sa k návrhu vyjadril odporca.Dňa 18. januára 1995 súd vyzval JUDr. P. na predloženie plnej moci na zastupovanie odporcu.

Dňa 20. januára 1995 JUDr. P. doručila súdu plnú moc na zastupovanie.

Dňa 11. septembra 1995 bolo nariadené pojednávanie na 17. október 1995.Dňa 12. októbra 1995 navrhovatelia doručili súdu „zmenu návrhu“.

Dňa   17.   októbra   1995   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 21. november 1995.

Dňa   21.   novembra   1995   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 15. február 1996 s tým, že mal byť vykonaný dopyt na Krajskú prokuratúru v Bratislave (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)   vo   veci   sp.   zn.   1   Kpt   297/93   a malo   byť   požiadané Obvodné oddelenie Policajného zboru Pezinok (ďalej len „obvodné oddelenie Policajného zboru“), aby vylustrovali podnety JUDr. N. na odporcu. Mal byť vyžiadaný aj dedičský spis po por. J. N.

Dňa 4. decembra 1995 právny zástupca navrhovateľov doplnil dôkazy.Dňa   27.   decembra   1995   obvodného   oddelenie   Policajného   zboru   oznámilo vylustrované podnety JUDr. N.

Dňa 6. decembra 1995 krajská prokuratúra doručila súdu odpoveď na dožiadanie. Dňa 15. februára 1996 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 23. máj 1996   s tým,   že   mal   byť   vyžiadaný   dedičský   spis   po   neb.   J.   N.   Právny   zástupca navrhovateľov mal v lehote 3 dní predložiť súdu rozhodnutie v dedičskej veci po svojom otcovi.Dňa 22. februára 1996 JUDr. N. doručil súdu rozhodnutie Štátneho notárstva v B. sp. zn. D 1013/91 v dedičskej veci po J. N.

Dňa   29.   apríla   1996   bol   urobený   úradný   záznam,   podľa   ktorého   sa   v spise nenachádza podanie právneho zástupcu navrhovateľov, a to návrh na vylúčenie sudkyne JUDr. T. Z., doručené súdu 4. marca 1996, a ani vyjadrenie navrhovateľov k vznesenej námietke   odporcom   o nedostatku   aktívnej   legitimácie   navrhovateľov,   ktoré   bolo   súdu doručené 5. marca 1996. Kópie týchto písomností právny zástupca navrhovateľov založil do spisu.

Dňa 8. mája 1996 sudkyňa JUDr. Z. oznámila, že sa vo veci cíti byť zaujatá. Dňa 8. mája 1996 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

Dňa 18. júna 1996 bolo súdu doručené uznesenie krajského súdu sp. zn. 13 Nc 17/96 z 31. mája 1996, ktorým bolo rozhodnuté, že sudkyňa JUDr. Z. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

Dňa 23. júla 1996 predsedníčka súdu vec pridelila na konanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. B. F.

Dňa 4. novembra 1996 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 3. december 1996. Dňa 19. novembra 1996 a 22. novembra 1996 boli vyzvaní navrhovatelia ako aj odporca, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili, či súhlasia s postúpením veci na Okresný súd Pezinok z dôvodu vhodnosti.

Dňa 3. decembra 1996 bolo pojednávanie odročené na neurčito. Dňa 29. decembra 1997 právny zástupca navrhovateľov oznámil súdu, že súhlasí s postúpením veci sp. zn. 10 C 63/94 na konanie Okresnému súdu Pezinok.

Dňa 28. januára 1998 sa dostavil na súd odporca a oznámil, že súhlasí s postúpením veci Okresnému súdu Pezinok.

Dňa 18. februára 1998 bol spis doručený krajskému súdu na rozhodnutie o postúpení veci z dôvodu vhodnosti na Okresný súd Pezinok.

Dňa 5. júna 1998 bol spis vrátený súdu s uznesením krajského súdu z 30. apríla 1998 sp. zn. 16 Nc 106/98, ktorým vec prikázal Okresnému súdu Pezinok.

Dňa 14. augusta 1998 bol spis zaslaný Okresnému súdu Pezinok. Dňa 16. marca 2001 bola vec na Okresnom súde Pezinok zaevidovaná pod sp. zn. 5 C 808/98.

Dňa 21. marca 2001 Okresný súd Pezinok požiadal:

- Okresný súd Bratislava III o zapožičanie spisu bývalého Okresného súdu Bratislava

- vidiek sp. zn. 7 C 54/92, ako aj spisy bývalého Štátneho notárstva B. sp. zn. D 1015/85 a sp. zn. D 1146/71,

-   Okresný   úrad   Pezinok   bol   požiadaný   o zaslanie   aktuálneho   výpisu   z katastra nehnuteľností,

-   JUDr.   N.,   aby   oznámil,   či   od   delegovania   veci   nastali   na   strane   spoločenstva navrhovateľov zmeny a či nedošlo k mimosúdnej dohode.  

Dňa 22. marca 2001 Okresný súd Pezinok požiadal P. d. V. a P. d. P., aby v lehote 15 dní   oznámili,   kedy   a komu   bola   vrátená   poľnohospodárska   pôda   vnesená   do   bývalého Jednotného roľníckeho družstva neb. T. M.

Dňa 3. apríla 2001 P. d. V. oznámilo požadované údaje. Dňa   9.   apríla   2001   oznámil   JUDr.   N.,   že   jeho   zastupovanie   navrhovateľov   trvá naďalej a k zmenám, ktoré by mohli mať podstatný vplyv pre ďalšie vedenie sporu, nedošlo.Dňa   23.   apríla   2001   Okresný   úrad   v P.,   katastrálny   odbor   oznámil,   že   v katastri nehnuteľností pre k. ú. S. parcela č. 804/1 neexistuje.

Dňa 18. mája 2001 bolo nariadené pojednávanie na 3. september 2001.Dňa 3. septembra 2001 bolo pojednávanie odročené na 24. október 2001. Dňa   15.   októbra   2001   bola   účastníkom   oznámená   zmena   termínu   pojednávania z dôvodu školenia sudcu, pričom termín bol stanovený na 26. november 2001.

Dňa 24. októbra 2001 manželka odporcu oznámila, že jej manžel sa nemôže dostaviť na pojednávanie nariadené na 26. november 2001 z dôvodu jeho dlhotrvajúcej choroby. Dňa 21. novembra 2001 JUDr. N. požiadal o odročenie pojednávania. Dňa 26. novembra 2001 bolo pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti konajúcej sudkyne odročené na neurčito.

Dňa 12. decembra 2001 Okresný súd Pezinok vyzval MUDr. P., aby oznámila, či je odporca   po   prekonaní   cievnej   mozgovej   príhody   schopný   chôdze   a vyjadrovať   sa zrozumiteľne, a aký je predpoklad dĺžky trvania jeho choroby.

Dňa 26. februára 2002 bolo nariadené pojednávanie na 15. apríl 2002.Dňa 15. apríla 2002 bolo pojednávanie odročené na 10. jún 2002 s tým, že odporca mal byť predvolaný pod hrozbou poriadkovej pokuty a predvedenia.

Dňa 10.   júna 2002 sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Za   odporcu   bola prítomná jeho manželka, ktorá zároveň predložila plnú moc na zastupovanie. Súd uznesením pripustil späťvzatie zmeny návrhu z 12. októbra 1995, o ktorej dosiaľ nerozhodol a konanie v tejto časti   zastavil.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   s tým,   že   8. júla   2002   mal   byť vykonaný výsluch odporcu v mieste jeho bydliska.

Dňa 8. júla 2002 sa uskutočnil výsluch odporcu.Dňa 7. augusta 2002 bolo nariadené pojednávanie na 18. september 2002.

Dňa 14. augusta 2002 Okresný súd Pezinok vyzval odporcu, aby na pojednávanie určené na 18. september 2002 zabezpečil ako svedka svojho syna, Ing. M. M.

Dňa 18. septembra 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa za odporcu dostavil jeho syn Ing. M. M., ktorý predložil splnomocnenie na zastupovanie. Okresný súd Pezinok však   nepripustil   zastupovanie   odporcu   jeho   synom.   Pojednávanie   bolo   odročené   na 4. november 2002.

Dňa 25. apríla 2003 bolo nariadené pojednávanie na 26. máj 2003. Dňa 28. apríla 2003 bol spísaný úradný záznam o tom, že v počítači sa nenachádza zápisnica o pojednávaní zo 4. novembra 2002.

Dňa 6. mája 2003 bola vyzvaná manželka odporcu, aby oznámila prípadný zánik jej plnomocenstva zastupovať v konaní odporcu.

Dňa 6. mája 2003 bol požiadaný Okresný súd Bratislava III o zaslanie kópií uznesení bývalého Okresného súdu Bratislava III o prerokovaní dedičstva po poručiteľoch T. M. a F. M.

Dňa 6. mája 2003 bol požiadaný Katastrálny úrad v B., Správa katastra P., o zaslanie listov vlastníctva.

Dňa 6. mája 2003 bol JUDr. N. vyzvaný, aby v lehote 15 dní „položkovite“ vyčíslil nároky na plnenie voči odporcovi.

Dňa   28.   apríla   2003   JUDr.   N.   požiadal   o zasielanie   predvolaní   na pojednávanie priamo navrhovateľom.

Dňa   15.   mája   2003   Katastrálny   úrad   v B.,   Správa   katastra   P.,   doručil   žiadané doklady.

Dňa 20. mája 2003 JUDr. N. požiadal o odročenie pojednávania určeného na 26. máj 2003. Dňa 22. mája 2003 právny zástupca navrhovateľov doručil vyčíslenie výšky nároku voči odporcovi.

Dňa 26. mája 2003 odporca splnomocnil svojím zastupovaním JUDr. J. H.Dňa 26. mája 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 26. jún 2003.Dňa   9.   júna   2003   nový   právny   zástupca   odporcu   doručil   písomné   stanovisko k návrhu.

Dňa 18. júna 2003 navrhovateľ v 3. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.Dňa 26.   júna 2003   sa   uskutočnilo pojednávanie. Súd uznesením   pripustil   zmenu návrhu a vyhlásil dokazovanie za skončené. Pojednávanie bolo odročené na 15. september 2003.Dňa 28. júla 2003 bol termín odročeného pojednávania zmenený na 16. september 2003.Dňa 11. septembra 2003 JUDr. N. požiadal o odročenie pojednávania určeného na 16. september 2003.

Dňa 16. septembra 2003 bolo pojednávanie odročené na neurčito pre neprítomnosť zákonnej sudkyne.

Dňa 2. októbra 2003 JUDr. N. doručil Okresnému súdu Pezinok zmenu návrhu.Dňa 10. októbra 2003 bolo nariadené pojednávanie na 7. november 2003.Dňa 15. októbra 2003 zákonná sudkyňa vyzvala právnych zástupcov účastníkov na vyčíslenie uplatňovanej náhrady trov konania.

Dňa   4.   novembra   2003   doručil   Okresnému   súdu   Pezinok   vyjadrenie   JUDr.   H., súčasne oznámil, že odporca 21. októbra 2003 zomrel.

Dňa 4. novembra 2003 podal právny zástupca navrhovateľov návrh na rozšírenie žalobného návrhu.

Dňa   7.   novembra   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Navrhovatelia   zobrali   späť návrh na zmenu návrhu z 2. októbra 2003, ako aj návrh zo 4. novembra 2003. Okresný súd Pezinok uznesením konanie o zmene návrhu zastavil. Bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý.

Dňa 18. novembra 2003 právna zástupkyňa navrhovateľov namietala, že zákonná sudkyňa nepostupovala v konaní v súlade s ustanovením § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Dňa   8.   decembra   2003   sudkyňa   požiadala   predsedu   Okresného   súdu   Pezinok o predĺženie   lehoty   na   vypracovanie   rozhodnutia.   Táto   lehota   bola   predĺžená do 31. decembra 2003 a neskôr do 1. marca 2004.

Dňa 29. decembra 2003 bolo úradne zaznamenané, že vo veci odporcu   sa vedie dedičské konanie pod sp. zn. 8 D 537/03.

Dňa 8. apríla 2004 navrhovatelia podali odvolanie proti predmetnému rozsudku. Dňa 16. apríla 2004 bol spis doručený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní. Dňa   7.   mája   2004   bol   spis   vrátený   Okresnému   súdu   Pezinok   bez   meritórneho vybavenia, pretože nebol zaplatený súdny poplatok za odvolanie.

Dňa 26. mája 2004 boli navrhovatelia vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 21. mája 2004 sudkyňa požiadala notárku JUDr. L. o oznámenie okruhu dedičov po poručiteľovi J. M.

Dňa 24. mája 2004 JUDr. L. oznámila okruh dedičov, ktorí prichádzajú do úvahy po menovanom poručiteľovi.

Dňa 11. júna 2004 navrhovatelia uhradili súdny poplatok za odvolanie.Dňa 16. júla 2004 bol spis postúpený krajskému súdu, kde bol zaevidovaný pod sp. zn. 9 Co 223/04.

Dňa 14. januára 2005 bol spis vrátený Okresnému súdu Bratislava III - pracovisko Pezinok s uznesením č. k. 9 Co 223/04-270 z 30. novembra 2004, ktorým odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa   1.   februára   2005   okresný   súd   požiadal   JUDr.   L.   o zaslanie   predmetného právoplatného dedičského uznesenia.

Dňa 14. februára 2005 JUDr. L. oznámila, že dedičské konanie bolo ukončené a spis sa nachádza na Okresnom súde Bratislava III - pracovisko Pezinok.

Dňa   12.   augusta   2005   bolo   do   spisu   založené   osvedčenie   o dedičstve   sp.   zn. 8 D 537/2003,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   19.   novembra   2004   a bolo   nariadené pojednávanie na 29. september 2005.

Dňa   5.   septembra   2005   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   požiadala   o odročenie pojednávania určeného na 29. september 2005 z dôvodu práceneschopnosti.

Dňa   11.   septembra   2005   boli   účastníci   napadnutého   konania   upovedomení o odročení pojednávania na neurčito.

Dňa 26. októbra 2005 právna zástupkyňa navrhovateľov oznámila okresnému súdu ukončenie svojej práceneschopnosti.

Dňa   21.   novembra   2005   bol   spis   po   zapožičaní   Ministerstvu   spravodlivosti Slovenskej republiky vrátený okresnému súdu.

Dňa 10. apríla 2006 bolo nariadené pojednávanie na 22. máj 2006.

Dňa 12. apríla 2006 sudkyňa vyzvala právnych nástupcov odporcu, aby v lehote 10 dní   oznámili   dôvody,   pre   ktoré   nesúhlasia   so   späťvzatím   návrhu   navrhovateľov zo 7. novembra 2003.

Dňa   19.   apríla   2006   sudkyňa   oznámila   účastníkom   konania   zmenu   termínu pojednávania z 22. mája 2006 na 29. máj 2006.

Dňa   25.   mája   2006   navrhovatelia   podali   návrh   na   zmenu   účastníkov   na   strane odporcu.

Dňa 26. mája 2006 právni nástupcovia po odporcovi, a to J. M. a Š. Č., splnomocnili svojím zastupovaním Ing. M. M.

Dňa 29. mája 2006 sa uskutočnilo pojednávanie. Právna zástupkyňa navrhovateľov zobrala späť „návrh na zmenu účastníkov na strane odporcu“ doručený 25. mája 2006. Pojednávanie bolo odročené na 15. jún 2006.

Dňa   29.   mája   2006   sudkyňa   spísala   úradný   záznam   k zápisnici   o pojednávaní, v ktorom konštatuje, že na pojednávaní 29. mája 2006 nemohla vo veci vykonať dôkazy, pretože jej navrhovateľ neustále skákal do reči a slovne na ňu útočil. Poučila ho o možnosti podať námietku zaujatosti sudcu.

Dňa 13. júna 2006 navrhovatelia doručili okresnému súdu „vyjadrenie“.

Dňa 15. júna 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 4. september 2006 s tým, že bude pripojený spis bývalého Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. 11 C 1/78.

Dňa   4.   septembra   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 12. október 2006.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 808/98 dochádza k porušovaniu ich práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   napadnuté   občianskoprávne konanie sa začalo 3. marca 1994 na bývalom Okresnom súde Bratislava - vidiek, avšak podľa čl. IV bodu 2., písm. b) zákona č. 328/1996 Z. z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinnosťou od 24. októbra 1996 Okresný súd Bratislava -   vidiek   zanikol   zlúčením s Obvodným   súdom   Bratislava   3,   pričom   zlúčením prešiel   „výkon   súdnictva   a všetky   práva   a povinnosti“   na   Okresný   súd   Bratislava   III a taktiež na základe ustanovenia § 15 ods. 2 písm. b) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona   č.   99/1963   Občiansky   súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) „všetky práva a povinnosti“ k 1. januáru 2005 z Okresného súdu Pezinok prešli na Okresný   súd   Bratislava   III,   preto   má   ústavný   súd   v danom   prípade   oprávnenie   konať a rozhodovať   o namietanom   porušení   základných   práv   sťažovateľov   od   začiatku napadnutého konania, teda od 3. marca 1994.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného, viac ako dvanásť rokov trvajúceho konania v danom prípade nebola závislá od zložitosti veci, ale, ako to bude v ďalšom vyhodnotené, od správania (postupu) súdov. Napokon   ani   predseda   okresného   súdu,   ale   ani   zákonná   sudkyňa   vo   svojom   vyjadrení nepoukázali na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto   konaní k zbytočným   prieťahom.   Sťažovatelia   síce   viackrát   upresňovali   a menili svoj   žalobný   návrh,   avšak   predkladanie   návrhov,   napr.   na upresnenie   alebo   rozšírenie účastníkov konania, nekvalifikuje ústavný súd ako skutočnosť, ktorá spôsobila zbytočné prieťahy   v konaní.   Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   využitie   možností   daných sťažovateľom   procesnými   predpismi   (napr.   Občianskym   súdnym   poriadkom) na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu   konania,   nemožno   ho   však   kvalifikovať   ako   postup,   ktorého   dôsledkom   sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania už viac ako dvanásť rokov je celkom jednoznačne neprimerané.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že súdy boli v predmetnej veci aj bez akýchkoľvek dôvodov opakovane krátkodobo ale aj dlhodobo nečinné, a to konkrétne od 3. marca 1994 do 27. septembra 1994 (najmenej päť mesiacov), od 20. januára 1995 do 11. septembra 1995 (sedem mesiacov), od 14. augusta 1998 do 16. marca 2001 (tridsaťjeden mesiacov), od 14.   februára   2005   do   12.   augusta   2005   (šesť   mesiacov)   a od   21.   novembra   2005 do 10. apríla 2006 (takmer päť mesiacov). Okresný súd teda najmenej počas štyroch a pol roka vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako navrhovatelia v napadnutej veci počas súdneho konania nachádzajú, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02).   K prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania sťažovateľov,   ale   v dôsledku   postupu   súdu.   Ústava   pritom   v   čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkom súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   oslabiť   poukázaním   napr.   na   dlhodobo   obmedzené personálne kapacity   príslušných   súdov   (pozri   napr.   I.   ÚS   119/03).   Poznámku zákonnej sudkyne,   že „i napriek   vynaloženiu   maximálneho   pracovného   úsilia   nebolo   v mojich fyzických   silách   zvládnuť   všetky   veci   nápadu   v jednotlivých   agendách   bez   prieťahov“, nebolo   možné   akceptovať.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   opakovane   zdôraznil,   že   pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,   posudzoval   postup   súdu,   a nie   to,   či   toto   právo   bolo   porušené   činnosťou (nečinnosťou)   alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení konajúcej sudkyne.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).Sťažovatelia   žiadali   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   po 125 000 Sk, keďže   všeobecný   súd   nebol   za   viac   ako   12   rokov   schopný   vo   veci   samej právoplatne rozhodnúť.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov, preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré podľa   zásad   spravodlivosti,   vzhľadom   aj   na   doterajšiu   neobyčajnú   dĺžku   napadnutého konania   a s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľov považuje za primerané priznať každému zo sťažovateľov sumu 80 000 Sk.

Z uvedených dôvodov o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 25. mája 2006 a písomné   stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu   z 18. augusta   2006).   Za   tri   úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena v sume trikrát po 2 730 Sk a trikrát režijný paušál po 164   Sk,   preto   trovy   právneho   zastúpenia   pre   jedného   sťažovateľa   predstavujú   sumu 8 682 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 6 945,60 Sk. V prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov právneho zastúpenia za tri úkony vykonané v roku 2006   sumu   zaokrúhlene   13   891   Sk   v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2006