znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 193/05-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   decembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť M. K., H., zastúpeného advokátom JUDr. P. K., K., ktorou   namieta   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1041/93 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Košice   -   okolie   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   1041/93 p o r u š i l   právo M. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   M. K.   p r i z n á v a   primerané finančné   zadosťučinenie   v sume   30   000   Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice - okolie   p o v i n n ý mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. K. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva   slovenských   korún),   ktorú   je Okresný   súd Košice   -   okolie p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. P. K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 21. septembra 2005 č. k. I. ÚS 193/05-6 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. K., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v čl.   48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej   len „ústava“)   postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1041/93 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. 1. Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ podal 30. septembra 1993 bývalému Okresnému   súdu   Košice   -   vidiek   návrh   na   začatie   konania   o vyslovenie   neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru proti odporcovi PD K. Dňa 27. septembra 1994 okresný súd zamietol návrh sťažovateľa. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd tak, že zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu v časti o zamietnutí návrhu a tomuto návrhu vyhovel. Výrok okresného súdu týkajúci sa náhrady mzdy odvolací súd zrušil a v tejto časti vec vrátil na nové prerokovanie okresnému súdu. Spis bol okresnému súdu vrátený 5. mája 1995. Po vrátení veci okresnému súdu sa prvé pojednávanie konalo až 4. júna 1996. Nasledovalo niekoľko pojednávaní vo veci, ktoré boli podľa   názoru   sťažovateľa   odročované   na   neprimerane   dlhú   dobu   alebo   na   neurčito. Posledné pojednávanie sa vo veci uskutočnilo 14. decembra 1999.

Sťažovateľ   zastáva   názor,   že   neexistujú   pochybnosti   o tom,   že   v dôsledku nedôvodných prieťahov zo strany súdu vec nebola vybavená za takmer 12 rokov. Príčinu prieťahov vidí sťažovateľ v tom, že okresný súd v rámci prípravy pojednávaní nepostupoval dostatočne dôsledne, odročoval pojednávania za účelom vyžiadania listín, ktoré si okresný súd mohol vyžiadať aj mimo pojednávania. V roku 1996 a najmä v roku 1998 súd vykonal viacero pojednávaní, ktoré boli podľa názoru sťažovateľa odročené v dôsledku jeho slabej prípravy   na   pojednávanie,   čo   spôsobovalo   prieťahy,   ktoré   účastníci   konania   nezavinili. Za zjavne nedôvodné prieťahy zo strany súdu považuje sťažovateľ pasivitu okresného súdu v období   po   vrátení   veci   z odvolacieho   súdu.   Taktiež   v období   od   5.   augusta   1996   do 22. septembra 1997 okresný súd nenariadil žiadny termín pojednávania. Taktiež obdobie medzi pojednávaniami od 19. januára 1998 do 29. júna 1998, ako aj obdobie od 12. januára 1999   do   9.   novembra   1999   sťažovateľ   považuje   za   nedôvodné   prieťahy.   Za osobitne dôležitú považuje sťažovateľ skutočnosť, že od 14. decembra 1999 do podania ústavnej sťažnosti okresný súd nenariadil a ani nevykonal žiadne pojednávanie.

1. 2. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo M. K. (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   -   okolie, v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1041/93 porušené bolo. Okresnému   súdu   Košice   -   okolie   sa   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 C 1041/93 konal bez zbytočných prieťahov. M. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk, ktoré mu je povinný Okresný súd Košice – okolie vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia nálezu ústavného súdu. Okresný súd Košice – okolie je povinný uhradiť M. K. trovy právneho zastúpenia v sume   5   302   Sk   (za   úkony   prevzatie   a príprava   zastúpenia   a spísanie   sťažnosti   a jej podanie v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.)“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. J. P., listom z 2. novembra 2005 sp. zn. Spr. 995/05 a právny zástupca sťažovateľa podaním z 23. novembra 2005.

2. 1. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronologický prehľad úkonov okresného súdu vykonaných v danej veci, ako aj tieto relevantné skutočnosti: „(...) Dňa 10. 1. 2000 bol vyhlásený Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 3 K 289/99 konkurz na RD K. a na PD V. dňa 29. 3. 2001 sp. zn. 1 K 228/96.

Keďže žalovaný je v konkurze, konanie je zo zákona prerušené. V pravidelných 6- mesačných intervaloch sa zisťuje v akom štádiu je konkurzné konanie.

V sťažnosti sťažovateľa je uvedené, že pojednávania sa odročovali z dôvodu slabej prípravy prejednávajúceho sudcu. S týmto názorom nemôžeme súhlasiť, pretože vedenie konania je len vecou prejednávajúceho sudcu. Ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, prejednávajúci sudca vykonával rôzne dokazovania za účelom upresnenia náhrady mzdy, pretože žalobca – sťažovateľ bol v spornom období zamestnaný u iných zamestnávateľov a taktiež bol poberateľom dávok v nezamestnanosti.

Chcem upriamiť pozornosť aj na túto skutočnosť, že v rokoch 1999 – 2001 mali sudcovia na tunajšom súde vo svojich senátoch okolo 420 až 460 vecí, pričom ročný nápad u prejednávajúcej sudkyne bol 290 vecí, pričom ročne skončila okolo 270 vecí.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na ústnom pojednávaní.“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľa k uvedenému vyjadreniu predsedu okresného súdu stanovisko nezaujal, uviedol však nasledovné:

„V (...)   zmysle výzvy ústavného súdu sťažovateľ a právny zástupca oznamujú, že netrvajú na ústnom pojednávaní, ako to je už uvedené v ústavnej sťažnosti.

Právny   zástupca   uplatňuje   trovy   právneho   zastúpenia   v zmysle   petitu   ústavnej sťažnosti, ktoré žiada poukázať na účet (...)“.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 1041/93:

Dňa 30.   septembra   1993   podal   sťažovateľ   na bývalom Okresnom   súde   Košice   - vidiek   proti   odporcovi   PD   K.   návrh   na   vyslovenie   neplatnosti   okamžitého   zrušenia pracovného pomeru.

Dňa 19. apríla 1994 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 16. máj   1995   s tým,   že   odporca   a jeho   právny   zástupca   budú   predvolaní   pod   hrozbou poriadkových   opatrení   a   budú   vyžiadané   opisy   mzdových   listov,   evidencia   dovoleniek, evidencia dochádzky, bude tiež predvolaná svedkyňa A. K.

Dňa 16. mája 1994 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 20. jún 1994 s tým, že budú predvolaní svedkovia.

Dňa 20. júna 1994 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 12. júl 1994 s tým, že bude predvolaný svedok K. a opätovne bude vyžiadaná správa od MUDr. H. Dňa 6. júla 1994 bola doručená súdu správa MUDr. H.Dňa 8. augusta 1994 sťažovateľ doručil súdu potvrdenie o zárobku.Dňa 12. júla 1994 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 6. september 1994 s tým, že sťažovateľovi uložil súd povinnosť do 30 dní predložiť presnú klasifikáciu požadovanej náhrady mzdy.

Dňa 6. septembra 1994 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že zástupcovi odporcu uložil súd povinnosť predložiť opisy mzdových listov.Dňa 12. septembra 1994 odporca doručil súdu kópie mzdových listov.Dňa   27.   septembra   1994   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   na   ktorom   bol vyhlásený rozsudok. Okresný súd žalobný návrh zamietol.

Dňa 11. novembra 1994 zákonná sudkyňa požiadala o predĺženie lehoty na písomné vypracovanie rozsudku.

Dňa   5.   decembra   1994   sťažovateľ   podal   odvolanie   proti   predmetnému   rozsudku okresného súdu.

Dňa 8. decembra 1994 sťažovateľ doručil súdu dôvody svojho odvolania.Dňa 15. decembra 1994 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k odvolaniu.Dňa 19.   januára 1995   bol   spis   doručený   Krajskému   súdu   v Košiciach   (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 16. marca 1995 sa uskutočnilo odvolacie pojednávanie, na ktorom krajský súd rozsudkom zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol návrh sťažovateľa na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zamietnutý, a vyslovil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané sťažovateľovi je neplatné. V ostatnej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí návrhu na náhradu mzdy a výroku o trovách konania, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 5. mája 1995 bol okresnému súdu predmetný spis vrátený.Dňa   16.   mája   1996   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   doručil   súdu   presnú špecifikáciu žalobného návrhu, a odporcu, aby zaslal opisy mzdových listov sťažovateľa za roky 1992 - 1996.

Dňa   4.   júna   1996   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 26. jún 1996   s tým, že sťažovateľovi   bola uložená povinnosť do   3 dní   oznámiť presné označenie odporcu a špecifikáciu žalobného petitu.

Dňa 5. júna 1996 sťažovateľ požiadal súd o pripustenie zmeny v označení odporcu na PD V. Súčasne doručil súdu špecifikáciu žalobného petitu.

Dňa 26. júna 1996 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 5. august 1996.

Dňa 28. júna 1996 okresný súd požiadal Obvodný úrad práce K. o oznámenie, či bol sťažovateľ   vedený   v evidencii   uchádzačov   o zamestnanie   a či   poberal   dávky   hmotného zabezpečenia v nezamestnanosti. Súd súčasne požiadal PD V. o zaslanie mzdových listov sťažovateľa a zaujatie stanoviska k návrhu.

Dňa 3. júla 1996 sťažovateľ oznámil súdu skutočnosti ohľadom poberania hmotného zabezpečenia v nezamestnanosti.

Dňa 17. júla 1996 odporca doručil súdu svoje stanovisko k návrhu a listinné dôkazy.Dňa 5. augusta 1996 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že sťažovateľovi bola uložená povinnosť preukázať pasívnu legitimáciu odporcu. Dňa   11.   júla   1996   Obvodný   úrad   práce   K.   doručil   súdu   informáciu   o poberaní hmotného zabezpečenia sťažovateľom pred nástupom do zamestnania.

Dňa   2.   októbra   1996   sťažovateľ   doručil   súdu   doklady,   z ktorých   vyplýva, že   po rozdelení PD K. bol zaradený na výkon práce v PD V.

Dňa 22. apríla 1997 súd vyzval sťažovateľa, aby obratom špecifikoval svoje mzdové nároky.

Dňa   30.   apríla   1997   právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   súdu   špecifikáciu mzdových nárokov sťažovateľa.

Dňa   22.   septembra   1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito s tým, že sťažovateľovi bola uložená povinnosť doložiť mzdové listy, zároveň mali byť vyžiadané výpisy z obchodného registra ohľadne obchodných spoločností N., s. r. o., a J., s. r. o.

Dňa 1. októbra 1997 bol v spise zaznamenaný tento úradný záznam: „v obchodnom registri bolo zistené, že firma J., s. r. o., nie je zapísaná v obchodnom registri“.

Dňa   28.   októbra   1997   súd   požiadal   Okresný   súd   Bratislava   I   o zaslanie   výpisu z obchodného registra ohľadne spoločnosti J., s. r. o., so sídlom v B. Súčasne súd prípisom požiadal J., s.   r. o., B. o zaslanie informácie o dobe zamestnania a pracovnom zaradení sťažovateľa a súd požiadal   aj N.,   s.   r.   o.,   so   sídlom   v K.,   o zaslanie informácie o dobe zamestnania a pracovnom zaradení sťažovateľa.

Dňa 31. októbra 1997 obchodná spoločnosť N., s. r. o., doručila súdu požadované informácie.

Dňa   6.   novembra   1997   Okresný   súd   Bratislava   I doručil   požadovaný   výpis z obchodného registra.

Dňa   24.   novembra   1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 16. december 1997 s tým, že súd požiada J., s. r. o., o zaslanie výpisu mzdových listov sťažovateľa. Rovnaký prípis bude zaslaný aj Ing. M. Š.

Dňa 24. novembra 1997 súd prípisom požiadal J., s. r. o., o informáciu ohľadne dĺžky pracovného   pomeru   a pracovného   zaradenia   sťažovateľa   v ich   spoločnosti.   Súčasne požiadal o opisy mzdových listov. Dňa 24. novembra 1997 súd zaslal rovnaký prípis aj Ing. M. Š.Dňa   16.   decembra   1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 19. január   1998   s tým,   že   odporca   bude   predvolaný   pod   hrozbou   uloženia   poriadkovej pokuty.

Dňa 19. januára 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že ohľadom PD V. bude vyžiadaný výpis z obchodného registra.

Dňa   22.   apríla   1998   súd   požiadal   obchodný   register   Okresného   súdu   Košice   I o informáciu, či od 21. januára 1998 došlo k zmene zápisu v obchodnom registri ohľadne PD V.

Dňa 28. apríla 1998 bol súdu doručený výpis z obchodného registra Okresného súdu Košice I.

Dňa 29. júna 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. júl 1998 s tým, že odporcovi bola uložená povinnosť predložiť súdu konkrétny dôkazový materiál týkajúci sa rozdelenia PD K.

Dňa 22. júla 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. september 1998   s   tým,   že   odporcovi   bola   uložená   povinnosť   doložiť   listinné   dôkazy   a   že   na pokračujúce pojednávanie budú predvolaní ďalší svedkovia.

Dňa   21.   septembra   1998   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 26. október   1998   s tým,   že   pod   hrozbou   uloženia   poriadkovej   pokuty   budú   opätovne predvolaní svedkovia a zástupca odporcu.

Dňa   26.   októbra   1998   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 24. november 1998 s tým, že predsedovi RD K. bolo uložené predložiť výpis z obchodného registra a spisový materiál týkajúci sa sťažovateľa a sťažovateľovi upraviť žalobný petit s upresnením odporcu.

Dňa 6. novembra 1998 sťažovateľ upravil žalobný petit návrhu.Dňa 20. novembra 1998 RD K. doručilo súdu listinné dôkazy. Dňa 24. novembra 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 30.   november 1998   s tým,   že bude pripojený spis   sp.   zn.   Nc 270/96,   bude   predvolaná svedkyňa   A. V.,   odporcom   v 1.   a   2.   rade   bola uložená povinnosť   vyjadriť   sa   k návrhu sťažovateľa.

Dňa 30. novembra 1998 doručilo súdu svoje stanovisko k návrhu PD V.Dňa 30. novembra 1998 bolo pojednávanie odročené na 15. december 1998, pretože sa nedostavili prísediaci.

Dňa 1. decembra 1998 doručilo súdu svoje stanovisko k návrhu RD K.Dňa   14.   decembra   1998   súd   telegramom   oznámil   účastníkom,   že   pojednávanie nariadené na 15. december 1998 sa odročuje na 12. január 1999.

Dňa 12. januára 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že právny zástupca sťažovateľa oznámi súdu adresu Ing. L. M.

Dňa 21. januára 1999 právny zástupca sťažovateľa oznámil súdu adresu Ing. L. M.Dňa 28. septembra 1999 súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby zabezpečil potvrdenie o príjme sťažovateľa od jeho zamestnávateľa spoločnosti P., s. r. o.

Dňa   9.   novembra   1998   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 14. december 1999 s tým, že svedkovia Ing. I. B. a L. M. budú predvolaní pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty a Okresný úrad práce G. bude požiadaný o predloženie správy ohľadom sťažovateľa.

Dňa   14.   decembra   1999   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito s tým, že bude urgované predloženie správy Okresného úradu práce G. J.

Dňa 3. októbra 2003 bol v spise zaznamenaný tento úradný záznam: „Telefonicky zistené, že na Krajskom súde v Košiciach prebieha konkurzné konanie vo veci úpadcu RD K. pod sp. zn. 3 K 289/99 a vo veci úpadcu PD V. sp. zn. 1 K 228/96 a ku dňu 3. októbra 2003 neboli skončené“.

Dňa 5. marca 2004 bol v spise zaznamenaný úradný záznam: „konkurzné konania neboli ku dnešnému dňu skončené“.

Dňa 7. júna 2004 bol v spise zaznamenaný úradný záznam: „konkurzné konania neboli do dnešného dňa skončené“.

Dňa 9. novembra 2004 bol v spise zaznamenaný úradný záznam: „stav nezmenený“. Dňa 18. februára 2005 bol v spise zaznamenaný úradný záznam: „konkurzné konanie sp. zn. 3 K 289/99 nebolo skončené a sp. zn. 1 K 228/96 nebolo skončené“.

Dňa 11. mája 2005 bol v spise zaznamenaný úradný záznam: „stav nezmenený“.Dňa 6. júna 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na žalobnom návrhu napriek tomu, že proti odporcovi PD V. bol vyhlásený konkurz uznesením krajského súdu sp. zn. 1 K 228/96 z 29. marca 2001 a proti odporcovi RD K. bol vyhlásený konkurz uznesením krajského súdu sp. zn. 3 K 289/99 z 10. januára 2000.

Dňa   6.   júna   2005   súd   prípisom   požiadal   konkurzné   oddelenie   krajského   súdu   o oznámenie,   či   konkurzné   konania   vedené   pod   sp.   zn.   1   K   228/95   a 3 K 289/99   boli ukončené a prípadne akým spôsobom.

Dňa 15. júna 2005 krajský súd oznámil okresnému súdu, že vo veci úpadcu PD V. sa konalo prieskumné pojednávanie 31. októbra 2001. Konkurz nie je ukončený. Takisto vo veci úpadcu RD K. nebol konkurz ukončený.

Dňa 15. augusta 2005 právny zástupca sťažovateľa oznámil súdu, že k otázke, či trvá na žalobnom návrhu, sa bude môcť vyjadriť až po porade s klientom, ktorý sa v súčasnosti podľa   vyjadrenia príbuzných   nachádza v zahraničí a má ho vyhľadať do   konca   augusta 2005.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o náhradu mzdy z neplatného zrušenia pracovného pomeru vedenom pod sp. zn. 8 C 1041/93, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako navrhovateľ, došlo k porušeniu jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 ústavy. Ústavný súd poznamenáva, že o prerušení napadnutého konania získal informácie až po prijatí predmetnej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, pričom ústavnému súdu neušlo pozornosti, že sťažovateľ bol oboznámený o tejto právnej skutočnosti taktiež až výzvou okresného súdu v lete tohto roku, preto ústavný súd jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie, pričom sťažnosťou a uznesením o prijatí na ďalšie konanie je ústavný súd inak viazaný (napr. I. ÚS 47/03, IV. ÚS 224/03). V danom konkrétnom prípade však napadnuté konanie posúdil iba do prerušenia konania 29. marca 2001.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého občianskoprávneho konania je náhrada mzdy, t. j. vec, ktorej povaha (spor o existenciu nárokov,   ktoré   sú   zdrojom   príjmov   sťažovateľa)   si   vyžaduje   osobitnú   starostlivosť všeobecného   súdu   o naplnenie   účelu   súdneho   konania,   čo   okrem   iného   znamená,   že všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný   postup   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka   tohto občianskoprávneho   konania,   ktoré   trvalo   na   okresnom   súde   do   prerušenia   konania 29. marca 2001 viac ako sedem rokov, podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci, najmä už ani preto, lebo o základe žalobného návrhu bolo rozhodnuté už 16. marca 1995, keď krajský súd vyslovil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané sťažovateľovi je neplatné.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným   prieťahom,   teda   doterajšia   dĺžka   napadnutého   konania   nebola   vyvolaná správaním sťažovateľa.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v danej veci nečinný bez akýchkoľvek zákonných dôvodov v období od 5. mája 1995 do 16. mája 1996 (dvanásť mesiacov), od 2. októbra 1996 do 22. apríla 1997 (vyše   šesť   mesiacov)   a od   21.   januára   1999   do   28.   septembra   1999   (osem   mesiacov). Okresný   súd   teda   minimálne   počas   dvoch   rokov   a dvoch   mesiacov   vo   veci   nevykonal žiadny   úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako navrhovateľ   vo   veci náhrady   mzdy   počas   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu   súdu.   Obranu   okresného   súdu,   ktorý   v danej   súvislosti   upriamil   pozornosť ústavného súdu „aj na túto skutočnosť, že v rokoch 1999 – 2001 mali sudcovia na tunajšom súde vo svojich senátoch okolo 420 až 460 vecí, pričom ročný nápad u prejednávajúcej sudkyne bol 290 vecí, pričom ročne skončila okolo 270 vecí“, nemožno akceptovať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení podpredsedu okresného súdu.   Ústavný   súd   už v podobných   súvislostiach   opakovane vyslovil   (pozri   napr.   I. ÚS 23/03   a   v   ňom   citovanú   predchádzajúcu   judikatúru   ústavného   súdu),   že   nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa   za   tým   účelom   prijali   včas   adekvátne   opatrenia.   Ústava   v   čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   personálne   problémy,   ktoré   nedokázal   riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).  

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. Vzhľadom na to, že najneskôr 29. marca 2001 bolo napadnuté konanie zo zákona prerušené, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   požadoval   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 100 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa,   najmä   aj   na   povahu   veci   považuje   za primerané vo výške 30 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 5 302 Sk z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva   úkony   právnej   služby   (prípravu   a prevzatie   zastúpenia   a   podanie   sťažnosti z 8. septembra 2005). Za dva úkony vykonané v roku 2005 patrí odmena v sume dvakrát po 2 501 Sk a režijný paušál trikrát po 150 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb),   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa predstavujú celkove sumu 5 302 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2005