znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 192/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu konanom 9. júla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť F. B., P., zastúpeného advokátom JUDr. K. P., P., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri preskúmavaní rozhodnutia Ústavu pamäti národa č. DR/2006/00415 z 20. augusta 2007, ako aj základného práva podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozhodnutím Ústavu pamäti národa o jeho žiadosti o priznanie postavenia účastníka protikomunistického odboja č. DR/2006/00415 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. B. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola   15.   mája   2009 doručená sťažnosť F. B., P. (ďalej len sťažovateľ), zastúpeného advokátom JUDr. K. P., P., ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) pri preskúmavaní rozhodnutia Ústavu pamäti národa (ďalej len „ústav“) č. DR/2006/00414 z 20. augusta 2007 (ďalej len „rozhodnutie ústavu“), ako aj základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozhodnutím ústavu o jeho žiadosti o priznanie   postavenia   účastníka   protikomunistického   odboja   (ďalej   len   „žiadosť sťažovateľa“)   č.   DR/2006/00415   z 10.   augusta   2007   (ďalej   len   „žiadosť   sťažovateľa“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ žiadosťou z 12. mája 2006 požiadal o priznanie postavenia účastníka protikomunistického odboja a vojnového veterána podľa zákona č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení účinnom do 31. marca 2009 (ďalej len „zákon o protikomunistickom odboji“). Komisia ústavu rozhodnutím z 20. augusta   2007   č. DR/2006/00415   nepriznala   sťažovateľovi   postavenie   účastníka protikomunistického odboja. Listom z 10. augusta 2007 ústav sťažovateľovi oznámil svoje rozhodnutie.   Sťažovateľ   podaním   zo   7.   septembra   2007   požiadal   ministerstvo o preskúmanie   rozhodnutia   ústavu.   Keďže   o žiadosti   sťažovateľa   o preskúmanie rozhodnutia ústavu ministerstvo nerozhodlo ani po 7 mesiacoch od podania žiadosti, listom z 30.   apríla   2008   sťažovateľ   urgoval   vydanie   rozhodnutia   u   ministra   spravodlivosti Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „minister“).   Ministerstvo   napriek   tomu   o žiadosti sťažovateľa   o preskúmanie   rozhodnutia   ústavu   do   dňa   podania   sťažnosti   nerozhodlo a minister nereagoval ani na urgenciu.

Podľa   sťažovateľa „... Ministerstvo   spravodlivosti   naďalej   porušuje   právo   na prejednanie   veci   zákonným   postupom   bez   zbytočných   prieťahov,   tým,   že   ignoruje prejednanie žiadosti o preskúmanie rozhodnutia ÚPN zo dňa 7. 9. 2007“.

Sťažovateľ   ďalej uvádza: „Ústav   pamäti národa   (ÚPN)...   nezákonným postupom vopred prejudikoval rozhodnutie komisie ÚPN,   ktorá o žiadosti rozhodovala až 10 dní po rozhodnutí   predsedu   Správnej   radu   ÚPN.   Porušovateľ   v   odôvodnení   rozhodnutia konkrétne   bližšie   neuviedol   a   nešpecifikoval   dôvod   nepriznania   postavenia   účastníka protikomunistického odboja, pričom sa nezaoberal preskúmaním aktivít uvedených v bode 2 jeho   žiadosti   ako   aj   činnosťou,   ktorá   nebola   odhalená   ŠtB.   Postup   predsedu   ÚPN   je kontroverzný,   pretože   na   jednej   strane   nepovažuje   sťažovateľa   za   účastníka protikomunistického odboja, ale v rozpore stým sa na neho obracia listom ako na predsedu organizácie bývalých politických väzňov SZČP, aby táto organizácia intervenovala v jeho prospech keď hrozilo zrušenie ÚPN. Na základe postupu ÚPN sa sťažovateľ vzdal funkcie predsedu SZČPV, čím jemu samotnému ako aj organizácii vznikla ujma, nakoľko združenie nemá natoľko aktívneho člena vo vedení akým bol sťažovateľ.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Základné právo F. B. na prejednanie veci zákonom stanoveným postupom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ministerstva Spravodlivosti SR vo veci žiadosti   o   preskúmame   rozhodnutia   Ústavu   pamäti   národa   vedenej   pod   sp.   zn. DR/2006/00415 porušené bolo.

2. Základné právo F. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Ministerstva   Spravodlivosti   SR vo   veci žiadosti   o   preskúmanie   rozhodnutia   Ústavu   pamäti   národa   vedenej   pod   sp. zn. DR/2006/00415 porušené bolo.

3. Základné právo F. B. na prejednanie veci zákonom stanoveným postupom podľa čl. 46. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ústavu pamäti národa vo veci žiadosti o priznanie postavenia účastníka protikomunistického odboja a vojnového veterána podľa zákona č. 219/2006 vedenej pod sp. zn. DR/2006/00415 porušené bolo.

4.   Ministerstvu   spravodlivosti   SR   prikazuje,   aby   vo   veci   žiadosti   o preskúmanie rozhodnutia Ústavu pamäti národa vedenej pod sp. zn. DR/2006/00415 konalo zákonom stanoveným postupom a bez zbytočných prieťahov.

5.   Ústavu   pamäti   národa   prikazuje,   aby   vo   veci   žiadosti   o   priznanie   postavenia účastníka   protikomunistického   odboja   a   vojnového   veterána   podľa   zákona   č.   219/2006 vedenej pod sp. zn. DR/2006/00415 konal zákonom stanoveným postupom.

6. F. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 000 EUR (dvetisíc EUR), ktoré je mu Ministerstvo spravodlivosti SR povinné vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. F. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 000 EUR (dvetisíc EUR), ktoré je mu Ústav pamäti národa povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

8. Ministerstvo spravodlivosti SR je povinné uhradiť F. B. trovy právneho zastúpenia v   sume   122,85   EUR   Sk   (slovom   jedenstoosemdesiatpäť   EUR)   na   účet   jeho   právneho zástupcu JUDr. K. P., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

10. Ústav pamäti národa je povinný uhradiť F. B. trovy právneho zastúpenia v sume 122,85   EUR   Sk   (slovom   jedenstoosemdesiatpäť   EUR)   na   účet   jeho   právneho   zástupcu JUDr. K. P., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Podľa § 11 ods. 3 zákona o protikomunistickom odboji ak žiadateľ spĺňa podmienky tohto zákona, ústav vydá žiadateľovi preukaz účastníka protikomunistického odboja.

Podľa čl. 11 ods. 7 zákona o protikomunistickom odboji ak ústav odmietne vydať preukaz podľa odseku 3, môže žiadateľ písomne požiadať ministerstvo o preskúmanie tohto rozhodnutia.

Podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) fyzická alebo právnická   osoba,   ktorá   tvrdí,   že   orgán   verejnej   správy   nekoná   bez   vážneho   dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

III.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom ministerstva pri preskúmavaní rozhodnutia ústavu, ako aj základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   postupom   ústavu   pri   rozhodovaní   o jeho žiadosti.

Z argumentácie   sťažovateľa   v uvedenej   sťažnosti   vyplýva,   že   k porušeniu označených práv malo dôjsť

-   nečinnosťou   ministerstva   pri   rozhodovaní   o žiadosti   sťažovateľa   o preskúmanie rozhodnutia ústavu,

- rozhodnutím ústavu o jeho žiadosti, ktoré bolo nedostatočne odôvodnené,

-   postupom   ústavu   pri   rozhodovaní   o žiadosti   sťažovateľa,   pri   ktorom   vopred prejudikoval rozhodnutie ústavu a o žiadosti rozhodol 10 dní pred rozhodnutím správnej rady ústavu.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom ministerstva spravodlivosti pri preskúmavaní rozhodnutia ústavu

Z čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   môže   domôcť   ochrany svojho   základného práva   alebo slobody   využitím   jemu   dostupných   a aj   účinných   právnych   prostriedkov   pred   iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok,   ktorý   má   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   k dispozícii   vo   vzťahu k základnému   právu   alebo   slobode,   porušenie   ktorých   sa   namieta   a ktorý   jej   umožňuje odstrániť   ten   stav,   v ktorom   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   alebo   slobody (I. ÚS 36/96).

V danom   prípade   bol   sťažovateľ   oprávnený   v zmysle   §   205t   OSP   domáhať   sa na súde,   aby   súd   vyslovil   povinnosť   ministerstva   vo   veci   žiadosti   sťažovateľa o preskúmanie rozhodnutia ústavu konať a rozhodnúť. Z toho vyplýva, že sťažovateľ má k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich základných práv, o ktorých je oprávnený rozhodnúť všeobecný súd, čo v tomto prípade vzhľadom na princíp subsidiarity vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol v tejto časti sťažnosť sťažovateľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy rozhodnutím   ústavu   o žiadosti   sťažovateľa   o priznanie   postavenia   účastníka protikomunistického odboja a jemu predchádzajúcemu postupu

V zmysle § 11 ods. 7 zákona o protikomunistickom odboji bol sťažovateľ oprávnený písomne požiadať ministerstvo o preskúmanie rozhodnutia ústavu, čo aj urobil.

Z uvedeného   vyplýva,   že   aj   vo   vzťahu   k namietanému   rozhodnutiu   ústavu   mal sťažovateľ   k dispozícii   účinný   právny   prostriedok   ochrany   svojich   práv,   čo   aj   v tomto prípade vzhľadom na princíp subsidiarity vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2009