znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 192/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2006 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. P., bytom Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1, základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci návrhu doručeného 25. novembra 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. P. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2006 doručená sťažnosť JUDr. P. P., bytom Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.   T.   P.,   Ž.,   doplnená   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   5.   júna   2006,   ktorou namietal porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 a základného práva   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) vo veci návrhu doručeného 25. novembra 2005.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených základných   práv   vyplývajúcich   z ústavy   a   dohovoru   v súvislosti   s jeho   návrhom z 25. novembra 2005 s tým, aby krajskému súdu prikázal prideliť návrh zákonnému sudcovi na rozhodnutie. Požaduje tiež priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia advokátkou.

Zo   sťažnosti   vyplýva, že   sťažovateľ   25.   novembra   2005   doručil   krajskému   súdu návrh z toho istého dňa na zrušenie označenia stupňa utajenia. Pracovníčka elektronickej podateľne   krajského   súdu   nevydala   sťažovateľovi   potvrdenie,   ktoré   by   obsahovalo označenie spisovej značky, pod ktorou bude vec vedená, a meno zákonného sudcu, ktorému je vec elektronickou podateľňou pridelená na rozhodnutie. Svoj postup odôvodnila tým, že nevie, akým spôsobom má vec prideliť. Preto sťažovateľ predpokladal, že krajský súd mu doručí poštou potvrdenie elektronickej podateľne, ktoré bude obsahovať obvyklé údaje. To sa však nestalo. Sťažovateľ dostal iba prípis krajského súdu č. 413/2005 z 2. decembra 2005 spracovaný   administratívnou   pracovníčkou,   ktorý   však   v nijakom   prípade   nemôže   byť považovaný   za   rozhodnutie   o návrhu   sťažovateľa   z 25.   novembra   2005.   Sťažovateľ považoval takýto postup za nesprávny a podal voči nemu sťažnosť 6. februára 2006. Nebol však úspešný, ako to vyplýva z prípisu krajského súdu č. Spr. 10023/06 z 22. marca 2006. S obsahom tohto prípisu sa nemožno stotožniť. Podaním návrhu z 25. novembra 2005 sa sťažovateľ   stal   účastníkom   konania,   pričom   z návrhu   bolo   zrejmé,   čoho   sa   sťažovateľ domáhal, a preto bolo povinnosťou krajského súdu návrh prijať zákonu zodpovedajúcim spôsobom   a prideliť   ho   zákonnému   sudcovi   na   rozhodnutie.   Ani   administratívna pracovníčka podateľne krajského súdu, ale ani predseda krajského súdu nemôžu svojvoľne rozhodnúť o tom,   že   riadne   označený   návrh   nebude   pridelený   konkrétnemu   sudcovi   na rozhodnutie. Riadny návrh sťažovateľa bol teda vybavený iba administratívnym spôsobom. Postup krajského súdu treba považovať za odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae).

Krajský   súd   bezdôvodne   odmietol   vykonávať   súdnictvo,   čím   znemožnil,   aby zákonný sudca v rámci rozhodovacej činnosti rozhodol o návrhu sťažovateľa. Takýto postup je porušením tak   čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 prvej vety v spojení s čl. 13 dohovoru.   Pre   posúdenie   veci   nie   je   rozhodujúce,   či   mala   byť   návrhu   pridelená   nová spisová značka, alebo či sa mal návrh viesť pod pôvodnou spisovou značkou 0029/99, pod ktorou bola vedená vec súvisiaca s odpočúvaním sťažovateľa. Podľa názoru sťažovateľa na strane krajského súdu existuje podozrenie z porušovania jeho ľudských práv a základných slobôd.

Z podania sťažovateľa z 25. novembra 2005 doručeného krajskému súdu toho istého dňa,   označeného   ako „Návrh   na   zrušenie   označenia   stupňa   utajenia“ vyplýva,   že   na krajskom súde je pod príslušným stupňom utajenia vedená vec sp. zn. 0029/99. Sťažovateľ s poukazom na § 4 ods. 1 písm. b) vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 338/2004 Z. z. o administratívnej bezpečnosti (ďalej len „vyhláška“) navrhuje zrušiť označenie stupňa utajenia v tejto veci, lebo dôvody utajenia pod akýmkoľvek stupňom zanikli.

Z   prípisu   krajského   súdu   č.   413/2005   z   2.   decembra   2005   adresovaného sťažovateľovi   vyplýva,   že   28.   decembra   2004   sudcovia   krajského   súdu   na   svojich rozhodnutiach o použití informačno-technických prostriedkov označených „prísne tajné“, ktoré boli vyhotovené do 31. decembra 2004, prehodnotili stupeň utajenia a zároveň ho znížili na stupeň „dôverné“. Týka sa to aj rozhodnutia, ktoré bolo vedené pod č. 0029/99.

Z prípisu krajského súdu č. Spr. 10023/06 z 22. marca 2006 vyplýva, že sťažnosť môže   podať   len   účastník   konania   alebo   strana   v konaní,   pričom   sťažovateľa   nemožno považovať   ani   za   účastníka   konania,   ani   za   stranu   v konaní.   Postup   pracovníčky elektronickej podateľne bol správny. Návrh na zrušenie označenia stupňa utajenia nemohol byť prijatý elektronickou podateľňou spôsobom predpokladaným ustanovením § 51 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“). Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“) ak pominula potreba ochrany informácie v určenom stupni utajenia, jedine pôvodca utajovanej skutočnosti rozhodne o zmene stupňa utajenia alebo o zrušení utajenia, pričom za pôvodcu utajovanej skutočnosti treba považovať sudcu, ktorý je rozvrhom práce zaradený do rozvrhu služieb pre vybavovanie agendy, rozsah ktorej je uvedený v ustanovení § 51 ods. 3 zákona o súdoch.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju   zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).

Sťažovateľ   vytýka   krajskému   súdu   skutočnosť,   že   o jeho návrhu   z 25.   novembra 2005 nebolo rozhodnuté zákonným sudcom, pričom táto vec nebola zákonnému sudcovi ani pridelená   na   rozhodnutie.   Doplneným   podaním   namieta   aj   porušenie   základného   práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy.

Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť považovať za zjavne neopodstatnenú.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane utajovaných skutočností, ako aj podľa § 4 ods. 1 písm.   b)   vyhlášky   pôvodca   utajovanej   skutočnosti,   za   ktorého   treba   v tomto   prípade považovať príslušného zákonného sudcu krajského súdu, môže rozhodnúť o zmene stupňa utajenia   alebo   o zrušení   utajenia.,   avšak   takéto   rozhodovanie   pôvodcu   utajovanej skutočnosti je rozhodovaním administratívneho charakteru, ktoré sa riadi len uvedenými právnymi predpismi, pretože je vyňaté aj spod pôsobnosti právnych predpisov o správnom konaní (§ 81 ods. 1 zákona o ochrane utajovaných skutočností). Zároveň to znamená, že toto rozhodovanie v nijakom prípade nemožno považovať ratione materiae za súčasť práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, resp. čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2006