znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 191/2016-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti JAVELIN s. r. o., Priemyselná 720,Strážske, zastúpenej advokátkou Mgr. Miroslavou Budinskou, VIVID LEGAL, s. r. o.,Plynárenská 7/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 NcB 10/2015zo 14. septembra 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti JAVELIN s. r. o.o d m i e t aako zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti JAVELIN s. r. o., Priemyselná 720,Strážske (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného právapodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 NcB 10/2015zo 14. septembra 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:«... Okresný súd Košice I začal konkurzné konanie voči spoločnosti

..

... vec bola pridelená na rozhodnutie, sudcovi Okresného súdu Košice I...

... Okresný súd Košice I vyhlásil konkurz na majetok Úpadcu... ustanovil za správcu konkurznej podstaty... spoločnosť

... Sťažovateľ doručil Pôvodnému správcovi prihlášku pohľadávky..., ktorou si prihlásil do Konkurzu svoju pohľadávku....

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 25.09.2015, sp. zn. 31K/58/2014 z dôvodu rozhodnutia o zmene správcu konkurznej podstaty na opakovanej prvej schôdzi veriteľov konanej dňa 27.07.2015 ustanovil v Konkurznom konaní nového správcu konkurznej podstaty – spoločnosť...

Dňa 03.08.2015 Sťažovateľ... doručil Okresnému súdu Košice I podanie označené ako „Námietka zaujatosti voči sudcovi Okresného súdu Košice I “ zo dňa 03.08.2015...

Sťažovateľ sa Námietkou zaujatosti... domáhal vylúčenia Sudcu z prejednávania a rozhodovania v Konkurznom konaní z dôvodu, že:

- Sudca má dlhodobý kolegiálny vzťah k, ktorý vykonáva funkciu komplementára Pôvodného správcu...,

- Sudca napriek vedomosti o závažných porušeniach zákonných povinností Pôvodného správcu, ktoré odôvodňovali odvolanie Pôvodného správcu, nepristúpil k odvolaniu Pôvodného správcu...

Dňa 07.10.2015 Okresný súd Košice I doručil Sťažovateľovi Uznesenie, ktorým Krajský súd v Košiciach rozhodol, že Sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania v Konkurznom konaní....

Sťažovateľ v Námietke zaujatosti poukázal na pomer Sudcu k

, ktorý vyplýva z dlhodobej spolupráce Sudcu a v rámci agendy obchodnoprávneho úseku Okresného súdu Košice I. dlhodobo pôsobil na obchodnoprávnom úseku Okresného súdu Košice I ako vyšší súdny úradník.... Sťažovateľ má za to, že základné právo Sťažovateľa podľa ust. článku 46 ods. 1 Ústavy SR a právo Sťažovateľa podľa ust. článku 6 ods. 1 Dohovoru bolo porušené: IV.1 porušením povinnosti súdu vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu a IV.2 porušením povinnosti súdu vysporiadať sa s právnou argumentáciou Sťažovateľa jasným, zrozumiteľným a právne korektným spôsobom v spojení s nerešpektovaním princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.

IV.1 Porušenie povinnosti súdu vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu... z odôvodnenia Uznesenia vyplýva, že Krajský súd v Košiciach je toho názoru, že nakoľko Pôvodný správca nie je účastníkom konania, na Námietku zaujatosti, ktorá je odôvodnená pomerom (kolegiálnym vzťahom) Sudcu a, nie je možné prihliadať....

Sťažovateľ má za to, že Krajský súd v Košiciach formalistickým výkladom ust. § 14 ods. 1 OSP, ktorý popiera princíp spravodlivosti ako aj požiadavku materiálnej ochrany práv, ktoré sú podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu, porušil základné právo Sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie...

Sťažovateľ je preto toho názoru, že pri aplikácii ust. § 14 ods. 1 OSP v konkurznom konaní je potrebné prihliadať na:

- špecifické postavenie správcu konkurznej podstaty. V konkurznom konaní správca konkurznej podstaty zisťuje, zabezpečuje a spravuje majetok patriaci do konkurznej podstaty a vykonáva speňažovanie majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Správca konkurznej podstaty má preto nepochybne zásadný vplyv na priebeh a výsledok konkurzného konania. Správca konkurznej podstaty je pritom, s ohľadom na odmenu správcu konkurznej podstaty počítanú v závislosti od výťažku zo speňaženia majetku patriaceho do konkurznej podstaty, na priebehu a výsledku konkurzného konania zainteresovaný aspoň tak, ako samotní účastníci konkurzného konania...

Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení... zo dňa 30.04.2008, sp. zn. 5 Ndob 5/2008... „I keď zákon o konkurze a vyrovnaní nepriznáva správcovi postavenie účastníka konania a správca nie je výslovne uvedený ani v ustanovení § 14 ods. 1 OSP, odvolací súd má zo to, že vzhľadom na jeho postavenie v konkurznom konaní, ktorého priebeh výrazne ovplyvňuje a napokon v jeho určitých fázach (napr. pri rozhodnutí o priznaní odmeny) aj účastníkom konania je a na celom konkurznom konaní je zainteresovaný aspoň tak, ako účastníci tohto konania, aj pomer k správcovi môže by i dôvodom na jeho vylúčenie.“.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:„Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.09.2015, sp. zn. 2NcB/10/2015 bolo porušené základné právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa ust. článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom podľa ust. článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.09.2015, sp. zn. 2NcB/10/2015 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 177,86 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup aleborozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základnéhopráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušeniektorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikneprocesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označenézákladné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú(napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahomzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobnézáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupomustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnúodlišnosť (II. ÚS 27/07).

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu. Napadnutýmuznesením krajský súd rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľkou vo vecivedenej Okresným súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 31 K 58/2014(ďalej len „námietka zaujatosti“) tak, že zákonného sudcunevylúčilz jej prerokovávania a rozhodovania. Sťažovateľka odôvodnila námietku zaujatostipomerom zákonného sudcu ku komplementárovi správcu konkurznej podstaty

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol:„Pokiaľ ide o pomer k účastníkom konania, resp. ich zástupcom vzhľadom na skutočnosť, že správca nie je účastníkom konania na túto námietku nebolo možné prihliadnuť.“

Podľa sťažovateľky krajský súd porušil ňou označené práva formalistickýmvýkladom ustanovenia § 14 ods. 1 OSP, pričom sťažovateľka je toho názoru, že pomersudcu ku správcovi konkurznej podstaty môže byť dôvodom na vylúčenie sudcuz prerokovávania a rozhodovania veci vzhľadom na špecifické postavenie správcukonkurznej podstaty.

Ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorýmpredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súladeso svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom ochranyústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňujepreskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či sú alebonie sú v súlade s ústavnoprocesnými zásadami upravenými v ústave. Ústavný súd nevykladáiné ako ústavné zákony, a preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony nevyložilispôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavnépochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav. Inými slovami,skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo stranyústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené aleboarbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by maliza následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05,II. ÚS 127/07). Ak nie sú splnené tieto predpoklady na preskúmanie rozhodnutívšeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej spojitosti medzizákladnými právami alebo slobodami, ktorých porušenie sa namieta, a napádanýmrozhodnutím všeobecných súdov, prípadne postupom, ktorý im predchádzal.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľaktorej posudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06), pretok vyhoveniu sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietanéa relevantné procesné pochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci umožňujúprijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý, a vzhľadom na to aj jeho výsledokmôže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnostiv prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému pochybeniu došlo, avšakjeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným porušením ústavougarantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemalapodstatný dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že niekaždé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následokporušenie ústavou garantovaného základného práva, v danom prípade predovšetkýmzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivésúdne konanie (napr. IV. ÚS 104/2012, I. ÚS 9/2013, IV. ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012,II. ÚS 373/2012).

Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil, žekompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdova nepoužívajú sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie jeopravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie ústavnéhosúdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanoumedzinárodnou zmluvou zaručených základných práv a slobôd, a v spojitosti s tým zistenie,že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp.odopretiu základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 238/07).

Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia konštatuje,že v okolnostiach veci sťažovateľky skutočne možno mať pochybnosti o tom, či postupovalkrajský súd správne, keď na námietku zaujatosti odôvodnenú pomerom sudcu ku správcovikonkurznej podstaty neprihliadal, čo byprima faciemohlo evokovať prijatie záveruo porušení označených práv sťažovateľky.

Ústavný súd sa však zaoberal napadnutým uznesením aj z pohľadu, či prípadnýnesprávny postup krajského súdu mohol mať vplyv na priebeh konkurzného konania,resp. na postavenie sťažovateľky ako veriteľa v konkurznom konaní.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh ústavný súd zistil, že schôdza veriteľovrozhodla o zmene správcu,na schôdzi veriteľov konanej 27. júla 2015; námietku zaujatosti podala sťažovateľka3. augusta2015;novýsprávcakonkurznejpodstaty(

) bol ustanovený uznesením okresného súdu sp. zn. 31 K 58/2014z 25. septembra 2015 a sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému súdu 25. novembra2015.

Sťažovateľka v sťažnosti neuvádza žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, žezákonný sudcav období od 3. augusta 2015, keď bola vznesená námietkazaujatosti, do 25. septembra 2015, keď bol ustanovený nový správca konkurznej podstaty,vo veci vykonával akékoľvek úkony, ktoré mohli byť ovplyvnené tvrdeným pomeromku správcovi konkurznej podstaty. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu už nebolsprávcom konkurznej podstaty

, ku ktorého komplementárovi mal mať zákonný sudca podľa sťažovateľky taký pomer,ktorý by mal byť dôvodom na jeho vylúčenie z prerokovávania a rozhodovania veci.

S poukazom na uvedené ústavný súd nezistil zásah do označených práv sťažovateľkyz materiálneho hľadiska v takej intenzite, ktorý by mal neodstrániteľné a nenapraviteľnénásledky a ktorý by odôvodňoval zásah zo strany ústavného súdu, čo viedlo ústavný súdk záveru, že základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1ústavy ani právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušenénebolo.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavneneopodstatnenú podľa § 25 ods. zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľkynezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016