SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 191/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoAdvokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17, Žilina,vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilinav konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 332/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalejlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 332/2013.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 20. novembra 2013 doručil okresnému súdu„návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode... Napriek odstupu času, ktorý ubehol od podania návrhu, do dnešného dňa nebolo konanie riadne skončené.“. V priebehu konania podľa sťažovateľa dochádzalok zbytočným prieťahom (uviedol iba tri jednoduché úkony okresného súdu od 6. decembra2013 do 3. januára 2014, pozn.), a preto sa domnieva, že v jeho právnej veci došlok porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Okrem toho sťažovateľpoukazuje na to, že osobne a tiež prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa viackrátdomáhal zjednania nápravy u predsedu okresného súdu a podal aj sťažnosť na zbytočnéprieťahy 20. februára 2015.
3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol, žejeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 332/2013 porušené bolo.Domáha sa aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhrady trov konania.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohozákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnejpríčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom aleboslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavneneopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorejústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 140/03,III. ÚS 170/06).
7. Predmetom sťažnosti sťažovateľa je námietka porušenia jeho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom(nečinnosťou) okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 332/2013.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bezzbytočných prieťahov.
9. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnostisťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy zjavná neopodstatnenosť sťažnosti môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohtozákladného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiskajeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch(napr. III. ÚS 59/05, IV. ÚS 434/08), prípadne ak argumenty v sťažnosti sťažovateľanepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základnéhopráva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
10. Reagujúc na argumentáciu sťažovateľa v sťažnosti, ústavný súd zistil, že samotnékonanie, ktoré začalo 20. novembra 2013, ku dňu podanej sťažnosti (30. marec 2015) trvácelkovo 16 mesiacov, a už len z tohto pohľadu sa jeho námietky javia ako nedôvodné.Navyše, 12. decembra 2013 doručila matka maloletého dieťaťa okresnému súdu návrh nazverenie maloletej do jej starostlivosti a určenie výživného, ktoré bolo zapísané pod sp. zn.30 P 368/2013 a bolo spojené s konaním vedeným pod sp. zn. 9 P 332/2013, pričom sak nemu po šetrení pomerov v rodine vyjadril aj sťažovateľ (11. februára 2014). Je pravdou,že okresný súd od 25. marca 2014, keď mu bolo doručené vyjadrenie matky k stanoviskusťažovateľa, až do podania sťažnosti nekonal pre práceneschopnosť sudcu, ale túto nečinnosťnemožno ešte považovať pre tento čas za opakovanú nečinnosť, ale len za ojedinelý prieťah.Neprichádza preto podľa názoru ústavného súdu do úvahy, aby doterajší namietaný postupokresného súdu reálne znamenal možnosť kvalifikovať ho po prijatí návrhu na ďalšiekonanie ako porušenie označeného základného práva sťažovateľa. V tejto súvislosti ústavnýsúd podotýka, že z jeho stabilizovanej judikatúry tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťahv súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04, I. ÚS 375/08). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj vtrvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie sťažovateľomoznačeného základného práva (I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnostiústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významnýmspôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01), čovšak nie je ešte prípad sťažovateľa a podľa názoru ústavného súdu celková doba konaniapred okresným súdom aj so zistenou nečinnosťou je pre tento čas na hranici ústavnejakceptovateľnosti.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť bolaodmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť.
12. Sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v sťažnosti navyšenepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, či naozaj podal sťažnosť na zbytočné prieťahyv konaní predsedovi okresného súdu (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Jeho predloženésplnomocnenie, ktoré sťažovateľ udelil na svoje zastupovanie a ktoré bolo pripojenék sťažnosti, vykazuje vady neurčitosti, pretože nie je v ňom výslovne uvedené, akej veci satýka, a že sa udeľuje na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, čo je v rozpore s § 20ods. 2 druhou vetou zákona o ústavnom súde. Sťažnosť teda rovnako nespĺňa aj zákonnépožiadavky, preto ju ústavný súd mohol odmietnuť súčasne i pre nesplnenie zákonompredpísaných náležitostí (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 134/2010).
13. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavnýsúd zaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. apríla 2015